C-296/20

Commerzbank AG

proti

E. O.,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory L. Bay Larsen, sudcovia C. Toader (spravodajkyňa) a M. Safjan,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

švajčiarska vláda, v zastúpení: M. Schöll, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Heller a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. septembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

Ako vyplýva z Informácie o dátume nadobudnutia platnosti Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaného v Lugane 30. októbra 2007 ( Ú. v. EÚ L 138, 2011, s. 1 ), Luganský dohovor II nadobudol platnosť medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou 1. januára 2011.

4

Hlava II Luganského dohovoru II, nazvaná „Právomoc“, obsahuje v oddiele 1 s názvom „Všeobecné ustanovenia“ články 2 až 4.

5

Článok 2 ods. 1 tohto dohovoru stanovuje:

„Ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.“

1.

a)

v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b)

na účely tohto ustanovenia, ak sa nedohodlo inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

…

Hlava II Luganského dohovoru II zahŕňa oddiel 4 s názvom „Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv“, ktorého článok 15 ods. 1 stanovuje:

„Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 [bodu] 5, ak:

…

b)

ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru uzatvorenú na financovanie predaja tovaru, alebo

c)

„Od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou

1.

uzatvorenou po vzniku sporu alebo

2.

ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch ako na tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo

3.

13

V priebehu roka 2014 E. O. premiestnil svoje bydlisko do Švajčiarska.

14

Zo skutkového stavu zisteného odvolacím súdom vyplýva, že Commerzbank tolerovala prečerpanie na bežnom účte E. O.

15

V januári 2015 požiadal E. O. o ukončenie obchodného vzťahu so spoločnosťou Commerzbank. Bežný účet vykazoval záporný zostatok vo výške 6283,37 eura. E. O. odmietol tento zostatok vyrovnať z dôvodu, že išlo o dôsledok zneužitia jeho kreditnej karty treťou osobou.

19

Commerzbank preto podala na vnútroštátny súd opravný prostriedok „Revision“.

20

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) zdôrazňuje, že rozhodnutie o opravnom prostriedku, o ktorom koná, závisí od výkladu článku 15 ods. 1 písm. c) a článku 16 ods. 2 Luganského dohovoru II.

21

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) pripomína judikatúru Súdneho dvora, v ktorej Súdny dvor vyložil článok 15 ods. 1 Luganského dohovoru II, a stanovil tri kumulatívne podmienky ako predpoklad na uplatnenie tohto ustanovenia. Po prvé jedna zo zmluvných strán má postavenie „spotrebiteľa“ konajúceho na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jej podnikania alebo povolania, po druhé zmluva medzi takýmto spotrebiteľom a podnikateľom bola skutočne uzavretá a po tretie takáto zmluva patrí do jednej z oblastí uvedených v odseku 1 tohto článku 15.

„1.

Má sa článok 15 ods. 1 písm. c) Luganského dohovoru II vykladať v tom zmysle, že ‚obchodovanie alebo podnikanie‘ v štáte viazanom [týmto] dohovorom určenom podľa bydliska spotrebiteľa vyžaduje, aby činnosť zmluvného partnera spotrebiteľa už v čase predzmluvných rokovaní a uzatvorenia zmluvy mala cezhraničný charakter, alebo sa toto ustanovenie použije aj na účely určenia súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť o žalobe, ak mali účastníci zmluvy v čase uzatvorenia zmluvy bydlisko v zmysle článkov 59 a 60 Luganského dohovoru II v tom istom štáte viazanom [týmto] dohovorom a právny vzťah získal cezhraničný charakter až dodatočne, keďže spotrebiteľ sa presťahoval do iného štátu viazaného [uvedeným] dohovorom?

2.

Ak sa v okamihu uzatvorenia zmluvy nevyžaduje výkon cezhraničnej činnosti:

Vylučuje článok 15 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 16 ods. 2 Luganského dohovoru II vo všeobecnosti určenie súdnej právomoci podľa článku 5 bodu 1 uvedeného dohovoru v prípade, ak sa spotrebiteľ v čase medzi uzatvorením zmluvy a podaním žaloby presťahoval do iného štátu viazaného [Luganským] dohovorom [II], alebo sa okrem toho vyžaduje, aby zmluvný partner spotrebiteľa obchodoval alebo podnikal aj v novom štáte bydliska alebo smeroval takéto činnosti do tohto štátu a aby zmluva spadala do rozsahu týchto činností?“

Konanie na Súdnom dvore

28

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) v liste zo 6. októbra 2020 odpovedal, že berie späť druhú otázku týkajúcu sa článku 16 ods. 2 Luganského dohovoru II, ale naďalej trvá na prvej otázke uvedenej v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania zameranej na výklad článku 15 ods. 1 písm. c) tohto dohovoru.

