C-376/20

Nariadenie č. 802/2004

Usmernenia o horizontálnych fúziách

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

Konanie na Súdnom dvore

Návrhy účastníkov konania

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej časti

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O treťom odvolacom dôvode

O tretej časti

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O štvrtom odvolacom dôvode

O prvej časti

– Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

O šiestom odvolacom dôvode

O účinnosti šiesteho odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

O prvej časti

O trovách

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Nariadenie (ES) č. 139/2004 – Kontrola koncentrácií podnikov – Mobilné telekomunikačné služby – Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Oligopolný trh – Značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže – Nekoordinované účinky – Úroveň dokazovania – Miera voľnej úvahy Európskej komisie v hospodárskej oblasti – Hranice súdneho preskúmania – Usmernenia o horizontálnych fúziách – Faktory relevantné na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže – Pojmy ‚významná konkurenčná sila‘ a ‚blízki konkurenti‘ – Blízkosť konkurenčného vzťahu medzi účastníkmi koncentrácie – Kvantitatívna analýza účinkov plánovanej koncentrácie na ceny – Nárast efektívnosti – Skreslenie – Výhrada vznesená Všeobecným súdom Európskej únie z vlastnej iniciatívy – Zrušenie“

Vo veci C‑376/20 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 7. augusta 2020,

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne G. Conte, M. Farley, J. Szczodrowski a C. Urraca Caviedes, neskôr F. Castillo de la Torre, G. Conte, M. Farley, J. Szczodrowski a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka,

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska , v zastúpení: pôvodne S. Brandon, neskôr F. Shibli, splnomocnení zástupcovia,

EE Ltd , so sídlom v Hatfielde (Spojené kráľovstvo),

vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev (spravodajca), A. Prechal, M. Safjan, P. G. Xuereb, D. Gratsias a M. L. Arastey Sahún, sudcovia J.‑C. Bonichot, S. Rodin, F. Biltgen, J. Passer a Z. Csehi,

generálna advokátka: J. Kokott,

Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (T‑399/16, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2020:217 ), ktorým tento súd zrušil rozhodnutie Komisie C(2016) 2796 final z 11. mája 2016, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom (vec COMP/M.7612 – Hutchison 3G UK/Telefónica UK), uverejnené vo forme zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie z 29. septembra 2016 ( Ú. v. EÚ C 357, 2016, s. 15 , ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Právny rámec

Nariadenie (ES) č. 139/2004

2

Odôvodnenia 5, 6, 24, 25, 28 a 29 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40), uvádzajú:

„(5)

(25)

vzhľadom na dôsledky, ktoré môžu mať koncentrácie na trhoch s oligopolnou štruktúrou je ešte dôležitejšie zachovávať účinnú hospodársku súťaž na takýchto trhoch. Mnohé oligopolné trhy vykazujú zdravý stupeň hospodárskej súťaže. Za určitých okolností však koncentrácie, ktoré odstraňujú dôležité konkurenčné obmedzenia, ktoré voči sebe mali účastníci koncentrácie, ako aj znižujú konkurenčné tlaky na ostatných účastníkov hospodárskej súťaže, môžu, aj bez možnej koordinácie medzi členmi oligopolu, spôsobovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže. Súdy v spoločenstve však doteraz nevykladali nariadenie [č. 4064/89] jednoznačne tak, že vyžaduje, aby koncentrácie, ktoré spôsobujú takéto nekoordinované účinky, boli vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom. Preto by v záujme právnej istoty malo byť objasnené, že toto nariadenie umožňuje účinnú kontrolu všetkých takých koncentrácií tým, že ustanovuje, aby každá koncentrácia, ktorá by značne narušila účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti, bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Výraz ‚značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže‘ v článku 2 ods. 2 a 3 sa vykladá rozširujúco, nad rámec dominantného postavenia, iba vo vzťahu k účinkom koncentrácie proti hospodárskej súťaži vyplývajúcim z nekoordinovaného správania podnikov, ktoré by nemali dominantné postavenie na príslušnom trhu;

…

(28)

na objasnenie a vysvetlenie hodnotenia koncentrácií Komisiou podľa tohto nariadenia je vhodné, aby Komisia vydala pravidlá, ktoré by vytvorili spoľahlivý hospodársky rámec na posudzovanie koncentrácií s cieľom stanoviť, či môžu alebo nemôžu byť vyhlásené za zlučiteľné so spoločným trhom;

a)

potrebu zachovávať a rozvíjať účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu vzhľadom, okrem iného, aj na štruktúru všetkých dotknutých trhov a skutočnej alebo možnej hospodárskej súťaže zo strany podnikov nachádzajúcich sa v spoločenstve alebo mimo neho;

b)

postavenie účastníkov koncentrácie na trhu a ich hospodársku a finančnú silu, možné alternatívy pre dodávateľov a užívateľov, ich prístup k dodávkam alebo na trhy, všetky právne a ostatné prekážky vstupu, vývoj ponuky a dopytu pre relevantné tovary a služby, záujmy sprostredkovateľov a konečných spotrebiteľov a rozvoj technického a hospodárskeho pokroku za predpokladu, že je v prospech spotrebiteľa a nevytvára prekážku hospodárskej súťaži.

2. Koncentrácia, ktorá značne nenaruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom.

3. Koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

4

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Definícia koncentrácie“, v odseku 1 písm. b) uvádza:

„Za vznik koncentrácie sa považuje, ak je trvalá zmena kontroly spôsobená:

…

b)

získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad časťami jedného alebo viacerých ďalších podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré už kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo jedným alebo viacerými podnikmi, či už kúpou cenných papierov alebo aktív, zmluvne alebo iným spôsobom.“

a)

Ak zistí, že oznámená koncentrácia nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, toto zistenie zaznamená formou rozhodnutia.

b)

Ak zistí, že oznámená koncentrácia, hoci patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, nevzbudzuje vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom, rozhodne, že nie je proti nej, a vyhlási, že je zlučiteľná so spoločným trhom.

Rozhodnutie, ktorým sa vyhlási koncentrácia za zlučiteľnú, sa vzťahuje tiež na obmedzenia priamo spojené s uskutočnením koncentrácie alebo potrebné na jej uskutočnenie.

c)

8

Článok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný „Rozhodovacie právomoci Komisie“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1. Ak Komisia zistí, že oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 2 a v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4 kritériá ustanovené v článku [101] ods. 3 [ZFEÚ], vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Rozhodnutie, ktorým sa vyhlási koncentrácia za zlučiteľnú, sa vzťahuje tiež na obmedzenia priamo spojené s uskutočnením koncentrácie alebo potrebné na jej uskutočnenie.

2. Ak Komisia zistí, že v dôsledku zmien zo strany účastníkov koncentrácie oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 2 a v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4 kritériá ustanovené v článku [101] ods. 3 [ZFEÚ], vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Komisia môže pripojiť k svojmu rozhodnutiu podmienky a povinnosti, ktorými sa má zabezpečiť, aby účastníci koncentrácie splnili záväzky, ktoré prijali voči Komisii s cieľom, aby bola koncentrácia zlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 21 nariadenia č. 139/2004, nazvaný „Uplatňovanie nariadenia a príslušnosť“, v odseku 2 stanovuje:

„Komisia je výlučne príslušná prijímať rozhodnutia podľa tohto nariadenia, pričom tieto sú preskúmateľné Súdnym dvorom.“

Nariadenie č. 802/2004

11

Článok 3 nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 88), zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1269/2013 z 5. decembra 2013 ( Ú. v. EÚ L 336, 2013, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 802/2004“), stanovuje, že na účely kontroly koncentrácií sa oznámenia podávajú spôsobom predpísaným tlačivom CO, ktoré sa nachádza v prílohe I tohto nariadenia.

12

ak je to rozumne možné, vyčíslenie nárastu efektívnosti a podrobné vysvetlenie, ako bolo vyčíslenie vypočítané. Ak je to relevantné, uveďte aj odhad významu nárastu efektívnosti vo vzťahu k zavedeniu nových výrobkov alebo zvýšeniu kvality. V prípade nárastu efektívnosti, ktorá zahŕňa úspory nákladov, uveďte oddelene jednorazovú úsporu pevných nákladov, opakujúcu sa úsporu pevných nákladov a úsporu variabilných nákladov (v eurách na jednotku a eurách za rok);

iii)

rozsah, do akého budú zákazníci pravdepodobne čerpať výhody z nárastu efektívnosti, a podrobné vysvetlenie, ako ste dospeli k tomuto záveru a

iv)

dôvod, prečo by strana alebo strany nemohli dosiahnuť nárast efektívnosti v podobnom rozsahu inými prostriedkami ako prostredníctvom navrhovanej koncentrácie a spôsobom, ktorý pravdepodobne nevyvolá obavy o hospodársku súťaž.“

Usmernenia o horizontálnych fúziách

Fúzia vedúca k takýmto jednostranným výhodám vo všeobecnosti významne obmedzuje efektívnu súťaž vytvorením alebo posilnením dominantnej pozície jednej spoločnosti, a to vo väčšine prípadov tej, ktorá by po fúzii mala značne väčší podiel na trhu než nasledujúci konkurent. Okrem toho, fúzie v podmienkach oligopolistického trhu… spôsobujúce odstránenie dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré predtým účastníci fúzie vzájomne uplatňovali a zníženie konkurenčného tlaku na zostávajúcich konkurento[v], môžu spôsobiť významné obmedzenie súťaže, aj keď je pravdepodobnosť zosúladeného postupu medzi členmi oligopolov malá. Nariadenie o fúziách určuje, že všetky fúzie spôsobujúce takéto jednostranné výhody majú byť prehlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom…

26.

Veľa faktorov, ktoré nemusia byť rozhodujúce jednotlivo, môžu mať ako celok vplyv na pravdepodobnosť, s akou fúzia môže spôsobiť jednostrann[é] výhody. Na vznik domnienky o pravdepodobnosti týchto dopadov nemusia byť prítomné všetky faktory a naopak, tento zoznam nemožno považovať za úplný.

