C-468/20

62020CJ0468

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 8. júna 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronické komunikačné siete a služby – Smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES – Článok 49 ZFEÚ – Sloboda usadiť sa – Článok 56 ZFEÚ – Slobodné poskytovanie služieb – Vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva národnému regulačnému orgánu právomoc uložiť poskytovateľom telefónnych služieb povinnosť spočívajúcu v minimálnom intervale obnovy ponúk a minimálnom intervale fakturácie – Ochrana spotrebiteľa – Zásada proporcionality – Zásada rovnosti zaobchádzania“

Vo veci C‑468/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) z 9. júla 2020 a doručený Súdnemu dvoru 29. septembra 2020, ktorý súvisí s konaním:

za účasti:

Telecom Italia SpA,

Vodafone Italia SpA,

Associazione Movimento Consumatori,

U.Di.Con – Unione per la Difesa dei Consumatori,

Wind Tre SpA,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev (spravodajca), sudcovia P. G. Xuereb, T. von Danwitz, A. Kumin a I. Ziemele,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Wind Tre SpA, v zastúpení: A. Cassano, M. Clarich, I. Perego, G. M. Roberti a M. Serpone, avvocati,

–

Associazione Movimento Consumatori, v zastúpení P. Fiorio a R. Viriglio, avvocati,

–

Coordinamento delle associazioni per la tutela dell’ambiente e dei diritti degli utenti e consumatori (Codacons) a Associazione degli utenti per i diritti telefonici – A.U.S. TEL ONLUS, v zastúpení: G. Giuliano a C. Rienzi, avvocati,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. decembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 49 a 56 ZFEÚ, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 7 ; Mim. vyd. 13/029, s. 323), článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21 ; Mim. vyd. 13/029, s. 337), článku 8 ods. 2 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33 ; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenenej smernicou 2009/140/ES ( Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37 ) (ďalej len „‚rámcová‘ smernica“), článkov 20 až 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51 ; Mim. vyd. 13/029, s. 367), zmenenej smernicou 2009/136/ES ( Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11 ) (ďalej len „smernica ‚univerzálnej služby‘“), ako aj zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania.

2

4

Článok 1 ods. 1 prístupovej smernice stanovoval:

„V rámci stanovenom [‚rámcovou‘ smernicou] harmonizuje táto smernica spôsob, akým členské štáty regulujú prístup a prepojenie elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov. …“

Smernica o povolení

5

Článok 1 ods. 2 smernice o povolení stanovoval:

Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovoval:

„Touto smernicou sa vytvára harmonizovaný rámec regulácie elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí, pridružených prostriedkov a pridružených služieb a určitých aspektov koncových zariadení na uľahčenie prístupu užívateľom so zdravotným postihnutím. Ustanovujú sa ňou povinnosti národných regulačných orgánov a zriaďuje sa sústava postupov na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania regulačného rámca v [celej Európskej únii].“

8

Článok 8 „rámcovej“ smernice stanovoval:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach, uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odsekoch 2, 3, a 4. Takéto opatrenia musia byť primerané týmto cieľom.

…

b)

zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri ich rokovaniach s dodávateľmi, najmä zabezpečením dostupnosti jednoduchých a nenákladných postupov pri riešení sporov vykonávaných orgánom nezávislým od zúčastnených strán;

…

d)

podporia poskytovanie prehľadných informácií najmä požadovaním transparentnosti taríf a podmienok používania verejne dostupných elektronických komunikačných služieb;

…

Podľa článku 20 smernice „univerzálnej služby“:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia a ďalší koncoví užívatelia, ktorí si objednajú služby poskytujúce pripojenie k verejnej komunikačnej sieti a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby a ktorí si tak želajú, mali právo uzatvoriť zmluvu s jedným podnikom alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi takéto pripojenie a/alebo služby. V uvedenej zmluve sa v jasnej, úplnej a ľahko prístupnej forme uvedie aspoň:

…

2. Členské štáty zabezpečia účastníkom právo odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade oznámenia úprav zmluvných podmienok, ktoré navrhol podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby. Účastníci dostanú vopred primerané oznámenie minimálne mesiac pred takými zmenami a v rovnakom čase sú informovaní o svojich právach týkajúcich sa odstúpenia od takej zmluvy bez pokuty v prípade, že neakceptujú nové podmienky. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli stanoviť formát uvedených oznámení.“

10

Článok 21 ods. 1 smernice „univerzálnej služby“ stanovoval:

…“

Talianske právo

12

Článok 1 ods. 1 legge n. 481 – Norme per la concorrenza e la regolazione dei servizi di pubblica utilità. Istituzione delle Autorità di regolazione dei servizi di pubblica utilità (zákon č. 481 o pravidlách hospodárskej súťaže a regulácii verejnoprospešných služieb, ako aj o zriadení orgánov pre reguláciu verejnoprospešných služieb) zo 14. novembra 1995 (GURI č. 270 z 18. novembra 1995, s. 1, ďalej len „zákon č. 481/1995“) stanovuje:

„Ustanovenia tohto zákona majú za cieľ zabezpečiť podporu hospodárskej súťaže a efektívnosti v odvetví verejnoprospešných služieb…, ako aj primeranú úroveň kvality týchto služieb, za podmienok výnosnosti a návratnosti, zabezpečením ich jednoduchosti využívania a jednotného zavádzania na celom území štátu, stanovením systému poplatkov, ktorý je jasný, transparentný a založený na vopred určených kritériách, podporovaním ochrany záujmov užívateľov a spotrebiteľov s prihliadnutím na právnu úpravu [Únie] v danej oblasti a na všeobecné politické zameranie formulované vládou.

…“

…

l)

sprístupní a zverejní informácie o podmienkach poskytovania služieb s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť, konkurencieschopnosť ponuky a možnosť lepšieho výberu pre sprostredkovateľov alebo konečných užívateľov.“

14

Článok 1 ods. 6 písm. b) bod 2 legge n. 249 – Istituzione dell’Autorità per le garanzie nelle comunicazioni e norme sui sistemi delle telecomunicazioni e radiotelevisivo (zákon č. 249, ktorým sa zriaďuje Úrad pre reguláciu komunikácií a stanovujú normy týkajúce sa telekomunikačných a rozhlasových a rozhlasových a televíznych systémov) z 31. júla 1997 (GURI č. 177 z 31. júla 1997, s. 3, ďalej len „zákon č. 249/1997“) stanovuje:

„6. Právomoci [AGCOM] sú vymedzené takto:

15

Články 13, 70 a 71 Decreto‑Legge n. 259 – Codice delle comunicazioni elettroniche (legislatívny dekrét č. 259 o kódexe elektronických komunikácií) z 1. augusta 2003 (GURI č. 214 z 15. septembra 2003, s. 3, ďalej len „legislatívny dekrét č. 259/2003“) prebral do talianskeho právneho poriadku článok 8 „rámcovej“ smernice, ako aj články 20 a 21 smernice „univerzálnej služby“.

16

Článok 13 tohto legislatívneho dekrétu stanovuje:

„1. Pri plnení regulačných úloh uvedených v [tomto] kódexe a v súlade s postupmi, ktoré obsahuje, ministerstvo a [AGCOM] v rámci svojich príslušných právomocí prijmú všetky primerané opatrenia na dosiahnutie všeobecných cieľov stanovených v článku 4 a v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku.

…

d)

podporia efektívne využívanie a správu rádiových frekvencií a zdrojov číslovania.

…

6. Ministerstvo a [AGCOM] v rámci svojich príslušných právomocí podporujú záujmy občanov:

a)

zabezpečia všetkým prístup k univerzálnej službe definovanej v hlave II kapitole IV;

uspokojovaním potrieb osôb so zdravotným postihnutím, starších osôb a osôb s osobitnými sociálnymi potrebami;

…

g)

podporovaním možnosti užívateľov dostať sa k informáciám, šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu;

…“

17

…

3.

minimálne úrovne kvality ponúkaných služieb, a to dobu potrebnú na prvé pripojenie, ako aj v prípade potreby iné údaje označujúce kvalitu služieb, ako ich definuje [AGCOM];

…

2. [AGCOM] dbá na uplatňovanie opatrení prijatých na účely odseku 1 a môže rozšíriť povinnosti uvedené v tom istom odseku tak, aby sa vzťahovali aj na iných koncových užívateľov.

…

2. [AGCOM] podporuje poskytovanie porovnateľných informácií s cieľom umožniť konečným užívateľom a spotrebiteľom vykonať nezávislé posúdenie nákladov na alternatívne plány používania, a to aj prostredníctvom interaktívnych návodov. Ak tieto zdroje nie sú dostupné na trhu bezplatne alebo za primeranú cenu, [AGCOM] zabezpečí ich dostupnosť buď samostatne, alebo prostredníctvom tretích osôb. Tretie strany majú právo využívať bez poplatku informácie zverejnené podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, a to na účely predaja alebo sprístupnenia takýchto interaktívnych návodov alebo podobných techník.

…“

Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

19

V roku 2016 AGCOM začal verejnú konzultáciu v odvetví elektronických komunikačných služieb v Taliansku vzhľadom na vnímanú potrebu zohľadniť vývoj na trhu pevných a mobilných telefónnych služieb s cieľom zaručiť užívateľom transparentné, porovnateľné, primerané a aktualizované informácie o cenách v oblasti prístupu k týmto službám a ich používania.

20

AGCOM po ukončení verejnej konzultácie, ktorú začal, prijal rozhodnutie č. 121/17/CONS (ďalej len „dotknuté rozhodnutie“), ktoré okrem iného stanovuje, že interval obnovy ponúk pevných telefónnych služieb a interval fakturácie týchto služieb sa stanovuje na mesačnom alebo viacmesačnom základe a že interval v oblasti mobilných telefónnych služieb nesmie byť kratší ako štyri týždne. Podľa tohto rozhodnutia v prípade ponúk spojených s pevnou telefónnou službou má prednosť interval týkajúci sa tejto služby. Uvedené rozhodnutie tiež stanovuje, že operátori mobilných telefónnych služieb, ktorí prijímajú intervaly obnovy ponúk a fakturácie na inom ako mesačnom základe, bezodkladne informujú užívateľa zaslaním SMS o uskutočnenej obnove ponuky.

24

Fastweb, Tim, Vodafone Italia a Wind Tre štyrmi samostatnými žalobami napadli dotknuté rozhodnutie na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko).

25

28

Uvedená právomoc je totiž v súlade s cieľmi sledovanými „rámcovou“ smernicou, ktorej cieľom je zabezpečiť podporu hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, najmä tým, že sa zabezpečí, ako je uvedené v článku 8 ods. 2 písm. a) tejto smernice, aby najzraniteľnejšie osoby mali maximálne výhody z hľadiska výberu ceny a kvality. Okrem toho takáto právomoc umožňuje podporovať záujmy občanov Únie tým, že zabezpečuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a podporuje poskytovanie jasných informácií, najmä prostredníctvom požiadavky transparentnosti cien a podmienok používania elektronických komunikačných služieb v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 4 písm. b) a d) uvedenej smernice. Okrem toho zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že neobsahujú vyčerpávajúci zoznam prostriedkov, ktorými možno dosiahnuť cieľ spočívajúci v podpore záujmov občanov Únie. Právomoci NRO sa teda neobmedzujú na vykonanie opatrení výslovne stanovených v uvedených ustanoveniach.

29

Právomoc AGCOM, ktorá spočíva v určení intervalu fakturácie pevných a mobilných telefónnych služieb a intervalu obnovy obchodných ponúk takýchto služieb, je v súlade tiež s požiadavkami členských štátov a jej cieľom je na jednej strane dbať na to, aby ukazovatele kvality služby boli uvedené v zmluve medzi spotrebiteľom a podnikom poskytujúcim elektronické spojenie alebo služby tohto druhu, a na druhej strane, aby sa od operátorov elektronických komunikačných sietí alebo elektronických služieb vyžadovalo, aby v jasnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme uverejnili transparentné, porovnateľné, primerané a aktualizované informácie týkajúce sa najmä uplatňovaných cien a taríf stanovených v článku 20 ods. 1 písm. b) a článku 21 smernice „univerzálnej služby“.

33

Opatrenia stanovené predmetným rozhodnutím neprimerane nezasahujú do práv a záujmov operátorov pevných a mobilných telefónnych služieb, keďže nemajú vplyv na ich slobodu zvoliť si cenu svojich služieb a predkladať obchodné ponuky v intervale dlhšom ako štyri týždne.

34

V treťom rade sa vnútroštátny súd domnieva, že predmetné rozhodnutie je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, keďže rôzne intervaly fakturácie stanovené pre pevné a mobilné telefónne služby vyplývajú z okolnosti, že tieto dve odvetvia činností nie sú objektívne porovnateľné z dôvodu rozdielov v obchodných praktikách poskytovateľov týchto služieb a v spôsoboch platenia ich ceny, ktoré existovali v čase prijatia predmetného rozhodnutia. Podľa tohto súdu na rozdiel od mobilných telefónnych služieb, ktoré sa zväčša vyznačovali štvortýždňovým intervalom obchodnej ponuky a fakturácie, ako aj nákupom predplatených služieb, pri pevných telefónnych službách prevládal mesačný interval a boli platené z väčšej časti po ich poskytnutí platbou z bežného účtu užívateľa.

35

V dôsledku toho štvortýždňový interval obnovy obchodnej ponuky a fakturácie umožňuje užívateľom mobilných telefónnych služieb porovnať ponuky týchto služieb. Okrem toho oznámenie informácií týkajúcich sa ich zostávajúceho kreditu, ako aj intervalu obnovy obchodnej ponuky a obnovy fakturácie je dostatočné na to, aby umožnilo uvedeným užívateľom kontrolovať výdavky za prijaté služby. Naproti tomu platba po poskytnutí pevných telefónnych služieb, ktorá sťažuje kontrolu výdavkov, ktoré tieto služby predstavujú, môže byť zabezpečená uložením pevne stanoveného aktualizovaného zmluvného intervalu, a to na mesačnom alebo viacmesačnom základe.

Bránia články 49 a 56 ZFEÚ a harmonizovaný právny rámec vyplývajúci z [‚prístupovej‘ smernice a smernice ‚o povolení‘], [‚rámcovej‘ smernice] a [smernice ‚univerzálnej služby‘], najmä z článku 8 ods. 2 a 4 [‚rámcovej‘ smernice], článku 3 [smernice ‚o povolení‘] a článkov 20, 21 a 22 [smernice ‚univerzálnej služby‘], vykladaných správne, takému vnútroštátnemu predpisu, aký vyplýva z článkov 13, 70 a 71 legislatívneho dekrétu č. 259/2003 v spojení s článkom 2 ods. 12 písm. h) a l), zákona č. 481/1995 a článku 1 ods. 6 [písm. b)] bodu 2 zákona č. 249/1997, ktorý priznáva národnému regulačnému orgánu v odvetví elektronických komunikácií právomoc uložiť: i) v prípade mobilných telefónnych služieb interval obnovy ponúk a fakturácie nie kratší ako štyri týždne, pričom od príslušných hospodárskych subjektov, ktoré stanovia interval obnovy ponúk a fakturácie na inom ako mesačnom základe, vyžaduje, aby bezodkladne informovali užívateľa zaslaním SMS o uskutočnenej obnove ponuky; ii) v prípade pevných telefónnych služieb interval obnovy ponúk a fakturácie na mesačnom alebo viacmesačnom základe; iii) v prípade ponúk prepojených s pevnými telefónnymi službami uplatnenie intervalu týkajúceho sa týchto služieb?

3.

Bránia zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania v spojení s článkami 49 a 56 ZFEÚ a harmonizovaný právny rámec vyplývajúci z [smernice ‚o povolení‘], [‚rámcovej‘ smernice] a [smernice ‚univerzálnej služby‘], najmä článku 8 ods. 2 a 4 [‚rámcovej‘ smernice], článku 3 [smernice ‚o povolení‘] a článkov 20, 21 a 22 [smernice ‚univerzálnej služby‘], vykladané a uplatňované správne, tomu, aby národný regulačný orgán v odvetví elektronických komunikácií prijal regulačné opatrenia s cieľom uložiť: i) v prípade mobilných telefónnych služieb interval obnovy ponúk a fakturácie nie kratší ako štyri týždne, pričom od príslušných hospodárskych subjektov, ktoré stanovia interval obnovy ponúk a fakturácie na inom ako mesačnom základe, vyžaduje, aby bezodkladne informovali užívateľa zaslaním SMS o uskutočnenej obnove ponuky; ii) v prípade pevných telefónnych služieb interval obnovy ponúk a fakturácie na mesačnom alebo viacmesačnom základe; iii) v prípade ponúk prepojených s pevnými telefónnymi službami uplatnenie intervalu týkajúceho sa týchto služieb?“

37

Oznámením z 25. októbra 2021 Súdny dvor zaslal vnútroštátnemu súdu kópiu rozsudku zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi ( C‑561/19 , EU:C:2021:799 ), pričom tento súd vyzval, aby uviedol, či vzhľadom na tento rozsudok trvá na návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Uznesením z 23. novembra 2021 uvedený súd rozhodol jednak o späťvzatí prvej prejudiciálnej otázky a jednak o zotrvaní na ostatných otázkach.

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

41

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi stanovenej v článku 267 ZFEÚ prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za vydávané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydať svoj rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto v prípade, že sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť [rozsudok zo 7. februára 2023, Confédération paysanne a i. (Náhodná mutagenéza in vitro), C‑688/21 , EU:C:2023:75 , bod 32 , ako aj citovaná judikatúra].

42

Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok zo 7. februára 2023, Confédération paysanne a i. (Náhodná mutagenéza in vitro), C‑688/21 , EU:C:2023:75 , bod 33 , ako aj citovaná judikatúra].

43

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v podstate vyplýva, že druhá až štvrtá otázka sa zakladajú najmä na argumentácii žalobkýň vo veci samej, podľa ktorej dotknuté rozhodnutie prijaté v súlade s príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou, ktorého zákonnosť je spochybňovaná v rámci sporu vo veci samej, je v rozpore s právom Únie, keďže nijaké pravidlo Únie neumožňuje priznať AGCOM právomoc určiť interval obnovu zmluvy mobilných a pevných telefónnych služieb, ako aj interval fakturácie týchto služieb, a že toto rozhodnutie je v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania.

O prejudiciálnych otázkach

47

Na úvod treba uviesť, že prístupová smernica a smernica o povolení v súlade s ich článkami 1 harmonizujú jednak spôsob, akým členské štáty regulujú prístup a prepojenie elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov, a jednak pravidlá a podmienky udeľovania povolení na elektronické komunikačné siete a služby. Nie sú teda relevantné pre rozhodnutie sporu vo veci samej, keďže právomoci AGCOM, o ktoré ide v tomto spore, zjavne nepatria do ich vecnej pôsobnosti.

48

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou druhou až štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 49 a 56 ZFEÚ, ako aj ustanovenia „rámcovej“ smernice a smernice „univerzálnej služby“, najmä článok 8 ods. 2 a 4 „rámcovej“ smernice a články 20 až 22 smernice „univerzálnej služby“ v spojení so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva NRO právomoc prijať rozhodnutie ukladajúce jednak operátorom mobilných telefónnych služieb povinnosť uplatňovať interval obnovy obchodných ponúk a interval fakturácie, ktorý nesmie byť kratší ako štyri týždne, a jednak operátorom pevných telefónnych služieb a súvisiacich služieb interval obnovy takýchto ponúk a interval fakturácie stanovený na mesačnom alebo viacmesačnom základe.

49

52

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok zo 17. novembra 2022, TOYA, C‑243/21 , EU:C:2022:889 , bod 36 a citovaná judikatúra).

53

Pokiaľ ide o článok 8 „rámcovej“ smernice, treba pripomenúť, že podľa jeho odseku 1 prvého pododseku členské štáty zabezpečia, aby NRO prijali všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených najmä v odsekoch 2 a 4 tohto článku, pričom tieto opatrenia musia byť primerané týmto cieľom.

54

Konkrétne na jednej strane článok 8 ods. 2 písm. a) tejto smernice stanovuje, že NRO podporujú hospodársku súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ako aj pridružených zariadení a služieb tým, že zabezpečia, aby koncoví užívatelia mali maximálne výhody predovšetkým z hľadiska výberu a ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Polkomtel, C‑277/16 , EU:C:2017:989 , bod 35 ).

58

Z toho vyplýva, že cieľom tejto smernice, ktorá nepredstavuje, ako bolo pripomenuté v bode 51 tohto rozsudku, úplnú harmonizáciu, nie je stanoviť osobitný a úplný zoznam právomocí, ktoré môžu členské štáty priznať NRO na účely zabezpečenia splnenia týchto úloh, ako aj dosiahnutia uvedených cieľov.

59

Práve v tomto kontexte Súdny dvor rozhodol, že pri výkone svojich regulačných funkcií majú NRO širokú právomoc, aby mohli posúdiť potrebu regulácie trhu v závislosti od situácie v jednotlivých prípadoch (rozsudky z 15. septembra 2016, Koninklijke KPN a i., C‑28/15 , EU:C:2016:692 , bod 36 , ako aj z 19. októbra 2016, Ormaetxea Garai a Lorenzo Almendros, C‑424/15 , EU:C:2016:780 , bod 48 ).

60

Za týchto podmienok vnútroštátna právna úprava, ktorá podobne ako vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej priznáva NRO právomoc prijať na účely ochrany konečných užívateľov rozhodnutie zaručujúce najmä lepšiu transparentnosť a lepšiu porovnateľnosť obchodných ponúk a fakturácie telefónnych služieb, prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 8 „rámcovej“ smernice, najmä cieľa ochrany záujmov týchto užívateľov uvedeného v článku 8 ods. 2 písm. a), tejto smernice, ako aj cieľov spočívajúcich v zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v ich vzťahoch s dodávateľmi a podpore poskytovania jasných informácií najmä o tarifách za verejne dostupné elektronické komunikácie, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 4 písm. b) a d) uvedenej smernice.

64

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, ktorú článok 8 ods. 1 prvý pododsek „rámcovej“ smernice vyjadruje v tejto smernici, treba pripomenúť, že dodržiavanie tejto zásady vyžaduje najmä to, aby predmetné opatrenie mohlo koherentne a systematicky zabezpečiť dosiahnutie sledovaných cieľov a aby nešlo nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. marca 2018, Menci, C‑524/15 , EU:C:2018:197 , bod 46 a citovanú judikatúru, ako aj z 2. marca 2023, PrivatBank a i., C‑78/21 , EU:C:2023:137 , bod 70 , ako aj citovanú judikatúru).

65

67

Napokon sa nezdá, že by opatrenia, ktoré sú predmetom dotknutého rozhodnutia, neprimerane zasahovali do práv a záujmov operátorov telefónnych služieb, keďže, ako vyplýva zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, nemajú vplyv najmä na ich voľnosť pri stanovení ceny ich služieb a predkladaní obchodných ponúk v intervale dlhšom ako štyri týždne. V dôsledku toho sa nezdá, že by tieto opatrenia spôsobovali neprimerané nevýhody vo vzťahu k sledovaným cieľom.

68

Pokiaľ ide o dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorú článok 8 ods. 5 písm. b) „rámcovej“ smernice vyjadruje v tejto smernici, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry táto zásada vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 15. septembra 2022, Brown/Komisia a Rada, C‑675/20 , EU:C:2022:686 , bod 66 , ako aj citovaná judikatúra).

69

V tejto súvislosti vnútroštátny súd spresňuje, že rozdielne zaobchádzanie medzi mobilnými telefónnymi službami a pevnými telefónnymi službami, o ktoré ide vo veci samej, vyplýva z okolnosti, že tieto dve kategórie služieb sa v čase prijatia dotknutého rozhodnutia nenachádzali v porovnateľných situáciách.

73

Z toho vyplýva, že s výhradou overenia, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, je výkon právomocí, ktoré AGCOM zveruje vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, v rámci prijatia dotknutého rozhodnutia primeraný sledovaným cieľom a je v súlade so zásadu rovnosti zaobchádzania.

74

Na základe toho je nutné pripomenúť, že v kontexte minimálnej harmonizácie môžu členské štáty ponechať v platnosti alebo prijať prísnejšie ustanovenia v tejto oblasti, pokiaľ tieto ustanovenia najmä nemôžu vážne ohroziť cieľ stanovený predmetnými smernicami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2016, Muladi, C‑447/15 , EU:C:2016:533 , bod 43 ).

75

V tejto súvislosti aj za predpokladu, že by sa malo konštatovať, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje prísnejšie ustanovenia v oblasti ochrany spotrebiteľov, než sú ustanovenia uvedené v „rámcovej“ smernici a smernici „univerzálnej služby“, treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Fastweb vo svojich písomných pripomienkach, nemožno dospieť k záveru, že táto právna úprava tým, že obmedzuje možnosť telefónnych operátorov upraviť interval ich obchodných ponúk, obmedzuje hospodársku súťaž medzi operátormi telefónnych služieb v Taliansku, keďže títo operátori môžu slobodne konkurovať najmä cenou a kvalitou ponúkaných služieb.

79

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa zdá byť v súlade s uvedenými smernicami.

O článkoch 49 a 56 ZFEÚ

80

Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či je uvedená vnútroštátna právna úprava zlučiteľná s článkami 49 a 56 ZFEÚ.

81

Fastweb však tvrdí, že tieto opatrenia predstavujú obmedzenie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb z dôvodu, že Talianska republika je jediným členským štátom, v ktorom má NRO právomoc stanoviť minimálne intervaly fakturácie, a preto prevádzkovateľ usadený v inom členskom štáte musí najmä prijať odlišný systém správy a fakturácie, aby sa prispôsobil talianskemu regulačnému rámcu, čo ho vystavuje administratívnym nákladom.

85

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právna úprava členského štátu nepredstavujú obmedzenie v zmysle Zmluvy o FEÚ len na základe skutočnosti, že v iných členských štátoch sa na poskytovateľov podobných služieb usadených na ich území uplatňujú menej prísne alebo hospodársky zaujímavejšie pravidlá (rozsudok z 12. septembra 2013, Konstantinides, C‑475/11 , EU:C:2013:542 , bod 47 a citovaná judikatúra).

86

Z toho vyplýva, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 50 a 51 svojich návrhov, že existenciu obmedzenia v zmysle zmluvy o FEÚ nemožno vyvodiť len zo samotnej skutočnosti, že obmedzenia zavedené dotknutým rozhodnutím neexistujú v iných členských štátoch.

87

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Články 49 a 56 ZFEÚ, ako aj článok 8 ods. 1 prvý pododsek, článok 8 ods. 2 písm. a), článok 8 ods. 4 písm. b) a d) a článok 8 ods. 5 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ako aj články 20 až 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva národnému regulačnému orgánu právomoc prijať rozhodnutie ukladajúce jednak operátorom mobilných telefónnych služieb povinnosť uplatňovať interval obnovy obchodných ponúk a interval fakturácie, ktorý nesmie byť kratší ako štyri týždne, a jednak operátorom pevných telefónnych služieb a súvisiacich služieb interval obnovy takýchto ponúk a interval fakturácie stanovený na mesačnom alebo viacmesačnom základe, pod podmienkou, že obe kategórie predmetných služieb sa vzhľadom na predmet a cieľ vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, nachádzajú v rozdielnych situáciách, pod podmienkou, že obe dotknuté kategórie služieb sa z hľadiska predmetu a cieľa tejto vnútroštátnej právnej úpravy nachádzajú v odlišných situáciách.