29

Vzhľadom na vyššie uvedené bol oznámený návrh na začatie prejudiciálneho konania spolu s odpoveďou vnútroštátneho súdu.

O prejudiciálnej otázke

30

Po druhé podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ ide o ustanovenia Luganského dohovoru II, ktoré sa v zásade zhodujú s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ), a pred ním aj nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 19/004, s. 42), ako aj ešte pred ním Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 19/004, s. 32), judikatúra Súdneho dvora, ktorej predmetom je výklad týchto ustanovení Únie, je aj naďalej relevantná (uznesenie z 15. mája 2019, MC, C‑827/18 , neuverejnené, EU:C:2019:416 , bod 19 a citovaná judikatúra).

34

Po tretie sa v oddiele 4 hlavy II Luganského dohovoru II s názvom „Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv“ nachádzajú najmä články 15 a 16.

35

Článok 15 Luganského dohovoru II stanovuje 3 podmienky pripomenuté v bode 21 tohto rozsudku, ktoré musia byť splnené na účel uplatnenia uvedeného oddielu 4. Tieto podmienky musia byť podľa judikatúry splnené súčasne, a preto ak nie je splnená jedna z nich, právomoc nemožno určiť podľa pravidiel vo veciach spotrebiteľských zmlúv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Primera Air Scandinavia, C‑215/18 , EU:C:2020:235 , bod 56 a citovanú judikatúru).

36

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 1 písm. c) Luganského dohovoru II vykladať v tom zmysle, že určuje právomoc v prípade, keď mali podnikateľ a spotrebiteľ ako zmluvné strany v čase uzavretia tejto zmluvy svoje bydlisko v tom istom štáte viazanom týmto dohovorom a ak právny vzťah získal cezhraničný charakter až po tomto dátume z dôvodu premiestnenia bydliska alebo sídla spotrebiteľa do iného štátu viazaného týmto dohovorom, alebo či si uvedené ustanovenie v takomto prípade vyžaduje, aby činnosť podnikateľa mala cezhraničný charakter už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.

40

Podľa ustálenej judikatúry si výkladové metódy, ktoré používa Súdny dvor, vyžadujú, aby sa zohľadnilo nielen znenie dotknutého ustanovenia, ale aj kontext, do ktorého patrí, a tiež ciele a účel, ktoré sleduje akt, ktorého je súčasťou [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), C‑24/19 , EU:C:2020:503 , bod 37 , ako aj citovanú judikatúru].

41

V prvom rade podľa znenia článku 15 ods. 1 písm. c) Luganského dohovoru II zmluvný partner spotrebiteľa „obchoduje alebo podniká v štáte viazanom týmto dohovorom určeným podľa bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto štátu alebo do viacerých štátov vrátane [uvedeného] štátu a zmluva spadá do rozsahu týchto činností“.

42

V rozsudku zo 14. novembra 2013, Maletic ( C‑478/12 , EU:C:2013:735 , bod 26 ), Súdny dvor zopakoval svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej si uplatnenie pravidiel právomoci vyžaduje existenciu cudzieho prvku, a cezhraničná povaha sporného právneho vzťahu nemusí nevyhnutne vyplývať z tej skutočnosti, že s ohľadom na dôvod právneho sporu alebo bydliska účastníkov sporu sa týka viacerých zmluvných štátov.

46

Treba poznamenať, že aj keď v prípade okolností, ktoré viedli k vyhláseniu uznesenia z 3. septembra 2020, mBank ( C‑98/20 , EU:C:2020:672 ), mala banka so sídlom v prvom štáte pobočku v druhom štáte, v ktorom mal v čase uzavretia zmluvy svoje bydlisko aj spotrebiteľ, je nesporné, že v prejednávanej veci uvedená banka nevykonávala nijakú podnikateľskú ani obchodnú činnosť v treťom štáte, kde mal spotrebiteľ svoje aktuálne bydlisko, pričom takáto skutočnosť nebránila uplatneniu článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1215/2012, ktorého ustanovenia sa takmer zhodujú s ustanoveniami článku 15 ods. 1 písm. c) Luganského dohovoru II.