Účastníci fúzie majú vysoké podiely na trhu

27.

Čím väčší je podiel spoločnosti na trhu, tým je pravdepodobnejšie, že spoločnosť disponuje trhovou silou a čím väčší je nárast podielu spoločnosti na trhu, tým je pravdepodobnejšie, že fúzia bude viesť k významnému nárastu trhovej sily. Čím väčší je nárast zákazníckej základne, ktorá po zvýšení ceny prináša vyššiu maržu, tým je pravdepodobnejšie, že účastníci fúzie budú považovať takéto zvýšenie ceny za výhodné aj napriek súčasnému poklesu objemu výroby. Napriek tomu, že podiely na trhu a ich nárasty sú len prvým náznakom trhovej sily a jej nárastu, obyčajne sú pri posudzovaní dôležitými faktormi…

Na niektorých trhoch môže byť pre existujúce spoločnosti relatívne jednoduché a finančne nenáročné premiestniť výrobky na iný trh alebo rozšíriť portfólio výrobkov. Komisia najmä preskúma, či možnosť premiestnenia na iný trh, alebo rozšírenia výrobkového radu konkurentmi alebo účastníkmi fúzie môže mať vplyv na motiváciu fúziou vzniknutého subjektu zvýšiť ceny. Premiestnenie výrobkov na iný trh alebo rozšírenie výrobkového radu je často riskantné a obnáša vysoké utopené náklady…, pričom nový rad môže byť menej ziskový než ten existujúci.

…

Fúzia odstráni dôležitú konkurenčnú silu

37.

Niektoré spoločnosti majú na proces súťaže väčší vplyv, než je zrejmé z ich podielu na trhu alebo podobných ukazovateľov. Fúzia, ktorej sa zúčastňuje takáto spoločnosť, môže významne v neprospech súťaže zmeniť jej dynamiku, najmä ak je stupeň koncentrácie na trhu vysoký… Napríklad sa môže jednať o spoločnosť, ktorá len nedávno vstúpila na trh a očakáva sa, že v budúcnosti vyvinie značný konkurenčn[ý] tlak na iné spoločnosti na trhu.

38.

16

Na maloobchodnom trhu mobilných telekomunikačných služieb v Spojenom kráľovstve (ďalej len „maloobchodný trh“) v tom čase pôsobili štyria prevádzkovatelia mobilnej siete, konkrétne EE Ltd, dcérska spoločnosť skupiny BT Group plc, ktorú táto skupina získala v roku 2016 (ďalej len „BT/EE“), O2, Vodafone a Hutchison 3G UK Ltd (ďalej len „Three“), nepriama dcérska spoločnosť spoločnosti CK Hutchison Holdings, ktorých podiely na trhu z hľadiska počtu účastníkov boli pre EE Ltd približne 30 % až 40 %, pre O2 20 % až 30 %, pre Vodafone 10 % až 20 % a pre Hutchison 3G UK Ltd 10 % až 20 %. Po vykonaní plánovanej koncentrácie by Three a O2 predstavovali približne 30 až 40 % maloobchodného trhu a mohli sa tak stať hlavným aktérom tohto trhu pred niekdajším tradičným prevádzkovateľom spoločnosťou BT/EE a spoločnosťou Vodafone.

17

Maloobchodný trh zahŕňal aj viacerých prevádzkovateľov virtuálnych mobilných sietí, ktorí neboli vlastníkmi mobilnej siete, ako napríklad spoločnosti Tesco Mobile, ktorú vlastnia rovnakým dielom spoločnosti Tesco a O2, Virgin Mobile a TalkTalk. Títo prevádzkovatelia uzavreli dohody s prevádzkovateľmi mobilnej siete s cieľom získať prístup k ich sieťam za veľkoobchodné ceny. Na maloobchodnom trhu sa nachádzali tiež predajcovia a nezávislí maloobchodníci, ako napríklad spoločnosť Dixons.

18

Charakteristickou črtou tohto trhu bolo, že BT/EE a Three na jednej strane a Vodafone a O2 na druhej strane uzavreli dohody o spoločnom používaní siete, nazvané v príslušnom poradí MBNL a Beacon, ktoré im umožňovali rozdeliť náklady na zavedenie ich sietí, pričom na maloobchodnom trhu zostali naďalej konkurentmi.

22

Dňa 4. februára 2016 Komisia vydala oznámenie o výhradách. Dňa 26. februára 2016 predložila CK Telecoms svoje písomné pripomienky k tomuto oznámeniu o výhradách.

23

Na vyriešenie problémov hospodárskej súťaže uvedených v oznámení o výhradách predložila CK Telecoms 2. marca 2016 prvý súbor záväzkov.

24

Na žiadosť CK Telecoms sa 7. marca 2016 konalo vypočutie.

28

Dňa 27. apríla 2016 poradný výbor pre koncentrácie vydal kladné stanovisko k návrhu rozhodnutia Komisie.

29

Dňa 11. mája 2016 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré je založené na identifikácii dvoch relevantných trhov, a to maloobchodného trhu a veľkoobchodného trhu.

30

Komisia rozvinula tri teórie ujmy, ktoré všetky spočívajú na existencii nekoordinovaných účinkov na oligopolný trh.

34

Pokiaľ ide o nárast efektívnosti uvádzaný spoločnosťou CK Telecoms, Komisia usúdila, že tento nárast nie je preukázateľný, nie je špecifický pre koncentráciu a nemôže byť prospešný pre spotrebiteľov.

35

V poslednej časti sporného rozhodnutia Komisia preskúmala záväzky navrhnuté spoločnosťou CK Telecoms. Komisia v podstate usúdila, že druhý a tretí súbor záväzkov by neodstránil alebo úplne neodstránil všetky zistené problémy hospodárskej súťaže.

36

V dôsledku toho Komisia vyhlásila plánovanú koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

Prvý a štvrtý žalobný dôvod sa týkali prvej a tretej teórie ujmy, ktoré sa v príslušnom poradí týkali odstránenia hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami Three a O2 na maloobchodnom trhu a na veľkoobchodnom trhu. Druhý žalobný dôvod sa týkal vyhodnotenia scenára protichodných situácií uskutočneného Komisiou, z ktorého vychádza posúdenie maloobchodného a veľkoobchodného trhu. Tretí žalobný dôvod sa týkal druhej teórie ujmy týkajúcej sa maloobchodného trhu, ktorá sa zaoberá spoločným používaním siete, a záväzkov týkajúcich sa spoločného používania siete. Piaty žalobný dôvod sa týkal ostatných záväzkov, ktoré predložila spoločnosť CK Telecoms.

40

Všeobecný súd najskôr preskúmal postupne prvý, tretí a štvrtý žalobný dôvod a následne druhý a piaty žalobný dôvod.

41

43

Samostatným podaním doručeným v tento deň Komisia požiadala Súdny dvor, aby jej voči spoločnosti EE, jednému z dvoch vedľajších účastníkov konania na prvom stupni, vyhradil dôverné zaobchádzanie s niektorými časťami tohto odvolania, ktoré obsahujú informácie podliehajúce obchodnému tajomstvu a ktoré zodpovedajú informáciám, v súvislosti s ktorými Všeobecný súd povolil dôverné zaobchádzanie. Uznesením z 1. októbra 2020, Komisia/CK Telecoms UK Investments ( C‑376/20 P , EU:C:2020:789 ), predseda Súdneho dvora vyhovel tejto žiadosti. Spoločnosti EE tak bolo doručené len nedôverné znenie uvedeného odvolania.

44

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 20. novembra 2020 CK Telecoms požiadala Súdny dvor, aby jej voči spoločnosti EE vyhradil dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami uvedenými v jej vyjadrení k odvolaniu, ktoré podliehajú obchodnému tajomstvu a z tohto dôvodu by nemali byť oznámené spoločnosti EE ako konkurentovi spoločnosti CK Telecoms, a ktoré zodpovedajú informáciám, v súvislosti s ktorými Všeobecný súd povolil dôverné zaobchádzanie voči spoločnosti EE. Uznesením z 26. januára 2021, Komisia/CK Telecoms UK Investments ( C‑376/20 P , EU:C:2021:81 ), predseda Súdneho dvora vyhradil voči spoločnosti EE dôverné zaobchádzanie s týmto vyjadrením, takže jej bolo doručené len nedôverné znenie uvedeného vyjadrenia.

45

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 24. marca 2021 na základe článku 40 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 130 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý sa uplatní na konanie o odvolaní na základe článku 190 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, požiadal Dozorný úrad EZVO o vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením zo 4. júna 2021, Komisia/CK Telecoms UK Investments ( C‑376/20 P , EU:C:2021:488 ), predseda Súdneho dvora vyhovel tejto žiadosti a umožnil Dozornému úradu EZVO predložiť svoje pripomienky na pojednávaní. Tomuto úradu boli doručené kópie všetkých procesných písomností.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu,

–

zamietol odvolanie a

–

uložil Komisii a vedľajším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy konania tak na Všeobecnom súde, ako aj na Súdnom dvore.

O odvolaní

50

Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza šesť odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd uplatnil prísnejšiu dôkaznú požiadavku, než aká vyplýva z judikatúry Súdneho dvora v oblasti koncentrácií. Druhý odvolací dôvod vychádza z nesprávneho výkladu článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004. Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd prekročil hranice súdneho preskúmania tým, že podal výklad pojmov „významná konkurenčná sila“ a „blízki konkurenti“, nesprávne vyložil tieto pojmy a skreslil sporné rozhodnutie, ako aj vyjadrenie Komisie k žalobe. Štvrtý odvolací dôvod je založený na skreslení argumentácie Komisie týkajúcej sa kvantitatívnej analýzy účinkov plánovanej koncentrácie na ceny a na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa dopustil Všeobecný súd pri posudzovaní tejto analýzy, a piaty odvolací dôvod na tom, že Všeobecný súd neposúdil všetky relevantné faktory. Šiesty odvolací dôvod je založený na pochybeniach týkajúcich sa spoločného používania siete.

