C-485/20

62020CJ0485

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 10. februára 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2000/78/ES – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia – Prepustenie pracovníka, ktorý sa stal trvalo neschopným vykonávať základné funkcie svojho pracovného miesta – Zamestnanec v skúšobnej dobe – Článok 5 – Primerané prispôsobenia pre osoby so zdravotným postihnutím – Povinnosť preradenia na iné pracovné miesto – Prijatie do zamestnania, pokiaľ pre zamestnávateľa nepredstavuje neúmerné bremeno“

Vo veci C‑485/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) z 30. júna 2020 a doručený Súdnemu dvoru 29. septembra 2020, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

XXXX, v zastúpení: M. Wilmet, avocate,

–

portugalská vláda, v zastúpení: M. Pimenta, A. Barros da Costa a M. João Marques, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a A. Szmytkowska, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. novembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol v mene Európskeho spoločenstva schválený rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 ( Ú. v. EÚ L 23, 2010, s. 35 ; ďalej len „dohovor OSN“), v písmene e) svojej preambuly uvádza:

„uznávajúc, že zdravotné postihnutie je pojem, ktorý sa vyvíja, a že zdravotné postihnutie je výsledkom vzájomného pôsobenia medzi osobami so zhoršeným zdravím a medzi bariérami v postojoch a v prostredí, ktoré im bránia plne a účinne sa zúčastňovať na živote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“.

4

Podľa článku 1 tohto dohovoru, nazvaného „Účel“:

„Účelom tohto dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.

‚primerané úpravy‘ znamenajú nevyhnutnú a adekvátnu zmenu a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo nadmerné zaťaženie, a robia sa, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím užívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými;

…“

6

Článok 27 ods. 1 toho istého dohovoru, nazvaný „Práca a zamestnávanie“, stanovuje:

„Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; k tomu patrí právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osôb, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania, prijímaním primeraných opatrení vrátane legislatívnych, ktorými okrem iného:

…

budú podporovať pracovnú a profesijnú rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutím a programy zamerané na udržanie si pracovného miesta a na uľahčenie návratu do práce.“

Právo Únie

7

Odôvodnenia 16, 17, 20 a 21 smernice 2000/78 znejú takto:

„(16)

Ustanovenie opatrení na prispôsobenie potrebám ľudí so zdravotným postihnutím na pracovisku hrá dôležitú rolu v boji proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia.

Pri určovaní, či uvedené opatrenia vedú k nadmernému zaťaženiu, by sa mali posudzovať najmä vzniknuté finančné a iné náklady, ako aj veľkosť a finančné zdroje organizácie alebo podniku a možnosti získania príspevku z verejných prostriedkov alebo inej pomoci.“

8

Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Rozsah“, v odseku 1 stanovuje:

„V rámci právomocí delegovaných na [Európsku úniu] sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

a)

podmienkam prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;

Podľa článku 5 uvedenej smernice s názvom „Primerané prispôsobenia pre osoby so zdravotným postihnutím“:

„Na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vykonajú primerané prispôsobenia. Znamená to, že zamestnávatelia vykonajú podľa potreby jednotlivého prípadu vhodné opatrenia, aby umožnili osobe so zdravotným postihnutím vstúpiť, zúčastňovať sa alebo postupovať v zamestnaní alebo absolvovať odbornú prípravu, pokiaľ také opatrenia nie sú pre zamestnávateľa neúmerným bremenom. Toto bremeno nebude neúmerné, ak je dostatočne kompenzované opatreniami existujúcimi v rámci politiky zdravotne postihnutých v danom členskom štáte.“

Belgické právo

10

Zákon z 10. mája 2007 o boji proti niektorým formám diskriminácie, ktorým sa do belgického práva preberá smernica 2000/78, zakazuje priamu a nepriamu diskrimináciu na základe niektorého z chránených kritérií uvedených v jeho článku 4 ods. 4, okrem iného súčasný a budúci zdravotný stav, ako aj zdravotné postihnutie.

11

14

Dňa 12. júna 2018 ho Service public fédéral „Sécurité sociale“ (Federálny verejný úrad sociálneho zabezpečenia, Belgicko) uznal za zdravotne postihnutého.

15

Rozhodnutím z 28. júna 2018 Centre régional de la médecine de l’administration (Regionálne stredisko pre pracovné lekárstvo, Belgicko), poverené hodnotením zdravotnej spôsobilosti pracovníkov v služobnom pomere pri belgických železniciach, vyhlásilo žalobcu vo veci samej za nespôsobilého vykonávať funkcie, pre ktoré bol prijatý do zamestnania (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Centre régional de la médecine de l’administration (Regionálne stredisko pre pracovné lekárstvo) však spresnilo, že mohol zastávať pracovné miesto zodpovedajúce nasledujúcim požiadavkám: „stredne namáhavá činnosť, zákaz vystavenia sa magnetickým poliam, výškam a vibráciám“.

16

Žalobca vo veci samej bol teda zaradený na miesto skladníka v tomto istom podniku.

20

Dňa 26. septembra 2018 vedúci poradca – vedúci príslušného oddelenia informoval žalobcu vo veci samej o jeho prepustení k 30. septembru 2018 so zákazom prijať ho do zamestnania počas obdobia piatich rokov na pracovné miesto v triede, do ktorej bol pôvodne prijatý.

21

Dňa 26. októbra 2018 generálny riaditeľ spoločnosti HR Rail žalobcovi vo veci samej oznámil, že na základe služobného poriadku a pracovného poriadku zamestnancov belgických železníc sa skončila jeho skúšobná doba z dôvodu, že bol úplne a trvale nespôsobilý vykonávať úlohy, na ktoré bol prijatý. Na rozdiel od stálych zamestnancov totiž zamestnanci v skúšobnej lehote, ktorí sú uznaní za zdravotne postihnuté osoby, a preto už nie sú schopní vykonávať svoju funkciu, nemajú nárok na preloženie v rámci podniku. Generálny riaditeľ ho tiež informoval, že list ponúkajúci „individualizovanú podporu“ sa stal bezpredmetným.

22

Žalobca vo veci samej podal na Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) žalobu o neplatnosť rozhodnutia z 26. septembra 2018, ktorým bol informovaný o svojom prepustení k 30. septembru 2018.

25

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že pojem „primerané prispôsobenia pre osoby so zdravotným postihnutím“ v zmysle tohto článku vyžaduje, aby bol pracovník, vrátane pracovníka, ktorý je v skúšobnej dobe po prijatí do zamestnania, ktorý bol z dôvodu svojho zdravotného postihnutia vyhlásený za nespôsobilého vykonávať podstatné funkcie pracovného miesta, ktoré zastáva, zaradený na iné pracovné miesto, pre ktoré má požadované kompetencie, schopnosti a pre ktoré je k dispozícii.

26

Na úvod treba pripomenúť, že tak z názvu a z preambuly, ako aj z obsahu a účelu smernice 2000/78 vyplýva, že jej cieľom je stanoviť všeobecný rámec na to, aby každej osobe bola zaistená rovnosť zaobchádzania „v zamestnaní a povolaní“ tým, že sa jej poskytne účinná ochrana proti diskriminácii z niektorého z dôvodov uvedených v jej článku 1, medzi ktoré patrí aj zdravotné postihnutie (rozsudok z 15. júla 2021, Tartu Vangla, C‑795/19 , EU:C:2021:606 , bod 26 a citovaná judikatúra).

27

Táto smernica tak v oblasti, ktorú pokrýva, konkretizuje všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie v súčasnosti zakotvenú v článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Okrem iného článok 26 Charty stanovuje, že Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2021, Komisija za zaštita ot diskriminacija, C‑824/19 , EU:C:2021:862 , body 32 a 33 , ako aj citovanú judikatúru).

31

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že pojem „pracovník“ v zmysle článku 45 ZFEÚ, ktorý je rovnaký ako pojem uvedený v smernici 2000/78 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2017, Abercrombie & Fitch Italia, C‑143/16 , EU:C:2017:566 , bod 19 ), sa tak rozširuje na osoby vykonávajúce prípravnú prax alebo absolvujúce vzdelávanie v rámci povolania, ktoré možno považovať za praktickú prípravu na výkon príslušného povolania, ak je uvedená prax vykonávaná ako skutočná a účinná činnosť pre zamestnávateľa a pod jeho vedením (rozsudok z 9. júla 2015, Balkaya, C‑229/14 , EU:C:2015:455 , bod 50 a citovaná judikatúra).

32

Z toho vyplýva, že skutočnosť, že žalobca vo veci samej nebol ku dňu svojho prepustenia prijatý do zamestnania s konečnou platnosťou, nebráni tomu, aby jeho postavenie v zamestnaní patrilo do pôsobnosti smernice 2000/78.

33

Po tretie je nesporné, že žalobca vo veci samej má „zdravotné postihnutie“ v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica 2000/78.

37

S cieľom odpovedať na otázku položenú vnútroštátnym súdom treba uviesť, že zo znenia článku 5 smernice 2000/78 v spojení s jej odôvodneniami 20 a 21 vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prijať vhodné opatrenia, a to účinné a praktické opatrenia, pri zohľadnení každej individuálnej situácie, aby umožnil každej osobe so zdravotným postihnutím vstúpiť, zúčastňovať sa alebo postupovať v zamestnaní alebo absolvovať odbornú prípravu, pokiaľ také opatrenia nie sú pre zamestnávateľa neúmerným bremenom.

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 2000/78 sa má v najširšej miere vykladať jednotne s dohovorom OSN (rozsudok z 21. októbra 2021, Komisija za zaštita ot diskriminacija, C‑824/19 , EU:C:2021:862 , bod 59 a citovaná judikatúra). Podľa článku 2 tretieho odseku dohovoru OSN pritom diskriminácia na základe zdravotného postihnutia zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných úprav.

39

Z článku 5 smernice 2000/78 vyplýva, že na uplatnenie dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vykonajú primerané prispôsobenia. Zamestnávateľ je tak povinný podľa potreby konkrétnej situácie prijať vhodné opatrenia, najmä aby umožnil osobe so zdravotným postihnutím prístup k zamestnaniu, jeho výkon alebo postup v zamestnaní alebo absolvovať odbornú prípravu, pokiaľ také opatrenia nie sú pre zamestnávateľa neúmerným bremenom.

43

Treba teda konštatovať, podobne ako uviedol generálny advokát v bode 69 svojich návrhov, že pokiaľ sa zamestnanec stane trvale nespôsobilým zastávať svoje pracovné miesto z dôvodu zdravotného postihnutia, jeho preradenie na iné pracovné miesto môže predstavovať vhodné opatrenie v rámci „primeraného prispôsobenia“ v zmysle článku 5 tejto smernice 2000/78.

44

Takýto výklad je v súlade s týmto pojmom, ktorý treba chápať tak, že sa týka odstraňovania rôznych bariér, ktoré bránia plnej a účinnej účasti osôb so zdravotným postihnutím na profesijnom živote na základe rovnosti s ostatnými zamestnancami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 2013, HK Danmark, C‑335/11 a C‑337/11 , EU:C:2013:222 , bod 54 ).

45

Vzhľadom na to treba uviesť, že článok 5 smernice 2000/78 nemôže zaväzovať zamestnávateľa, aby prijal opatrenia, ktoré by boli pre neho „neúmerným bremenom“. V tejto súvislosti z odôvodnenia 21 tejto smernice vyplýva, že pri určovaní, či uvedené opatrenia vedú k nadmernému zaťaženiu, by sa mali posudzovať najmä vzniknuté finančné náklady, ako aj veľkosť a finančné zdroje organizácie alebo podniku a možnosti získania príspevku z verejných prostriedkov alebo inej pomoci.

49

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 5 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „primerané prispôsobenia pre osoby so zdravotným postihnutím“ v zmysle tohto článku vyžaduje, aby bol pracovník, vrátane pracovníka, ktorý je v skúšobnej dobe po prijatí do zamestnania, ktorý bol z dôvodu svojho zdravotného postihnutia vyhlásený za nespôsobilého vykonávať podstatné funkcie pracovného miesta, ktoré zastáva, zaradený na iné pracovné miesto, pre ktoré má požadované kompetencie, schopnosti a pre ktoré je k dispozícii, pokiaľ takéto opatrenie nepredstavuje pre zamestnávateľa neúmerné bremeno.

O trovách

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: