C-466/20

62020CJ0466

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 19. mája 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochranné známky – Smernica 2008/95/ES – Článok 9 – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Články 54, 110, 111 – Zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia – Pojem ‚strpenie‘ – Prerušenie prekluzívnej lehoty – Výzva – Dátum prerušenia prekluzívnej lehoty v prípade podania žaloby – Účinky preklúzie – Návrhy na priznanie náhrady škody, poskytnutie informácií a zničenie tovaru“

Vo veci C‑466/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 23. júla 2020 a doručený Súdnemu dvoru 25. septembra 2020, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: G. Pitruzzella,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

HEITEC AG, v zastúpení: B. Ackermann, Rechtsanwältin,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25 ), ako aj článku 54 a 111 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou HEITEC AG (ďalej len „Heitec“) na jednej strane a spoločnosťou HEITECH Promotion GmbH (ďalej len „Heitech“) a RW na druhej strane vo veci používania obchodného mena HEITECH Promotion GmbH a ochranných známok obsahujúcich slovný prvok „heitech“ spoločnosťou Heitech a RW.

Právny rámec

Článok 4 tejto smernice s názvom „Ďalšie dôvody zamietnutia alebo vyhlásenie neplatnosti týkajúce sa konfliktu so skoršími právami“ stanovoval:

„1. Ochranná známka nebude zapísaná do registra a ak už bola zapísaná, musí byť vyhlásená za neplatnú:

a)

ak je táto ochranná známka zhodná so skoršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka podaná, alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je chránená táto skoršia ochranná známka;

b)

ak existuje z dôvodu totožnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a totožnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie skoršou ochrannou známkou.

ochranné známky zapísané v členskom štáte alebo, v prípade Belgicka, Luxemburska a Holandska, na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo;

iii)

ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd účinných v členskom štáte;

b)

ochranné známky [Európskej únie], ktoré si… platne nárokujú senioritu…;

c)

práva k nezapísanej ochrannej známke alebo k inému označeniu používanému v obchodnom styku boli získané pred dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky alebo pred dňom priority nárokovanej vo vzťahu k prihláške neskoršej ochrannej známky, a táto nezapísaná ochranná známka alebo iné označenie poskytuje svojmu majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky;

c)

používanie ochrannej známky môže byť zakázané na základe staršieho práva iného, než sú práva uvedené v odseku 2 a v písmene b) tohto odseku, a to najmä:

i)

práva na meno;

ii)

5

Článok 9 uvedenej smernice, nazvaný „Obmedzenie práv v dôsledku strpenia [Zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia – neoficiálny preklad ]“, stanovoval:

„1. Ak v niektorom členskom štáte majiteľ skoršej ochrannej známky uvedenej v článku 4 ods. 2 strpel používanie novšej ochrannej známky, zapísanej v tomto členskom štáte počas piatich po sebe idúcich rokov, pričom o tomto používaní vedel, nebude už oprávnený na základe skoršej ochrannej známky požiadať o vyhlásenie novšej ochrannej známky za neplatnú, ani brániť používaniu novšej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré sa táto neskoršia ochranná známka používa, okrem prípadu, keď sa o zápis novšej ochrannej známky požiadalo v zlej viere.

2. Každý členský štát smie stanoviť, že odsek 1 sa vzťahuje mutatis mutandis na majiteľa skoršej ochrannej známky uvedenej v článku 4 ods. 4 písm. a) alebo skorších práv uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) alebo c).

3. V prípadoch uvedených v odseku 1 alebo 2 majiteľ novšej zapísanej ochrannej známky nie je oprávnený brániť využívaniu skoršieho práva, i keby toto právo už nemohlo byť proti tejto ochrannej známke použité.“

6

ak je zhodná so staršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, ktoré sú predmetom prihlášky, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je staršia ochranná známka chránená;

b)

ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je staršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

2. Na účely odseku 1 sa pod pojmom ‚staršie ochranné známky‘ rozumie:

a)

ochranné známky nasledujúcich druhov s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky [Európskej únie], berúc do úvahy prípadne právo prednosti uplatnené na podporu týchto ochranných známok:

iv)

ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s účinkom v [Európskej únii];

b)

prihlášky ochranných známok uvedené v písmene a) s výhradou ich zápisu;

…

4. Na základe námietok majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah, sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, pokiaľ podľa právnych predpisov [Únie] alebo práva členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie:

Článok 54 tohto nariadenia s názvom „Obmedzenie práv v dôsledku strpenia [Zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia – neoficiálny preklad ]“ stanovoval:

„1. Ak majiteľ ochrannej známky [Európskej únie] strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky [Európskej únie] v [Únii], pričom si bol tohto používania vedomý, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky žiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky [Európskej únie] nežiadalo v dobrej viere.