53

Úroveň dokazovania požadovaná Všeobecným súdom v bode 118 napadnutého rozsudku na účely preukázania možnej existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže pritom nevyhnutne priznáva asymetrickú povahu dôkaznej požiadavke, ktorú možno vyvodiť z článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004, keďže toto ustanovenie nestanovuje všeobecnú domnienku zlučiteľnosti, ani všeobecnú domnienku nezlučiteľnosti oznámenej koncentrácie s vnútorným trhom.

54

CK Telecoms v prvom rade namieta, že prvý odvolací dôvod je neúčinný.

55

Z napadnutého rozsudku totiž predovšetkým vyplýva, že Komisia sa dopustila nesprávnych právnych posúdení v súvislosti s výkladom pojmov „významná konkurenčná sila“ a „blízki konkurenti“ v štádiu svojho posúdenia predchádzajúcom preskúmaniu dôkazov, ktoré ju viedli ku konštatovaniu existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. Tieto pochybenia teda nie sú ovplyvnené údajne nesprávnou úrovňou dokazovania požadovanou Všeobecným súdom.

59

Takáto úroveň dokazovania podľa tejto spoločnosti znamená, že by stačilo, keby sa Komisia opierala o dôkazy, ktoré nie sú obzvlášť koherentné alebo silné, aby preukázala, že existencia značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže je skôr pravdepodobná ako nepravdepodobná.

60

Z bodov 27, 39, 41 a 45 rozsudku z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ( C‑12/03 P , EU:C:2005:87 ), pritom vyplýva, že na konštatovanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže musia byť dôkazy silné, aby presvedčili o dôvodnosti tézy obsiahnutej v rozhodnutí v oblasti kontroly koncentrácií, čo predpokladá overenie vecnej správnosti, spoľahlivosti a koherentnosti týchto dôkazov.

61

CK Telecoms tvrdí, že hoci Komisia musí uplatniť rovnakú úroveň dokazovania tak na povolenie, ako aj na zákaz koncentrácie, nič to nemení na tom, že uloženie vyššej úrovne dokazovania tejto inštitúcii než obyčajné „zváženie pravdepodobností“ na preukázanie možnej existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže neohrozí neutralitu stanovenú v článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004.

Okrem toho treba zamietnuť tvrdenie CK Telecoms, podľa ktorého Komisia nepreukázala, že by úroveň dokazovania odlišná od úrovne uplatňovanej Všeobecným súdom viedla k inému výsledku. Na jednej strane totiž v zásade prináleží spoločnosti CK Telecoms, aby preukázala, že prvý odvolací dôvod je neúčinný. Na druhej strane, keďže, ako vyplýva z bodov 118 a 119 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd uplatnil požiadavku veľkej pravdepodobnosti existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže na všetky dôkazy, ktoré skúmal, nemožno a priori vylúčiť, že by uplatnenie menej prísnej úrovne dokazovania mohlo viesť k zamietnutiu žaloby v prvostupňovom konaní.

65

V dôsledku toho treba zamietnuť argumentáciu spoločnosti CK Telecoms založenú na neúčinnosti prvého odvolacieho dôvodu a preskúmať dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu.

66

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že predovšetkým z odôvodnenia 5 nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že jeho cieľom je zabezpečiť, aby reštrukturalizácie podnikov trvalo nenarušili hospodársku súťaž.

67

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že zo znenia týchto ustanovení nevyplýva, že nariadenie č. 139/2004 ukladá rozdielne dôkazné požiadavky pre rozhodnutia povoľujúce koncentráciu na jednej strane a pre rozhodnutia, ktoré takú koncentráciu zakazujú, na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 46 ).

71

V tomto kontexte nemožno z tohto nariadenia vyvodiť nijakú všeobecnú domnienku zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti oznámenej koncentrácie s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 48 ).

72

Hoci je pravda, že článok 10 ods. 6 uvedeného nariadenia stanovuje, že oznámená koncentrácia sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak Komisia neprijala v príslušnej lehote rozhodnutie o zlučiteľnosti tejto koncentrácie, nič to nemení na tom, že toto ustanovenie je jednak osobitným vyjadrením požiadavky rýchlosti, ktorá charakterizuje všeobecnú štruktúru nariadenia, a jednak predstavuje výnimku zo všeobecnej štruktúry nariadenia, podľa ktorej Komisia výslovne rozhoduje o koncentráciách, ktoré sú jej oznámené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 49 ).

73

Je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že v kontexte analýzy koncentrácie „konglomerátneho“ typu je osobitne dôležitá kvalita dôkazov predložených Komisiou na preukázanie nevyhnutnosti rozhodnutia, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom (rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 44 ).

77

Súdny dvor však spresnil, že táto judikatúra iba odráža základnú funkciu dôkazu, ktorou je preukázať dôvodnosť tézy alebo, ako v oblasti preskúmavania koncentrácií, potvrdiť posúdenia, na ktorých sú založené rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 41 , a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 51 a citovanú judikatúru). Osobitné požiadavky týkajúce sa kvality dôkazov teda v zásade nemajú vplyv na požadovanú úroveň dôkazov.

78

Okrem toho Súdny dvor tiež spresnil, že komplexnosť, ktorá je charakteristická pre tézu o narušení hospodárskej súťaže uvádzanú vo vzťahu k oznámenej koncentrácii, predstavuje skutočnosť, ktorú treba zohľadniť pri posudzovaní možnosti rôznych dôsledkov tejto koncentrácie, aby sa identifikovali tie, ktoré sú najpravdepodobnejšie, ale takáto komplexnosť nemá sama osebe vplyv na požadovanú úroveň dokazovania (rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 51 ).

79

V rámci výkonu tejto kontroly koncentrácií ex ante disponuje Komisia na účely použitia hmotnoprávnych pravidiel nariadenia č. 139/2004, a najmä jeho článku 2, určitou mierou voľnej úvahy v ekonomickej oblasti (rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 144 ), keďže vykonáva výhľadové ekonomické analýzy s cieľom určiť pravdepodobnosť určitého vývoja relevantného trhu v predvídateľnom časovom úseku.

83

Tieto analýzy budúceho vývoja, ktoré majú najčastejšie zložitú povahu, sú pritom nevyhnutne neistejšie ako analýzy ex post .

84

86

Výhľadová povaha ekonomickej analýzy, ktorú musí Komisia vykonať, však bráni tomu, aby táto inštitúcia bola na účely preukázania, že koncentrácia by značne narušila alebo naopak značne nenarušila účinnú hospodársku súťaž, povinná dodržať obzvlášť vysokú úroveň dokazovania.

87

Za týchto podmienok, najmä vzhľadom na symetrickú štruktúru článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 a výhľadovú povahu ekonomických analýz Komisie v oblasti kontroly koncentrácií, treba konštatovať, že na účely vyhlásenia koncentrácie za nezlučiteľnú alebo zlučiteľnú s vnútorným trhom stačí, aby Komisia prostredníctvom dostatočne významných a súhlasných dôkazov preukázala, že je viac pravdepodobné ako nepravdepodobné, že dotknutá koncentrácia značne naruší alebo nenaruší účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti.

88

Všeobecný súd preto tým, že v bode 118 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia je povinná preukázať s „veľkou pravdepodobnosťou“ existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v dôsledku koncentrácie a že dôkazná požiadavka „uplatniteľná v prejednávanej veci je preto prísnejšia ako požiadavka, podľa ktorej má byť značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže ‚viac pravdepodobné ako nepravdepodobné‘“, uplatnil dôkaznú požiadavku, ktorá nevyplýva z nariadenia č. 139/2004, ako ho vykladá Súdny dvor, a dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia.

– Argumentácia účastníkov konania

91

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku stotožnil podmienky vyžadované pre záver, že koncentrácia môže mať nekoordinované účinky, s podmienkami vyžadovanými na preukázanie existencie dominantného postavenia.

92

Komisia spresňuje, že nespochybňuje, že stupeň ujmy vyžadovaný na preukázanie možného značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže z dôvodu nekoordinovaných účinkov je rovnaký ako stupeň ujmy vyžadovaný na preukázanie takéhoto narušenia z dôvodu vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. Všeobecný súd však použitím výrazu „mu umožní“ v bode 90 napadnutého rozsudku v spojení s výrazom „subjektu, ktorý vznikne koncentráciou“ konštatoval, že Komisia môže zakázať koncentráciu iba vtedy, ak dokáže preukázať, že tento subjekt bude mať rovnakú trhovú silu, akú zabezpečuje dominantné postavenie.

93

96

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výhrady uvádzané proti doplňujúcim dôvodom rozhodnutia Všeobecného súdu nemôžu mať za následok zrušenie tohto rozhodnutia a sú teda neúčinné (rozsudok z 23. marca 2023, PV/Komisia, C‑640/20 P , EU:C:2023:232 , bod 191 a citovaná judikatúra). Aj keby prvá časť druhého odvolacieho dôvodu bola dôvodná, nemohla by pritom spôsobiť neplatnosť napadnutého rozsudku, keďže táto časť sa týka jeho odôvodnenia, o ktorom nebolo preukázané, že prispieva k podpore výroku uvedeného rozsudku.

97

Z toho vyplýva, že prvú časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neúčinnú.

O druhej časti

– Argumentácia účastníkov konania

– Posúdenie Súdnym dvorom

101

Všeobecný súd v bode 96 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že článok 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 treba vykladať vo svetle odôvodnenia 25 tohto nariadenia. V tejto súvislosti vychádza z predpokladu, že toto odôvodnenie stanovuje dve kumulatívne podmienky na to, aby nekoordinované účinky vyplývajúce z koncentrácie mohli za určitých okolností viesť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže, konkrétne jednak odstránenie dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré voči sebe mali účastníci koncentrácie, a jednak zníženie konkurenčných tlakov na ostatných účastníkov hospodárskej súťaže.