47

Vyššie uvedené úvahy nie sú v rozpore s odôvodnením rozsudku zo 7. decembra 2010, Pammer a Hotel Alpenhof ( C‑585/08 a C‑144/09 , EU:C:2010:740 ). Konanie, v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok, sa totiž týkalo výkladu slovného spojenia „smerovať na“ v prípade, keď bola podnikateľská činnosť prezentovaná na internetovej stránke, a otázky, či postačovala už samotná „prístupnosť“ internetovej stránky. Z uvedeného rozsudku preto nemožno vyvodiť záver, že v zásade sa výkon podnikateľskej alebo obchodnej činnosti v rámci článku 15 ods. 1 písm. c) Luganského dohovoru II musí nevyhnutne týkať iného zmluvného štátu v okamihu uzavretia zmluvy a uplatnenie tohto článku by bolo vylúčené, ak má spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy svoje bydlisko v tom istom štáte ako jeho zmluvný partner, ktorý je podnikateľom.

51

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 76 a 77 svojich návrhov, okolnosť, že v čase uzavretia zmluvy mali zmluvné strany bydlisko v tom istom štáte, nebráni uplatneniu ustanovení oddielu 4 hlavy II Luganského dohovoru II, akým je jeho článok 17 ods. 3 tohto dohovoru.

52

Z uvedeného vyplýva, že systematický výklad ustanovení oddielu 4 hlavy II Luganského dohovoru II si nevyžaduje existenciu cezhraničnej činnosti podnikateľa v okamihu uzatvorenia zmluvy.

53

V treťom rade, pokiaľ ide o cieľ sledovaný Luganským dohovorom II a v rámci odpovede na druhú námietku vznesenú spoločnosťou Commerzbank, založenú na predvídateľnosti pravidiel právomoci, ako aj s ohľadom na riziko, že spotrebiteľ „si so sebou prinesie“ súd, ktorý mu má poskytnúť ochranu, treba mať na zreteli, že pravidlá tohto dohovoru nemajú za cieľ upraviť štruktúru zmluvy, ale zaviesť jednotné pravidlá medzinárodnej súdnej právomoci (pozri analogicky rozsudok z 25. februára 2021, Markt24, C‑804/19 , EU:C:2021:134 , body 30 a 32 , ako aj citovanú judikatúru), a že tieto pravidlá nie sú určené pred začatím súdneho konania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. septembra 2020, mBank, C‑98/20 , EU:C:2020:672 , bod 36 ).

57

V tejto súvislosti treba konštatovať, že podmienky využívania komunikačných technológií sa od uverejnenia tejto správy podstatne zmenili.

58

V každom prípade aj napriek tomu, že obsah takejto správy môže podporiť alebo potvrdiť analýzu ustanovení, ktoré má Súdny dvor vyložiť, nemôže vylúčiť znenie obsahu týchto ustanovení.

59

Ako vyplýva z bodov 43 až 54 tohto rozsudku, jednak zo znenia článku 15 ods. 1 písm. c) Luganského dohovoru II, z kontextu tohto ustanovenia, ako aj z účelu tohto dohovoru vyplýva, že uplatnenie uvedeného ustanovenia sa viaže len na výslovnú podmienku, aby zmluvný partner, ktorý je podnikateľom, vykonával svoju činnosť v štáte bydliska spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy, pričom neskoršie premiestnenie bydliska spotrebiteľa do iného zmluvného štátu nemôže vylúčiť uplatniteľnosť tohto ustanovenia.

Článok 15 ods. 1 písm. c) dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaného v Lugane 30. októbra 2007, ktorého uzavretie bolo schválené v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/430/ES z 27. novembra 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie určuje právomoc súdu v prípade, keď podnikateľ a spotrebiteľ, ktorí sú stranami spotrebiteľskej zmluvy, mali v deň uzavretia tejto zmluvy sídlo a bydlisko v tom istom štáte viazanom týmto dohovorom, a keď cezhraničný prvok právneho vzťahu vznikol až po uzavretí tejto zmluvy z dôvodu neskoršieho premiestnenia bydliska spotrebiteľa do iného štátu viazaného týmto dohovorom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.