2. Ak majiteľ staršej národnej ochrannej známky, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, alebo iného staršieho označenia uvedeného v článku 8 ods. 4 strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky [Európskej únie] v členskom štáte, v ktorom je staršia ochranná známka alebo iné staršie označenie chránené, pričom si bol vedomý takéhoto používania, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky ani iného staršieho označenia podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú ani brániť používaniu neskoršej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky [Európskej únie] nežiadalo v dobrej viere.

…“

9

Článok 110 uvedeného nariadenia s názvom „Zákaz používania ochranných známok [Európskej únie]“ vo svojom odseku 1 stanovoval:

11

Nariadenie č. 207/2009 bolo s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ). Vzhľadom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej sa však návrh na začatie prejudiciálneho konania musí preskúmať z hľadiska nariadenia č. 207/2009.

Nemecké právo

12

§ 21 Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen (Markengesetz) (zákon o ochrane poskytovanej ochrannými známkami a inými rozlišovacími označeniami) z 25. októbra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 3082) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) stanovuje:

„1. Majiteľ ochrannej známky alebo obchodného mena nie je oprávnený brániť používaniu novšej zapísanej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ak strpel používanie tejto ochrannej známky počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, pričom si bol jej používania vedomý, okrem prípadu, keď sa o zápis novšej ochrannej známky nežiadalo v dobrej viere.

14

Žalobkyňa vo veci samej, Heitec, je majiteľkou slovnej ochrannej známky Európskej únie HEITEC, prihlásenej 18. marca 1998, nárokujúcej si senioritu z 13. júla 1991 a zapísanej 4. júla 2005.

15

V roku 1984 bola zapísaná do obchodného registra pod menom Heitec Industrieplanung GmbH. Jej obchodné meno bolo v roku 1988 zmenené tak, že sa stala spoločnosťou Heitec GmbH. Od roku 2000 vykonáva svoju činnosť pod menom Heitec AG.

16

Heitech, ktorej konateľom je RW, bola zapísaná do obchodného registra 16. apríla 2003.

20

Listom z 22. apríla 2009 zaslala Heitec spoločnosti Heitech výzvu z dôvodu, že táto posledná uvedená spoločnosť používala jej obchodné meno a ochrannú známku Európskej únie obsahujúcu slovný prvok „heitech“. Vo svojej odpovedi zo 6. mája 2009 Heitech opätovne navrhla uzavrieť dohodu o vymedzení a dohodu o prednostnom práve.

21

Dňa 31. decembra 2012 Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth, Nemecko) dostal faxom návrh na začatie konania od spoločnosti Heitec proti spoločnosti Heitech a RW. Tento návrh bol z 15. decembra 2012. Rozhodnutím zo 4. januára 2013 bola Heitec vyzvaná, aby uhradila preddavok na trovy súdneho konania.

22

Dňa 12. marca 2013 tento súd upozornil zástupcu spoločnosti Heitec na skutočnosť, že tento preddavok nebol zaplatený a že originály návrhu na začatie konania neboli predložené.

26

Dňa 14. januára 2014 tento súd upriamil pozornosť spoločnosti Heitec na skutočnosť, že treba tiež doručiť návrh na začatie súdneho konania z 15. decembra 2012 a že v dôsledku toho bola vyzvaná, aby predložila originály. Tieto originály boli uvedenému súdu doručené 22. februára 2014.

27

Dňa 24. februára 2014 ten istý súd upriamil pozornosť spoločnosti Heitec na skutočnosť, že žalobné návrhy predložené v origináloch návrhu na začatie súdneho konania doručených 22. februára 2014 neboli v súlade so žalobnými návrhmi uvedenými v návrhu na začatie súdneho konania podanom 31. decembra 2012.

28

Dňa 16. mája 2014 Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) začal písomné prípravné konanie a nariadil, aby žalovaným vo veci samej boli doručené kópie návrhu na začatie súdneho konania z 15. decembra 2012 vyhotovené týmto súdom. Toto doručenie sa napokon uskutočnilo 23. mája 2014.

32

Oberlandesgericht Nürnberg (Vyšší krajinský súd Norimberg) zastával názor, že žaloba podaná spoločnosťou Heitec je nedôvodná, pretože práva uplatňované spoločnosťou Heitec zanikli z dôvodu preklúzie. V tejto súvislosti uviedol, že Heitech používala svoje neskoršie označenia počas nepretržitého obdobia aspoň piatich rokov a že Heitec toto používanie strpela, pretože napriek tomu, že o tomto používaní vedela, neprijala dostatočné opatrenia na ukončenie tohto používania.