102

V bode 97 uvedeného rozsudku z toho Všeobecný súd vyvodil, že „samotný účinok obmedzenia konkurenčných tlakov na ostatných konkurentov v zásade sám osebe nestačí na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v rámci teórie ujmy založenej na nekoordinovaných účinkoch“.

103

Ako vyplýva z odôvodnení 6 a 24 nariadenia č. 139/2004, cieľom tohto nariadenia je zaviesť účinnú kontrolu všetkých koncentrácií z hľadiska ich účinku na štruktúru hospodárskej súťaže v Únii, najmä s cieľom zabezpečiť účinnú a nenarušenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu a zaručiť politiku vykonávanú v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva so slobodnou hospodárskou súťažou.

107

V tejto súvislosti z odôvodnenia 25 tohto nariadenia v podstate vyplýva, že toto nariadenie sa týka tiež nezlučiteľnosti koncentrácie medzi podnikmi pôsobiacimi na oligopolnom trhu s vnútorným trhom, ak by táto koncentrácia predstavovala značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže bez toho, aby subjekt, ktorý vznikne uvedenou koncentráciou, mal dominantné postavenie.

108

Z uvedeného odôvodnenia 25 konkrétne vyplýva, že hoci „mnohé oligopolné trhy vykazujú zdravý stupeň hospodárskej súťaže[, faktom zostáva, že] za určitých okolností… koncentrácie, ktoré odstraňujú dôležité konkurenčné obmedzenia, ktoré voči sebe mali účastníci koncentrácie, ako aj znižujú konkurenčné tlaky na ostatných účastníkov hospodárskej súťaže, môžu, aj bez možnej koordinácie medzi členmi oligopolu, spôsobovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“.

109

112

Takýto výklad by tak znamenal, že odstránenie dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré voči sebe uplatňovali účastníci koncentrácie, a jednostranné zvýšenie cien, ktoré by z toho mohlo vyplynúť, by nikdy sami osebe nestačili na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

113

Takýto reštriktívny výklad článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 by pritom bol nezlučiteľný s cieľom tohto nariadenia pripomenutým v bode 109 tohto rozsudku, ktorým je zavedenie účinnej kontroly všetkých koncentrácií, ktoré by značne narušili účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti, vrátane koncentrácií vedúcich k nekoordinovaným účinkom.

114

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd tým, že v bode 96 napadnutého rozsudku rozhodol, že článok 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 v spojení s odôvodnením 25 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia v nadväznosti na koncentráciu na oligopolnom trhu možno konštatovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže len vtedy, ak Komisia preukáže, že boli splnené dve kumulatívne podmienky, a to jednak odstránenie dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré voči sebe uplatňovali účastníci koncentrácie, a jednak zníženie konkurenčných tlakov na ostatných účastníkov hospodárskej súťaže, tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

Tretí odvolací dôvod obsahuje štyri časti, z ktorých prvá je založená na tom, že Všeobecný súd prekročil hranice svojho súdneho preskúmania, keď podal výklad pojmov „významná konkurenčná sila“ a „blízki konkurenti“, druhá na nesprávnom výklade pojmu „významná konkurenčná sila“ a skreslení tak sporného rozhodnutia, ako aj vyjadrenia Komisie k žalobe, tretia na nesprávnom výklade pojmu „blízki konkurenti“ a skreslení sporného rozhodnutia, a štvrtá, ktorá je uvádzaná subsidiárne, na porušení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s možným nesúladom usmernení o horizontálnych fúziách s nariadením č. 139/2004.

O prvej časti

– Argumentácia účastníkov konania

118

V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu Komisia v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 174 a 242 napadnutého rozsudku podal výklad pojmov „významná konkurenčná sila“ a „blízki konkurenti“, odchýlil od definícií týchto ekonomických pojmov uvedených v usmerneniach o horizontálnych fúziách, ako aj od ekonomického rámca, ktorý je v nich stanovený. V dôsledku toho nezohľadnil mieru voľnej úvahy Komisie v ekonomickej oblasti a nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Tento súd tým prekročil hranice súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie, ktorými sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú alebo nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

119

122

Komisia preto prijala usmernenia o horizontálnych fúziách, ktoré stanovujú metodiku, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať na účely posudzovania možnej existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v zmysle nariadenia č. 139/2004.

123

Hoci sa však Komisia nemôže bezdôvodne odchýliť od takýchto usmernení pod hrozbou, že bude prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných zásad práva, tieto usmernenia nemožno kvalifikovať ako právne pravidlo, ktoré by bol správny orgán v každom prípade povinný dodržiavať, a nepredstavujú právny základ pre rozhodnutia prijaté Komisiou v dotknutej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P à C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , body 209 , 211 a 213 ). Súd Únie má však naďalej právomoc podať ich výklad najmä v prípade, keď sa Komisia vo svojich rozhodnutiach o povolení alebo zákaze koncentrácie opierala o uvedené usmernenia, aby stanovila, či by dotknutá koncentrácia viedla alebo neviedla k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže.

124

Je pravda, ako bolo pripomenuté v bode 84 tohto rozsudku, že Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy v ekonomickej oblasti na účely použitia hmotnoprávnych pravidiel nariadenia č. 139/2004, a najmä jeho článku 2, čo odôvodňuje, že preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti koncentrácií súdom Únie sa obmedzuje na overenie vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia.

128

Pojmy „významná konkurenčná sila“ a „blízki konkurenti“, na ktoré sa odkazuje v usmerneniach o horizontálnych fúziách, pritom patria medzi faktory, ktoré môžu mať vplyv na pravdepodobnosť, že koncentrácia spôsobí významné nekoordinované účinky, a v dôsledku toho na konštatovanie možnej existencie „značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže“ v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004.

129

Z toho vyplýva, že hoci pojmy „významná konkurenčná sila“ a „blízki konkurenti“ vyžadujú ekonomickú analýzu pri ich uplatňovaní, súd Únie má právomoc podať ich výklad v rámci výkonu svojho preskúmania rozhodnutí Komisie prijatých v oblasti kontroly koncentrácií.

130

Za týchto podmienok treba konštatovať, že v prejednávanej veci Všeobecný súd tým, že podal výklad pojmov „významná konkurenčná sila“ a „blízki konkurenti“, neprekročil hranice svojho súdneho preskúmania.

133

Svojou prvou výhradou Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 171 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že zo sporného rozhodnutia vyplýva, že skutočnosť, že účastník koncentrácie je kvalifikovaný ako „významná konkurenčná sila“ na oligopolnom trhu, postačuje na to, aby sa dospelo k záveru, že koncentrácia by viedla k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Tomuto konštatovaniu Všeobecného súdu odporuje bod 155 tohto rozsudku, podľa ktorého zo znenia sporného rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnenia 777 vyplýva, že skutočnosť, že „Three predstavuje významnú konkurenčnú silu na maloobchodnom trhu… v zmysle bodu 37 usmernení alebo v každom prípade vykonáva dôležité konkurenčné obmedzenie na tomto trhu“ je len jedným z faktorov použitých Komisiou na prijatie záveru, že koncentrácia by viedla k významným nekoordinovaným účinkom.

134

V druhej výhrade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bode 170 uvedeného rozsudku skreslil bod 39 jej vyjadrenia k žalobe, čo viedlo tento súd k vytvoreniu vlastnej definície pojmu „významná konkurenčná sila“, ktorá sa odlišuje od definície stanovenej v bode 37 usmernení o horizontálnych fúziách. Z uvedeného bodu 39 vyjadrenia k žalobe, ako aj z bodu 13 dupliky Komisie pritom predovšetkým vyplýva, že Komisia v nich uviedla iba príklad bez toho, aby tvrdila, že „významná konkurenčná sila“ musí nevyhnutne uskutočňovať osobitne agresívnu hospodársku súťaž a nútiť svojich konkurentov, aby nasledovali toto správanie.

135

Z bodov 170 a 216 napadnutého rozsudku však podľa nej vyplýva, že Všeobecný súd prevzal tento príklad a premenil ho na definíciu pojmu „významná konkurenčná sila“.

139

Pokiaľ ide o tretiu a poslednú výhradu Komisie, CK Telecoms tvrdí, že Všeobecný súd sa neodchýlil od usmernení o horizontálnych fúziách a správne konštatoval, že „významná konkurenčná sila“ sa musí odlišovať od svojich konkurentov, pokiaľ ide o vplyv na hospodársku súťaž.

140

Požiadavka, aby sa „významná konkurenčná sila“ odlišovala od svojich konkurentov, pokiaľ ide o vplyv na hospodársku súťaž, je totiž minimom vyžadovaným na to, aby sa dospelo k záveru, že na oligopolnom trhu môže podnik spadať pod tento pojem. Ak by to tak nebolo, každý konkurent, ktorý pôsobí na oligopolnom trhu, by mohol byť kvalifikovaný ako „významná konkurenčná sila“ a Komisia by mohla brániť takmer všetkým horizontálnym koncentráciám.

141

Na to, aby bol podnik kvalifikovaný ako „významná konkurenčná sila“ na oligopolnom trhu, treba preukázať, že vyvíja obzvlášť silné obmedzenia na ostatných konkurentov.

Všeobecný súd založil toto konštatovanie na výklade všetkých odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré sa zaoberajú najmä povahou pojmu „významná konkurenčná sila“.

145

Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v uvedenom bode 171, pritom zo sporného rozhodnutia nevyplýva, že Komisia usúdila, že odstránenie „významnej konkurenčnej sily“ by v prejednávanej veci samo osebe postačovalo na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

146

Naopak, z hlavných prvkov uvedených v oddieloch nazvaných „Posúdenie hospodárskej súťaže“ a „Vecné kritérium“, a konkrétnejšie z odôvodnení 313 a 321 sporného rozhodnutia vyplýva, že usmernenia o horizontálnych fúziách uvádzajú viacero relevantných faktorov na účely určenia, či koncentrácia môže mať nekoordinované účinky.

147

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bode 171 napadnutého rozsudku skreslil toto rozhodnutie.