33

Podľa tohto súdu nebola touto žalobou prerušená prekluzívna lehota, keďže spoločnosti Heitech a RW bola doručená až po uplynutí piatich rokov od výzvy, ktorej uvedená žaloba predchádzala.

34

Heitec podala odvolanie na vnútroštátny súd.

38

Keďže Heitec podala námietky proti používaniu obchodného mena Heitech, podľa záverov vnútroštátneho súdu je zánik práv z dôvodu preklúzie upravený v § 21 ods. 2 zákona o ochranných známkach. V tejto súvislosti uvedený súd spresňuje, že bez ohľadu na to, že normatívny obsah tohto ustanovenia presahuje rámec normatívneho obsahu smernice 2008/95, a v článku 54 nariadenia č. 207/2009 sa tiež neodráža, musí jeho výklad zodpovedať výkladu § 21 ods. 1 zákona o ochranných známkach v súlade s touto smernicou.

39

Pokiaľ ide o návrhy spoločnosti Heitec týkajúce sa používania ochrannej známky Európskej únie spoločnosťou Heitech, ktorých je majiteľkou, vnútroštátny súd konštatuje, že relevantnými ustanoveniami sú články 54 a 110, ako aj článok 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

40

Tento súd poznamenáva, že Oberlandesgericht Nürnberg (Vyšší krajinský súd Norimberg) sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že „používanie“ v zmysle § 21 ods. 1 a 2 zákona o ochranných známkach, ako aj článkov 54 a 111 nariadenia č. 207/2009 existovalo v prejednávanej veci najneskôr od 6. mája 2009 a že Heitec sa o tom dozvedela listom zo 6. mája 2009, ktorý jej zaslala Heitech. Okrem toho je nesporné, že spoločnosti Heitech sa nevytýka, že nekonala v dobrej viere.

44

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Možno strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vylúčiť nielen procesným prostriedkom podaným na orgáne alebo súde, ale aj postupom realizovaným bez zapojenia správneho orgánu alebo súdu?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

O prvej a druhej otázke

45

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 smernice 2008/95, ako aj články 54 a 111 nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že úkon, akým je výzva, ktorým majiteľ staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva bráni používaniu neskoršej ochrannej známky, pričom nepodal správny alebo súdny procesný prostriedok, môže ukončiť strpenie stanovené v týchto ustanoveniach.

46

Treba pripomenúť, že režim zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia stanovený v právnych predpisoch Únie v oblasti ochranných známok patrí do cieľa spočívajúceho vo vyvážení na jednej strane záujmov majiteľa ochrannej známky na zachovaní základnej funkcie tejto ochrannej známky a na druhej strane záujmov ostatných hospodárskych subjektov na tom, aby mali k dispozícii označenia, ktoré môžu označovať ich tovary a služby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. apríla 2006, Levi Strauss, C‑145/05 , EU:C:2006:264 , bod 29 , ako aj z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar, C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 34 ).

47

50

Z týchto skutočností vyplýva, že došlo k zániku práv majiteľa staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva z dôvodu preklúzie, pokiaľ ide o návrh na vyhlásenie neplatnosti alebo námietku proti používaniu neskoršej ochrannej známky, ktorá bola prihlásená v dobrej viere, ak počas obdobia piatich po sebe nasledujúcich rokov s vedomím tohto používania neurobil úkon, ktorý jasne vyjadruje jeho vôľu namietať proti uvedenému používaniu a napraviť údajné porušenie svojich práv.

51

Takýto výklad článku 9 smernice 2008/95, ako aj článkov 54 a 111 nariadenia č. 207/2009 platí aj pre článok 110 tohto nariadenia, keďže tento posledný uvedený článok síce nie je uvedený v položených otázkach, ale môže byť relevantný v situácii, o ktorú ide vo veci samej. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pravidlo zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia odo dňa uplynutia lehoty piatich po sebe nasledujúcich rokov s vedomím používania neskoršej ochrannej známky, stanovené v článku 9 smernice 2008/95, pokiaľ ide o ochrannú známku Európskej únie, je uvedené v článkoch 54, 110 a 111 nariadenia č. 207/2009.

52

Pokiaľ ide o otázku, za akých podmienok sa majiteľ staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva musí považovať za osobu, ktorá vykonala úkon, ktorý vyvoláva účinky uvedené v bode 50 tohto rozsudku, a teda prerušuje prekluzívnu lehotu, Súdny dvor rozhodol, že v každom prípade podanie procesného prostriedku v správnom alebo súdnom konaní pred uplynutím tejto lehoty spôsobuje ukončenie strpenia, a v dôsledku toho bráni zániku práv z dôvodu preklúzie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar, C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 49 ).

56

Akýkoľvek výklad článku 9 smernice 2008/95, ako aj článkov 54, 110 a 111 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého zaslanie výzvy samo osebe stačí na prerušenie prekluzívnej lehoty, by umožnilo majiteľovi staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva obchádzať režim zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia opakovaným zasielaním výzvy v intervaloch takmer piatich rokov. Takáto situácia by pritom narušila ciele režimu zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia, pripomenuté v bodoch 46 až 48 tohto rozsudku, a zbavila by tento režim jeho potrebného účinku.

57

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 9 smernice 2008/95, ako aj články 54, 110 a 111 nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že úkon, akým je výzva, ktorým majiteľ staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva bráni používaniu neskoršej ochrannej známky, pričom nevykonal potrebné opatrenia na dosiahnutie právne záväzného riešenia, neukončuje strpenie, a v dôsledku toho neprerušuje prekluzívnu lehotu stanovenú v týchto ustanoveniach.

O tretej otázke

58

Hoci tieto pravidlá prijaté v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach nie sú formálne uplatniteľné v prejednávanej veci, ich obsah je napriek tomu relevantný na účely odpovede na tretiu otázku. Lehota na zánik práv z dôvodu preklúzie sa totiž priamo a bezprostredne vzťahuje na možnosť majiteľa staršej ochrannej známky alebo staršieho práva dovolávať sa tejto ochrannej známky alebo tohto práva na súde voči majiteľovi neskoršej ochrannej známky. Práva žalobkyne preto nezaniknú z dôvodu preklúzie, pokiaľ je žaloba podaná v tejto lehote piatich rokov.

62

V tejto súvislosti je potrebné domnievať sa, ako uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, že podanie návrhu na začatie konania obvykle odráža závažný a jednoznačný úmysel žalobkyne uplatniť svoje práva, čo v zásade postačuje na ukončenie strpenia, a v dôsledku toho na prerušenie prekluzívnej lehoty.

63

Konanie tohto účastníka konania však môže v určitých prípadoch vyvolať pochybnosti o tomto úmysle a o vážnosti konania, ktoré bolo začaté pred konajúcim súdom. O taký prípad ide najmä vtedy, ak z dôvodu nedostatku náležitej starostlivosti zo strany žalobkyne nie je vada návrhu na začatie konania, hoci nespĺňa formálne požiadavky vyžadované vnútroštátnym právom na účely jeho doručenia žalovanému, včas odstránená.

64

Za týchto podmienok prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil dátum, kedy bola vada návrhu na začatie konania odstránená tak, aby súd, na ktorý bola podaná žaloba, mohol začať konanie a doručiť tento návrh žalovaným vo veci samej. Ak k odstráneniu vád došlo až po uplynutí prekluzívnej lehoty v dôsledku strpenia, prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, či bola táto okolnosť spôsobená hlavne konaním žalobkyne vo veci samej, ktoré možno charakterizovať ako nedostatok náležitej starostlivosti. Ak by sa tento súd domnieval, že išlo o takýto prípad, musel by dospieť k záveru, že z dôvodu nedostatku náležitej starostlivosti spoločnosti Heitec treba považovať jej právo podať žalobu za zaniknuté z dôvodu preklúzie.

68

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 9 smernice 2008/95, ako aj články 54, 110 a 111 nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa nemožno domnievať, že podanie žaloby, ktorou sa majiteľ staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva domáha vyhlásenia neplatnosti neskoršej ochrannej známky alebo bráni jej používaniu, bráni zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia uvedenému v týchto ustanoveniach, ak návrh na začatie konania bol síce podaný pred dátumom uplynutia prekluzívnej lehoty, ale z dôvodu nedostatku náležitej starostlivosti žalobkyne nespĺňal požiadavky vnútroštátneho práva uplatniteľné na doručovanie a vada tohto návrhu bola z dôvodov pripísateľných žalobkyni odstránená až po tomto dátume.

O štvrtej otázke

69

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 smernice 2008/95, ako aj články 54 a 111 nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že ak práva majiteľa staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva v zmysle týchto ustanovení na podanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky a na podanie návrhu na ukončenie používania tejto ochrannej známky zanikli z dôvodu preklúzie, táto preklúzia bráni aj tomu, aby podal vedľajšie alebo súvisiace návrhy, ako sú návrhy na priznanie náhrady škody, poskytnutie informácií a zničenie tovaru.

73

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 9 smernice 2008/95, ako aj články 54, 110 a 111 nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak práva majiteľa staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva v zmysle týchto ustanovení na podanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky a na podanie návrhu na ukončenie používania tejto ochrannej známky zanikli z dôvodu preklúzie, táto preklúzia bráni aj tomu, aby podal vedľajšie alebo súvisiace návrhy, ako sú návrhy na priznanie náhrady škody, poskytnutie informácií a zničenie tovaru.

O trovách

74

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.