151

Prvej výhrade druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu treba preto vyhovieť.

152

Pokiaľ ide o druhú výhradu založenú na tom, že Všeobecný súd v bode 170 napadnutého rozsudku skreslil bod 39 vyjadrenia Komisie k žalobe, čo viedlo tento súd k tomu, že príklad „významnej konkurenčnej sily“ premenil na definíciu tohto pojmu, stačí konštatovať, že aj keby Všeobecný súd v uvedenom bode 170 skreslil vyjadrenie Komisie k žalobe, takéto skreslenie nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku, najmä preto, že písomné pripomienky Komisie predložené v rámci konania na Všeobecnom súde, ktoré sa týkajú pojmu „významná konkurenčná sila“, nemožno považovať za rozhodujúce pre určenie obsahu tohto pojmu.

153

Okrem toho v bode 174 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate konštatoval, že ak by sa podnik nemusel odlišovať od svojich konkurentov z hľadiska vplyvu na hospodársku súťaž, aby mohol byť kvalifikovaný ako „významná konkurenčná sila“, tento pojem by sa mohol vzťahovať na akýkoľvek podnik na oligopolnom trhu, ktorý vyvíja konkurenčný tlak.

157

V tomto kontexte Všeobecný súd v bode 216 tohto rozsudku konštatoval, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že Three spadá pod uvedený pojem.

158

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, ako vyplýva z odôvodnení 6, 24 a 25 nariadenia č. 139/2004, že cieľom tohto nariadenia je zaviesť účinnú kontrolu všetkých koncentrácií, ktoré by značne narušili účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti, vrátane koncentrácií vedúcich k nekoordinovaným účinkom.

159

V tejto súvislosti skutočnosť, že účastník koncentrácie na oligopolnom trhu sa neodčlení od svojich konkurentov tým, že sa bude javiť ako „obzvlášť agresívny“ z hľadiska cien, neznamená, že by koncentrácia, ktorej účastníkom by bol takýto podnik, nemohla výrazne a nepriaznivo zmeniť dynamiku hospodárskej súťaže. Je totiž nesporné, že cieľom kontroly koncentrácií je práve preskúmať, ako by koncentrácia mohla zmeniť faktory určujúce stav hospodárskej súťaže na danom trhu s cieľom overiť, či by z toho vyplynulo značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, pričom v tejto súvislosti nie je rozhodujúce, že podnik, na ktorý sa vzťahuje uvedená koncentrácia, je „obzvlášť agresívnym“ podnikom na tomto trhu.

163

Ako v podstate potvrdzuje bod 38 usmernení o horizontálnych fúziách, nemožno navyše vylúčiť, že na danom oligopolnom trhu možno kvalifikovať viaceré podniky ako „významnú konkurenčnú silu“.

164

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že skoršia rozhodovacia prax Komisie neslúži ako právny rámec uplatniteľný v oblasti kontroly koncentrácií a má len orientačný charakter (pozri analogicky rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C‑125/07 P, C‑133/07 P, C‑135/07 P a C‑137/07 P , EU:C:2009:576 , bod 233 a citovanú judikatúru). Skutočnosť, že Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach kvalifikovala ako „významnú konkurenčnú silu“ niektoré podniky, ktoré boli jedinečné svojou „agresivitou“ na dotknutom trhu a zvýšili svoju prítomnosť na tomto trhu rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný konkurent, tak neznamená, že sú to jediné prípady, ktoré môžu viesť k takejto kvalifikácii.

168

V prejednávanej veci sa teda Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 170 a 216 napadnutého rozsudku konštatoval, že na účely kvalifikácie spoločnosti Three ako „významnej konkurenčnej sily“ musí Komisia preukázať, že tento podnik uskutočňoval osobitne agresívnu hospodársku súťaž z hľadiska cien a že nútil ostatných aktérov na trhu, aby sa prispôsobili jeho cenám, alebo že jeho cenová politika mohla významne zmeniť dynamiku hospodárskej súťaže na trhu.

169

Vzhľadom na konštatovania uvedené v bodoch 151 a 168 tohto rozsudku treba druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu vyhovieť.

O tretej časti

– Argumentácia účastníkov konania

173

V tejto súvislosti pritom Komisia zdôrazňuje, že každý trh má svoju vlastnú dynamiku. Na oligopolnom trhu, ktorý sa vyznačuje ponukou diferencovaných výrobkov, je tak možné, že výrobky ponúkané dvoma podnikmi na tomto trhu majú relatívne nízky stupeň zastupiteľnosti alebo sú takmer výlučne zamerané na odlišné segmenty trhu. Tieto dva podniky teda nemožno považovať za blízkych konkurentov. V prípade koncentrácie medzi nimi sa preto Komisia nemôže opierať o blízkosť konkurencie ako relevantný faktor na účely prijatia záveru o existencii značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. Na druhej strane podľa Komisie, aj keď si tieto dva podniky navzájom úzko konkurujú v rovnakých segmentoch tohto oligopolného trhu, čo preukazuje, že „súperenie medzi [nimi] bolo dôležitým zdrojom súťaže na trhu“ v zmysle bodu 28 usmernení o horizontálnych fúziách, nemožno od Komisie vyžadovať, aby preukázala, že účastníci koncentrácie sú „najbližšími konkurentmi“ alebo „osobitne blízkymi konkurentmi“.

174

Svojou druhou výhradou Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil sporné rozhodnutie, keď predovšetkým v bode 249 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia vychádzala z predpokladu, podľa ktorého blízkosť konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťami Three a O2 bola dostatočná na prijatie záveru, že plánovaná koncentrácia by viedla k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Ako totiž Všeobecný súd uviedol v bode 227 napadnutého rozsudku, blízkosť konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťami Three a O2 je len jedným z faktorov použitých v spornom rozhodnutí na prijatie záveru, že plánovaná koncentrácia by viedla k nekoordinovaným účinkom.

178

Podľa CK Telecoms je požiadavka „osobitnej“ blízkosti v súlade so všeobecným kritériom zákazu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. Iba osobitný stupeň blízkosti konkurenčného vzťahu môže byť dôkazom takéhoto narušenia.

179

Pokiaľ ide o druhú výhradu, CK Telecoms sa domnieva, že Všeobecný súd v bode 249 napadnutého rozsudku neskreslil sporné rozhodnutie.

– Posúdenie Súdnym dvorom

180

Po druhé v bodoch 235 a 241 tohto rozsudku Všeobecný súd v podstate uviedol, že uplatniteľnosť článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 v spojení s odôvodnením 25 tohto nariadenia vyžaduje „odstránenie dôležitých konkurenčných obmedzení“, ktoré voči sebe uplatňovali účastníci koncentrácie, čo predstavuje najpriamejší jednostranný účinok koncentrácie na oligopolný trh.

184

Po tretie v bodoch 242, 247 a 249 uvedeného rozsudku Všeobecný súd v podstate konštatoval, že Komisia mala preukázať, pokiaľ ide o oligopolný trh, na ktorom sú všetci operátori už zo svojej podstaty viac alebo menej blízki, že títo účastníci nie sú len „blízkymi konkurentmi“, ale aj „osobitne blízkymi konkurentmi“.

185

Napokon v bodoch 249 a 250 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vyhovel argumentácii spoločnosti CK Telecoms týkajúcej sa nízkej dôkaznej sily analýzy blízkosti konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťami Three a O2. Všeobecný súd odôvodnil toto stanovisko tým, že Three a O2 boli len relatívne blízkymi konkurentmi na časti segmentov koncentrovaného trhu, ktorý zahŕňa štyroch prevádzkovateľov mobilnej siete. Podľa tohto súdu pritom táto jediná okolnosť nemôže v prejednávanej veci stačiť na preukázanie odstránenia dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré voči sebe uplatňovali účastníci plánovanej koncentrácie, a na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, ibaže by bola v zásade zakázaná akákoľvek koncentrácia vyplývajúca z prechodu zo štyroch operátorov na troch.

186

V tomto kontexte požiadavka, aby na účely posúdenia blízkosti konkurenčného vzťahu medzi účastníkmi koncentrácie boli títo účastníci „osobitne blízkymi“ konkurentmi, predpokladá existenciu veľmi vysokej úrovne zastupiteľnosti medzi výrobkami uvedených účastníkov na trhu s diferencovanými výrobkami. Takáto úroveň zastupiteľnosti sa pritom nevyhnutne nevyžaduje. Aj keby zastupiteľnosť medzi výrobkami účastníkov koncentrácie nebola obzvlášť vysoká, medzi výrobkami týchto účastníkov a výrobkami podnikov, ktoré nie sú účastníkmi koncentrácie, môže totiž existovať aj nižšia úroveň zastupiteľnosti, čo môže podnietiť účastníkov uvedenej koncentrácie k zvýšeniu cien svojich výrobkov.

190

Okrem toho, ako sa v podstate uvádza v bode 28 usmernení o horizontálnych fúziách, existencia vysokých marží pred koncentráciou môže tiež zvýšiť pravdepodobnosť významného zvýšenia cien po koncentrácii. Tieto marže pritom môžu rovnako naznačovať, že účastníci dotknutej koncentrácie nie sú najbližšími konkurentmi ani osobitne blízkymi konkurentmi.

191

Nemožno preto dospieť k záveru, že iba koncentrácia medzi osobitne blízkymi konkurentmi by mohla značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na dotknutom trhu.

192

V tejto súvislosti treba uviesť, že v uvedenom bode 249 Všeobecný súd rozhodol, že „hoci je pravda, že možno preukázať, že Three a O2 sú relatívne blízkymi konkurentmi na časti segmentov koncentrovaného trhu, ktorý zahŕňa štyroch prevádzkovateľov mobilnej siete, tento jediný prvok nemôže v prejednávanej veci stačiť na preukázanie odstránenia dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré účastníci koncentrácie na seba navzájom vyvíjajú, a nemôže stačiť na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže s výnimkou toho, že by sa v zásade zakázala akákoľvek koncentrácia vyplývajúca z prechodu zo štyroch operátorov na troch“.

196

Ako tvrdí Komisia, sporné rozhodnutie neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by potvrdzovala, že blízkosť konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťami Three a O2 bola sama osebe dostatočná na prijatie záveru, že plánovaná koncentrácia môže viesť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Naopak, ako bolo pripomenuté v bode 146 tohto rozsudku, Komisia v odôvodneniach 313 a 321 sporného rozhodnutia uviedla, že usmernenia o horizontálnych fúziách uvádzajú viacero faktorov, vrátane faktora blízkosti konkurenčného vzťahu, ktoré sú relevantné na účely určenia, či koncentrácia môže viesť k nekoordinovaným účinkom.

197

Je teda potrebné vyhovieť druhej výhrade, a v dôsledku toho aj tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu v celom rozsahu.

198

200

V prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia uvádza dve výhrady.

201

Svojou prvou výhradou Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil jej vyjadrenia, keď v bode 273 napadnutého rozsudku konštatoval, že je nesporné, že zvýšenie cien, ktoré by mohlo vyplynúť z predmetnej koncentrácie, predstavuje [ dôverné ] ( 1 ) %, hoci tak z bodu 157 vyjadrenia k žalobe, ako aj z bodu 61 dupliky vyplýva, že Komisia tento údaj na Všeobecnom súde spochybnila. Z týchto bodov totiž jasne vyplýva, že Komisia spochybnila číselné údaje predložené spoločnosťou CK Telecoms a na Všeobecnom súde tvrdila, že toto zvýšenie cien bolo [ dôverné ] %.

202

Svojou druhou výhradou Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bode 273 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď naznačil, že zvýšenie cien, ktoré by mohlo vyplývať z plánovanej koncentrácie, nebolo významné, pretože bolo nižšie ako zvýšenia cien, aké sa predpokladali v niektorých skorších rozhodnutiach, ktoré za určitých podmienok povoľujú koncentrácie.

206

V treťom a poslednom rade CK Telecoms tvrdí, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní kvantitatívnej analýzy Komisie. V tejto súvislosti odôvodnil potrebu vymedziť prahovú hodnotu, nad ktorou by výsledok tejto analýzy mohol naznačovať, že koncentrácia môže viesť k výraznému zvýšeniu cien.

– Posúdenie Súdnym dvorom

207

Svojou prvou výhradou Komisia nekritizuje skutkové okolnosti, ale namieta skreslenie obsahu svojich vyjadrení v prvostupňovom konaní. Túto výhradu preto nemožno zamietnuť ako neprípustnú [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Alcohol Countermeasure Systems (International)/EUIPO, C‑340/17 P , EU:C:2018:965 , bod 39 ].

208

211

Treba preto konštatovať, že Komisia môže účinne Všeobecnému súdu vytýkať, že jednak skreslil jej argumentáciu týkajúcu sa presnej hodnoty zvýšenia cien, ktoré by mohlo vyplývať z plánovanej koncentrácie, a jednak nesprávne porovnal prejednávanú vec so skoršími rozhodnutiami Komisie v iných prípadoch koncentrácie. Tieto výhrady nemožno zamietnuť ako neúčinné, pretože ako uviedla generálna advokátka v bode 141 svojich návrhov, každé z týchto tvrdení by totiž mohlo ovplyvniť záver Všeobecného súdu uvedený v bode 282 napadnutého rozsudku. Je teda potrebné zamietnuť argumentáciu spoločnosti CK Telecoms, podľa ktorej je prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu neúčinná, a preskúmať dôvodnosť tejto časti.

212

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o prvú výhradu tejto časti, ktorá je založená na tom, že Všeobecný súd v bode 273 napadnutého rozsudku skreslil tvrdenia Komisie uvedené v bode 157 jej vyjadrenia k žalobe a v bode 61 jej dupliky, treba pripomenúť, že ak odvolateľ tvrdí, že došlo ku skresleniu jeho tvrdení, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd údajne skreslil, a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P , EU:C:2010:389 , bod 31 a citovanú judikatúru).

213

V prejednávanej veci z bodu 273 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd konštatoval, že „v predmetnej veci podľa [spoločnosti CK Telecoms], pričom Komisia jej tvrdenie v tomto bode nespochybňuje, bolo predpokladané zvýšenie cien o [ dôverné ], zatiaľ čo zvýšenie cien o 6,6 % v írskej veci a o 9,5 % v nemeckej veci nebránilo Komisii povoliť tieto transakcie s výhradou dodržania určitých podmienok“.

217

Pokiaľ ide o druhú výhradu prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu založenú na tom, že Všeobecný súd nesprávne porovnal prejednávanú vec s írskou a nemeckou vecou, a v dôsledku toho v bode 273 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že zvýšenie cien o [ dôverné ] %, ktoré by mohlo vyplývať z plánovanej koncentrácie, nebolo významné, pretože bolo nižšie ako zvýšenia cien predpokladané v írskej a nemeckej veci, treba na jednej strane uviesť, že toto posúdenie Všeobecného súdu spočíva, ako vyplýva z bodu 215 tohto rozsudku, na tom, že Všeobecný súd skreslil vyjadrenie Komisie k žalobe týkajúce sa presnej hodnoty tohto zvýšenia cien.

218

Na druhej strane, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 147 svojich návrhov, írska a nemecká vec neboli porovnateľné s prejednávanou vecou v podstatnom bode, keďže na rozdiel od tejto poslednej uvedenej veci účastníci dotknutých koncentrácií v írskej a nemeckej veci ponúkli záväzky, ktoré sa považovali za dostatočné na vylúčenie obáv Komisie týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

219

V každom prípade, ako bolo uvedené v bode 164 tohto rozsudku, skoršia rozhodovacia prax Komisie neslúži ako právny rámec uplatniteľný v oblasti kontroly koncentrácií a má len orientačný charakter.

O druhej časti

– Argumentácia účastníkov konania

223

V druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 277 až 279 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že do svojej kvantitatívnej analýzy mala zahrnúť „štandardný“ nárast efektívnosti, ktorý je „vlastný každej koncentrácii“.

224

Komisia zdôrazňuje, že podľa odôvodnenia 29 nariadenia č. 139/2004 prináleží dotknutým podnikom, aby poskytli opis každého uvádzaného nárastu efektívnosti, ako aj príslušné sprievodné doklady.

228

CK Telecoms v prvom rade namieta, že argumentácia Komisie je neúčinná, keďže záver Všeobecného súdu, podľa ktorého bola kvantitatívna analýza v spornom rozhodnutí nesprávna, nespočíva výlučne na konštatovaní, že Komisia riadne nezohľadnila nárast efektívnosti vyvolaný plánovanou koncentráciou.

229

V druhom rade CK Telecoms najskôr tvrdí, že argumentácia Komisie vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Všeobecný súd totiž v podstate zastával názor, že dôkazná hodnota kvantitatívnej analýzy je znížená, ak nezohľadňuje aj kompenzačné faktory, vrátane nárastu efektívnosti. Všeobecný súd dospel k záveru, že dôkazná hodnota kvantitatívnej analýzy by bola vyššia, ak by Komisia predpokladala určitý nárast efektívnosti, ktorý môže vyplynúť z plánovanej koncentrácie.

230

Ďalej podľa spoločnosti CK Telecoms posúdenie Všeobecného súdu zodpovedá povahe kvantitatívnej analýzy, ktorá bola zostavená s cieľom zmerať tak obmedzujúce účinky koncentrácie, ako aj účinky koncentrácie podporujúce hospodársku súťaž. Treba teda zohľadniť preukázaný alebo predpokladaný nárast efektívnosti.

Pokiaľ ide o účinnosť druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, z bodu 279 napadnutého rozsudku v podstate vyplýva, že podľa Všeobecného súdu je „štandardný“ nárast efektívnosti „vlastný každej koncentrácii“ a je „súčasťou kvantitatívneho modelu, ktorého cieľom je zistiť, či koncentrácia môže mať… obmedzujúce účinky“.

234

Vzhľadom na význam, ktorý Všeobecný súd prikladal tejto kategórii nárastu efektívnosti na účely kvantitatívnej analýzy, treba konštatovať, že Komisia môže účinne vytýkať Všeobecnému súdu, že jej v bodoch 277 až 279 napadnutého rozsudku uložil povinnosť zahrnúť do tejto analýzy „štandardný“ nárast efektívnosti, ktorý je podľa Všeobecného súdu vlastný každej koncentrácii.

235

Argumentáciu spoločnosti CK Telecoms, podľa ktorej je druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu neúčinná, treba teda zamietnuť.

236

Z oddielu 9 prílohy I nariadenia č. 802/2004 rovnako vyplýva, že dotknutému podniku prináleží, aby predložil opis každého uvádzaného nárastu efektívnosti, ako aj sprievodné doklady.

240

Kritériá týkajúce sa zohľadnenia nárastu efektívnosti sú uvedené v bodoch 76 až 88 usmernení o horizontálnych fúziách.

241

Treba teda konštatovať, ako uviedla generálna advokátka v bode 153 svojich návrhov, že ani nariadenie č. 139/2004, ani nariadenie č. 802/2004 a ani usmernenia o horizontálnych fúziách neuvádzajú takú kategóriu „štandardného“ nárastu efektívnosti, aká sa spomína v bodoch 277 až 279 napadnutého rozsudku, ani nestanovujú domnienku, podľa ktorej každá koncentrácia vedie k takémuto nárastu efektívnosti.

242

Prenesenie dôkazného bremena, ktoré by znamenalo uznanie domnienky, podľa ktorej každá koncentrácia vedie k takémuto nárast efektívnosti, by poškodilo túto rovnováhu.

246

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 277 až 279 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia mala do svojej kvantitatívnej analýzy zahrnúť „štandardný“ nárast efektívnosti, ktorý je vlastný každej koncentrácii.

247

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba vyhovieť aj druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, a v dôsledku toho štvrtému odvolaciemu dôvodu v celom rozsahu.

O piatom odvolacom dôvode

Všeobecný súd tým, že takto obmedzil svoje preskúmanie a zrušil sporné rozhodnutie len na tomto základe, podľa Komisie neposúdil, či tieto štyri faktory v spojení s ostatnými faktormi a zisteniami uvedenými v spornom rozhodnutí umožňujú dospieť k záveru, že plánovaná koncentrácia by viedla k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže.

251

V bodoch 149, 171 až 173, 249 a 268 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal tieto štyri faktory oddelene, aby určil, či každý z nich sám osebe postačuje na preukázanie takéhoto narušenia. Komisia pritom v spornom rozhodnutí vôbec neuviedla, že každý z týchto faktorov, posudzovaný samostatne, postačuje na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

252

Okrem toho z bodu 26 usmernení o horizontálnych fúziách vyplýva, že faktory uvedené v bodoch 27 až 38 týchto usmernení nemusia byť rozhodujúce jednotlivo.

253

Posúdenie Súdnym dvorom

256

Pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti CK Telecoms, podľa ktorej je piaty odvolací dôvod neprípustný a neúčinný, treba konštatovať, že v rámci tohto odvolacieho dôvodu Komisia nastoľuje právnu otázku, ktorej zodpovedanie môže mať vplyv na dôvodnosť konštatovania Všeobecného súdu, podľa ktorého sa tejto inštitúcii nepodarilo z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. Uvedeným odvolacím dôvodom totiž Komisia v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že zrušil sporné rozhodnutie bez toho, aby vykonal celkovú analýzu alebo zváženie všetkých relevantných faktorov zohľadnených v spornom rozhodnutí, pričom sa obmedzil len na preskúmanie určitých faktorov podporujúcich najmä prvú teóriu ujmy a ich dostatočnosti na účely tejto analýzy.

257

V dôsledku toho treba preskúmať dôvodnosť tohto piateho odvolacieho dôvodu.

258

V tomto kontexte treba konštatovať, že uvedené faktory môžu v zásade predstavovať indície, že koncentrácia by mohla spôsobiť významné nekoordinované účinky, ktoré musia byť predmetom celkového posúdenia.

262

Aby teda bolo možné vykonať účinné súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie, ktorými sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, prináleží súdu Únie po preskúmaní dôvodnosti výhrad smerujúcich proti posúdeniu relevantných faktorov Komisiou a s ohľadom na výsledok, ktorý z toho vyplýva, posúdiť, či všetky relevantné faktory a skutočnosti, o ktoré sa Komisia opierala a ktoré možno považovať za preukázané, vrátane tých, ktoré neboli spochybnené, postačujú na preukázanie existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. Toto celkové posúdenie neznamená, že súd Únie musí z úradnej povinnosti preskúmať dôvodnosť posúdenia faktorov alebo iných skutočností, ktoré neboli spochybnené účastníkmi konania.

263

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o prvú teóriu ujmy uvádzanú Komisiou, body 128 až 136 napadnutého rozsudku obsahujú zhrnutie sporného rozhodnutia.

264

Napokon v bodoch 284 až 291 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal a vyhovel siedmej časti prvého žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia na jednej strane nevykonala celkové posúdenie existencie nekoordinovaných účinkov a na druhej strane nespresnila, na akom základe dospela k záveru, že údajné narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z plánovanej koncentrácie je značné.

268

Pokiaľ ide o otázku, či Komisia v prejednávanej veci vykonala celkové posúdenie existencie nekoordinovaných účinkov, Všeobecný súd pritom v bode 287 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí takéto posúdenie vykonala. Všeobecný súd spresnil, že na účely preukázania existencie nekoordinovaných účinkov na maloobchodný trh táto inštitúcia postupne preskúmala rôzne relevantné faktory.

269

Všeobecný súd však sám neskúmal, či – vzhľadom na výsledok svojho preskúmania argumentácie spoločnosti CK Telecoms v prvostupňovom konaní týkajúcej sa niektorých relevantných faktorov, a na iné relevantné faktory a zistenia, ktoré boli súčasťou celkovej analýzy Komisie a ktoré vzhľadom na to, že neboli spochybnené, mohli byť považované za preukázané, ako napríklad osobitné posúdenie konkurenčného obmedzenia vykonávaného spoločnosťou O2, pravdepodobné správanie subjektu, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, ako aj posúdenie konkurenčného postavenia tak prevádzkovateľov mobilnej siete, ako aj prevádzkovateľov virtuálnych mobilných sietí, uvedené v odôvodneniach 778 až 1174 sporného rozhodnutia – bolo možné domnievať sa, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

Šiesty odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí. V prvej časti Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že skreslil sporné rozhodnutie, keď v bodoch 358 až 361 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že táto Komisia nepreskúmala možné zhoršenie kvality siete subjektu, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou. V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd z vlastnej iniciatívy vzniesol výhradu, ktorá nebola uvedená v šiestej časti tretieho žalobného dôvodu.

O účinnosti šiesteho odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

273

CK Telecoms tvrdí, že šiesty odvolací dôvod je neúčinný, pretože Komisia nespochybňuje hlavné úvahy Všeobecného súdu, ktoré ho viedli k zamietnutiu druhej teórie ujmy Komisie týkajúcej sa dohôd o spoločnom používaní siete.

274

Komisia tvrdí, že šiesty odvolací dôvod je účinný.

– Posúdenie Súdnym dvorom

278

V prvom rade treba pripomenúť, že v bodoch 325, 330, 340, 344 a 346 až 348 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal otázku, či trvalé narušenie riadneho fungovania dohôd o spoločnom používaní siete najmä z dôvodu možného rozchodu záujmov medzi partnermi týchto dohôd môže samo osebe predstavovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

279

Komisia pritom k záveru o existencii takéhoto narušenia nedospela výlučne na základe takéhoto rozchodu záujmov, keďže tento rozchod záujmov bol len jedným z faktorov zohľadnených v spornom rozhodnutí.

283

Treba preto zamietnuť argumentáciu spoločnosti CK Telecoms založenú na neúčinnosti šiesteho odvolacieho dôvodu, a teda preskúmať dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu.

O prvej časti

– Argumentácia účastníkov konania

284

V prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 358 až 361 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nevykonala posúdenie možného zhoršenia kvality siete subjektu, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, skreslil sporné rozhodnutie a nesprávne dospel k záveru, že druhú teóriu ujmy treba odmietnuť.

288

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že posúdila riziko zníženia kvality siete subjektu, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, ako aj zníženie konkurenčného tlaku na ostatných prevádzkovateľov mobilnej siete, ktoré by z toho vyplývalo.

289

CK Telecoms namieta, že Všeobecný súd neskreslil obsah sporného rozhodnutia a neprehliadol odôvodnenia tohto rozhodnutia, na ktoré odkazuje Komisia.

290

Táto spoločnosť zdôrazňuje, že na pochopenie tvrdení Komisie treba zohľadniť štruktúru druhej teórie ujmy.

294

Body 358 až 361 napadnutého rozsudku sú pritom súčasťou analýzy Všeobecného súdu o prvej čiastkovej teórii ujmy týkajúcej sa zníženia konkurenčného tlaku vyvíjaného ostatnými konkurentmi, konkrétne spoločnosťami BT/EE a/alebo Vodafone, na subjekt, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou.

295

Všeobecnému súdu teda nemožno vytýkať, že v uvedených bodoch nezohľadnil odôvodnenia sporného rozhodnutia, na ktoré Komisia odkazuje, a že tak skreslil toto rozhodnutie.

296

Za týchto podmienok CK Telecoms spresňuje, že Všeobecný súd preskúmal a odmietol druhú čiastkovú teóriu ujmy v bodoch 398 až 418 napadnutého rozsudku, a nie v bodoch 358 až 361 tohto rozsudku, a že zohľadnil práve odôvodnenia sporného rozhodnutia, na ktoré Komisia odkazuje najmä v bodoch 400 až 403 uvedeného rozsudku.

Všeobecný súd v bode 295 napadnutého rozsudku spresnil, že v rámci druhej teórie ujmy týkajúcej sa dohôd o spoločnom používaní siete Komisia rozvinula dve čiastkové teórie.

300

Z bodu 298 tohto rozsudku vyplýva, že prvá čiastková teória v podstate spočíva v názore, že po plánovanej koncentrácii by došlo k zníženiu konkurenčného tlaku vyvíjaného ostatnými konkurentmi (BT/EE a/alebo Vodafone) na subjekt, ktorý vznikne touto koncentráciou (Three).

301

Pokiaľ ide o druhú čiastkovú teóriu, z bodu 299 uvedeného rozsudku vyplýva, že táto čiastková teória v podstate spočíva v názore, že situácia spoločného používania siete, ktorá by vyplynula z plánovanej koncentrácie, by viedla k poklesu investícií na úrovni odvetvia sieťovej infraštruktúry. V odôvodnení 1233 sporného rozhodnutia totiž Komisia tvrdí, že táto koncentrácia by mohla viesť k zníženiu úrovne spolupráce, ktoré by ovplyvnilo partnerov dohôd o spoločnom používaní siete a umožnilo by oportunistické investičné správanie subjektu, ktorý vznikne koncentráciou, v dôsledku čoho by došlo k zníženiu investícií na úrovni odvetvia, a teda aj úrovne účinnej hospodárskej súťaže, ktorá by prevládala v prípade neuskutočnenia uvedenej koncentrácie.

302

V rámci svojej analýzy vplyvu uvedených plánov na celkové investície do mobilných sietí Komisia najmä v odôvodneniach 1556 až 1562 a v odôvodneniach 1732 až 1742 sporného rozhodnutia zdôraznila, že zvýšená transparentnosť investícií medzi prevádzkovateľmi mobilnej siete by mohla znížiť ich motiváciu investovať do sietí, a teda mať významný negatívny vplyv na investície do týchto sietí na úrovni odvetvia.

306

Konkrétne na jednej strane Komisia v odôvodneniach 1559 až 1561 a 1734 sporného rozhodnutia v podstate konštatovala, že z dôvodu tejto zvýšenej transparentnosti môže byť subjekt, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, informovaný o investíciách spoločnosti BT/EE do technológie v prospech siete MBNL, a tak sa rozhodnúť, že sám zavedie takúto technológiu v prospech siete Beacon [ dôverné ]. Podľa sporného rozhodnutia by sa Vodafone mohla dozvedieť, že subjekt, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, zamýšľa použiť túto technológiu, a teda mať motiváciu k tomu, aby sa vzdala takýchto technologických investícií, kým tak neurobí tento subjekt.

307

Na druhej strane v odôvodneniach 1735 a 1736 tohto rozhodnutia Komisia usúdila, že podľa plánu [B] by subjekt, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, mohol byť informovaný o investíciách plánovaných spoločnosťami BT/EE alebo Vodafone a mať motiváciu, aby uskutočnil podobné investície tak na východe, ako aj na západe Spojeného kráľovstva [ dôverné ]. V odôvodnení 1737 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, že zvýšená transparentnosť by znamenala riziko, že BT/EE a Vodafone počkajú, kým subjekt, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, uskutoční takéto investície do vývoja dôležitých nových technológií a až potom by do nich investovali.

311

Ako uviedla generálna advokátka v bode 191 svojich návrhov, tento záver nemôže vyvrátiť tvrdenie spoločnosti CK Telecoms, podľa ktorého Komisia z hľadiska štruktúry sporného rozhodnutia posúdila účinky plánov [A] a [B] na celkové investície do príslušných sietí v dvoch rozdielnych častiach.

312

Je pravda, že keďže posúdenia Komisie týkajúce sa účinkov plánu [A] a plánu [B] na celkové investície do príslušných sietí boli vykonané v dvoch oddieloch tohto rozhodnutia, nazvaných v príslušnom poradí „Účinky plánu [A] na celkové investície do sietí“ a „Účinky plánu [B] na celkové investície do sietí“, môžu sa zdať užšie spojené s druhou čiastkovou teóriou ujmy. Okrem toho body 358 až 361 napadnutého rozsudku, ktoré Komisia spochybňuje, uvádzajú všeobecné úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa prvej čiastkovej teórie ujmy, podľa ktorej by mohlo dôjsť k zníženiu konkurenčného tlaku vyvíjaného na konkurentov subjektu, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou. Vo svojej analýze účinkov dvoch plánov konsolidácie sietí na BT/EE a Vodafone, ako aj na celkové investície do týchto sietí však Komisia nerozlišovala v závislosti od predloženej čiastkovej teórie, ale naopak uvádzala krížové odkazy na rôzne relevantné časti sporného rozhodnutia.

313

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu vyhovieť.

316

Podľa Komisie odôvodnenie uvedené v bodoch 398 až 416 napadnutého rozsudku neumožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré Všeobecný súd v bode 417 tohto rozsudku rozhodol, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že kvalifikovala možné zníženie celkových investícií vyplývajúce zo zvýšenej transparentnosti investícií medzi prevádzkovateľmi mobilnej siete ako nekoordinovaný účinok.

317

Komisia spresňuje, že v bodoch 408 až 416 uvedeného rozsudku sa Všeobecný súd zaoberal z vlastnej iniciatívy inou otázkou, ktorú CK Telecoms nevzniesla v prvostupňovom konaní a ktorá sa týkala toho, či Komisia v spornom rozhodnutí opomenula uviesť primeraný časový rámec, v rámci ktorého zamýšľala preukázať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

318

Za týchto podmienok Komisia tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 404 až 416 napadnutého rozsudku nezodpovedá záveru, ku ktorému dospel v bode 417 napadnutého rozsudku. Tento rozsudok teda neobsahuje žiadne odôvodnenie týkajúce sa otázky, či Komisia nesprávne kvalifikovala možné zníženie celkových investícií vyplývajúce zo zvýšenej transparentnosti investícií medzi prevádzkovateľmi mobilnej siete ako nekoordinovaný účinok a či sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo svojej analýze vplyvu koncentrácie na investície na úrovni odvetvia.

322

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 410 až 413 napadnutého rozsudku konštatoval, že bez ohľadu na plán konsolidácie sietí, pre ktorý by sa účastníci plánovanej koncentrácie napokon rozhodli, by subjekt, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, dlhodobo neudržiaval dve samostatné siete. Tento subjekt by sa teda z dlhodobého hľadiska sústreďoval na jednu z dvoch dohôd o spoločnom používaní siete.

323

Za týchto podmienok Všeobecný súd podľa tejto spoločnosti správne usudzoval, že druhá čiastková teória ujmy musí byť odmietnutá, pretože je založená na predpoklade dlhodobej existencie dvoch samostatných sietí, ktorý je v rozpore so skutkovým stavom zisteným Všeobecným súdom.

– Posúdenie Súdnym dvorom

324

Všeobecný súd v bodoch 398 až 401 napadnutého rozsudku v podstate pripomenul túto šiestu časť tretieho žalobného dôvodu, ako aj argumentáciu Komisie. V bodoch 402 až 407 tohto rozsudku Všeobecný súd preskúmal odôvodnenia sporného rozhodnutia týkajúce sa možného zníženia celkových investícií do sietí z dôvodu zvýšenej transparentnosti investícií medzi prevádzkovateľmi mobilnej siete, ktorá by vyplynula z plánovanej koncentrácie.

328

V tomto kontexte pritom Všeobecný súd namiesto toho, aby preskúmal, či Komisia toto možné zníženie investícií nesprávne kvalifikovala ako nekoordinovaný účinok a či nezohľadnila v plnej miere záväzky predložené spoločnosťou CK Telecoms, v bode 408 napadnutého rozsudku konštatoval, že v prejednávanej veci čelí „osobitnej ťažkosti“ v súvislosti so súdnym preskúmaním sporného rozhodnutia, ktoré musí vykonať, keďže Komisia neuviedla primeraný časový rámec, v rámci ktorého zamýšľala preukázať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

329

V bode 410 napadnutého rozsudku tento súd v podstate konštatoval, že v spornom rozhodnutí Komisia nepovažovala dlhé časové obdobie za primeraný časový rámec na zhodnotenie účinkov plánovanej koncentrácie.

330

Je teda potrebné konštatovať, že Všeobecný súd bez toho, aby preskúmal výhrady, ktoré predložila CK Telecoms v rámci dotknutého žalobného dôvodu, vzniesol z vlastnej iniciatívy výhradu založenú na nespresnení časového rámca a analýzy nekoordinovaných účinkov z dlhodobého hľadiska.

334

Je pritom zjavné, že túto výhradu nemožno kvalifikovať ako dôvod týkajúci sa verejného poriadku v zmysle judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 325 tohto rozsudku.

335

Keďže teda Všeobecný súd na to, aby v bode 417 napadnutého rozsudku vyhovel šiestej časti tretieho žalobného dôvodu spoločnosti CK Telecoms, vzniesol z vlastnej iniciatívy v bodoch 408 až 416 napadnutého rozsudku výhradu, ktorú nemožno kvalifikovať ako dôvod týkajúci sa verejného poriadku, a v dôsledku toho odôvodnenie uvedené v týchto bodoch nezodpovedá výhradám spoločnosti CK Telecoms formulovaným v rámci tejto časti, treba konštatovať, že tento súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

336

339

V prejednávanej veci z bodov 291, 397, 417, 418, 454 a 455 napadnutého rozsudku vyplýva, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd vyhovel žalobným dôvodom uvedeným v bode 41 tohto rozsudku, tento súd zrušil sporné rozhodnutie a konštatoval, že nie je potrebné preskúmať šiestu časť prvého žalobného dôvodu založenú na tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že subjekt, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, bude mať pravdepodobne nižšiu motiváciu súťažiť ako spoločnosti Three a O2 pred touto koncentráciou. Nepreskúmal ani druhý žalobný dôvod týkajúci sa posúdenia scenára protichodných situácií vykonaného Komisiou, na ktorom založila hodnotenie maloobchodného a veľkoobchodného trhu, ani druhú a siedmu časť tretieho žalobného dôvodu, ktoré sa týkali jednak vývoja dvoch existujúcich dohôd o spoločnom používaní siete v scenári protichodných situácií a jednak posúdenia záväzkov týkajúcich sa spoločného používania siete. Všeobecný súd sa nevyjadril ani k štvrtej, piatej a šiestej časti štvrtého žalobného dôvodu, ktoré sa v príslušnom poradí týkali posúdenia Komisie, podľa ktorého by bol subjekt, ktorý vznikne plánovanou koncentráciou, menej motivovaný čeliť konkurencii, posúdenia tejto inštitúcie, podľa ktorého by konkurenti tohto subjektu nemali ani kapacitu, ani stimuly potrebné na to, aby mu konkurovali, ako aj toho, že Komisia zohľadnila niektoré tvrdenia tretích osôb. Napokon Všeobecný súd nerozhodol o piatom žalobnom dôvode, ktorým CK Telecoms spochybnila posúdenie niektorých jej záväzkov Komisiou.

340

Žalobné dôvody, ktoré Všeobecný súd nepreskúmal, zahŕňajú preskúmanie viacerých skutkových a právnych otázok na základe skutočností, ktoré jednak neboli posúdené Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku a jednak neboli na Súdnom dvore prejednané. Navyše povaha a rozsah pochybení, ktorých sa dopustil Všeobecný súd a ktoré boli identifikované v tomto rozsudku, sú také, že preskúmanie žalobných dôvodov uplatnených v prvostupňovom konaní, ktoré je poznačené týmito pochybeniami, si vyžaduje, aby Všeobecný súd vykonal najmä novú analýzu týchto dôvodov, ktorá sa podstatne líši od analýzy obsiahnutej v napadnutom rozsudku.

Keďže vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.

Rozsudok

z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia ( T‑399/16 , EU:T:2020:217 ), sa zrušuje.

2.

Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie.