C-559/20

Koch Media GmbH

proti

FU,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Ilešič (spravodajca) a D. Gratsias,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a U. Bartl, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, T. Scharf a S. L. Kalėda, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. novembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

Smernica 2004/48

3

Odôvodnenia 10, 14 a 17 smernice 2004/48 znejú takto:

„(10)

Cieľom tejto smernice je priblížiť právne poriadky tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany na vnútornom trhu.

…

Podľa článku 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“:

„Táto smernica sa týka opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Na účely tejto smernice pojem ‚práva duševného vlastníctva‘ zahrnuje tiež práva priemyselného vlastníctva.“

5

Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté prípadné prostriedky, ktoré sú ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sú priaznivejšie pre vlastníkov práv, opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy ustanovené touto smernicou sa uplatňujú v súlade s článkom 3 na každé porušenie práv duševného vlastníctva stanovených právom Spoločenstva a/alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.“

6

Podľa článku 13 tejto smernice s názvom „Náhrada ujmy“:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány na návrh poškodenej strany nariadili porušovateľovi, ktorý sa zapojil do činnosti spojenej s porušovaním nevedome [vedome – neoficiálny preklad ], alebo s dostatočným[i] dôvodmi preto, aby o tom vedel, zaplatiť vlastníkovi práv náhradu ujmy úmernú skutočnej ujme, ktorú utrpel v dôsledku porušenia.

Pri stanovení výšky náhrady ujmy súdne orgány:

a)

vezmú do úvahy všetky náležité aspekty, ako napríklad negatívne ekonomické dôsledky, vrátane ušlého zisku, ktor[é] poškodená strana utrpela, akýkoľvek nekalý zisk, ktorý nadobudol porušovateľ[,] a vo vhodných prípadoch iné prvky ako ekonomické faktory, ako napríklad morálnu [nemajetkovú – neoficiálny preklad ] ujmu spôsoben[ú] vlastníkovi práv porušovateľom;

alebo

Smernica 2001/29/ES

10

Článok 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ( Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10 ; Mim. vyd. 17/001, s. 230), nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 2 stanovuje:

„… táto smernica [sa] nezaoberá a žiadnym spôsobom neovplyvňuje existujúce ustanovenia spoločenstva súvisiace s:

a)

právnou ochranou počítačových programov;

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov ( Ú. v. EÚ L 111, 2009, s. 16 ) kodifikovala a zrušila smernicu Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov ( Ú. v. ES L 122, 1991, s. 42 ; Mim. vyd. 17/001, s. 114).

13

Článok 1 smernice 2009/24 s názvom „Predmet ochrany“ v odseku 1 stanovuje:

„V súlade s ustanoveniami tejto smernice členské štáty chránia počítačové programy podľa autorského práva ako literárne diela v zmysle [Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel, podpísaného 9. septembra 1886 v Berne (revidovaného v Paríži 24. júla 1971) v znení zmien a doplnení z 28. septembra 1979]. Na účely tejto smernice zahŕňa pojem ‚počítačové programy‘ aj ich prípravný koncepčný materiál.“

14

Článok 7 uvedenej smernice, nazvaný „Osobitné ochranné opatrenia“, v odseku 1 stanovuje:

§ 97a Gesetz über Urheberrecht und verwandte Schutzrechte – Urheberrechtsgesetz (zákon o autorskom práve a s ním súvisiacich právach) z 9. septembra 1965 (BGBl. 1965 I, s. 1273) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „UrhG“), nazvaný „Výzva“, znie:

„1. Pred začatím súdneho konania má poškodený zaslať porušovateľovi výzvu, ktorou ho vyzve, aby sa zdržal predmetného konania, a poskytnúť mu príležitosť vyriešiť spor tým, že sa zaviaže zdržať sa uvedeného konania, spolu s primeranou zmluvnou pokutou.

2. Vo výzve musí byť jasne a zrozumiteľne

(1)

uvedené meno alebo obchodný názov poškodeného, ak výzvu nezasiela samotný poškodený, ale jeho zástupca;

(2)

3. Pokiaľ je výzva opodstatnená a v súlade s odsekom 2 prvou vetou bodmi 1 až 4, možno žiadať náhradu nevyhnutných výdavkov. Pokiaľ ide o využitie služieb advokáta, náhrada nevyhnutných výdavkov je obmedzená v súvislosti so zákonnou odmenou na sumu zodpovedajúcu hodnote sporu vo výške 1000 eur v prípade nároku na zdržanie sa konania a odstránenie protiprávnych následkov, ak osoba, ktorej je výzva adresovaná,

(1)

je fyzickou osobou, ktorá nepoužíva diela chránené podľa tohto zákona alebo iné predmety ochrany chránené podľa tohto zákona na podnikateľské účely alebo na účely výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, a

(2)

ešte nemá povinnosť zdržať sa určitého konania v dôsledku zmluvného nároku osoby, ktorá zasiela výzvu, alebo z dôvodu právoplatného súdneho rozhodnutia alebo predbežného opatrenia.

Hodnota uvedená v druhej vete sa použije aj v prípade, ak sa súbežne uplatní nárok na zdržanie sa konania a nárok na odstránenie protiprávnych následkov. Druhá veta sa neuplatní, ak uvedená hodnota nie je za osobitných okolností konkrétneho prípadu spravodlivá.

18

Listom z 9. apríla 2015 advokáti spoločnosti Koch Media navrhli FU zmier, pričom ho vyzvali, aby sa pod hrozbou zmluvnej pokuty zaviazal, že túto počítačovú hru už nebude sprístupňovať verejnosti na stiahnutie z platformy slúžiacej na zdieľanie súborov, a aby nahradil vzniknutú ujmu.

19

FU tomuto návrhu vyhovel, len pokiaľ išlo o záväzok ukončiť svoje konanie, ale nie pokiaľ išlo o náhradu ujmy, a Koch Media preto podala žalobu o náhradu škody na Amtsgericht Saarbrücken (Okresný súd Saarbrücken, Nemecko). Tento súd rozsudkom z 29. januára 2020 vyhovel tejto žalobe a konštatoval, že FU v období od 26. do 28. novembra 2014 sprístupnil predmetnú počítačovú hru prostredníctvom svojho internetového pripojenia na stiahnutie z platformy slúžiacej na zdieľanie súborov najmenej 13‑krát. Okrem toho uvedený súd zaviazal FU na náhradu trov konania vrátane sumy vo výške 124 eur spolu s úrokmi z dôvodu výdavkov na služby advokáta, ktoré Koch Media musela vynaložiť na uplatnenie svojho nároku na zdržanie sa konania prostredníctvom výzvy.

20

Keďže Koch Media sa domnievala, že by sa jej mali nahradiť všetky tieto výdavky na služby advokáta vzniknuté pred podaním žaloby vo výške 984,60 eura, čo zodpovedá hodnote sporu vo výške 20000 eur, podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

24

Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či vzhľadom na závery, ktoré by vyplývali z rozsudku z 28. júla 2016, United Video Properties ( C‑57/15 , EU:C:2016:611 ), sa relevantné smernice majú vykladať v tom zmysle, že náklady na výzvu musia byť v zásade nahradené v plnej výške, aj v prípade, že sa porušenia práv duševného vlastníctva dopustili fyzické osoby, ktoré nesledujú nijaký profesijný alebo obchodný záujem, a či existujú určité faktory, ktoré môžu viesť k náhrade len minimálnej časti týchto nákladov. V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd pýta, aké by teda boli tieto nahraditeľné trovy konania.

25

Po tretie podľa článku 14 smernice 2004/48 výdavky na právne zastúpenie, ktoré vynaložila úspešná strana, by vo všeobecnosti mala znášať neúspešná strana, pokiaľ to neodporuje spravodlivosti. Štvrtá veta § 97a ods. 3 UrhG by pritom prevrátila vzťah medzi týmto pravidlom a výnimkou z neho. Podľa tohto ustanovenia by sa teda horná hranica hodnoty sporu predstavujúca 1000 eur uplatniteľná na zdaňovanie trov neuplatňovala len v konkrétnom prípade, ak by táto hodnota bola vzhľadom na okolnosti veci nespravodlivá.

26

Na záver tento súd spresňuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v súvislosti s veľkým počtom sporov, o ktorých rozhoduje a ktorých riešenie, pokiaľ ide o náhradu výdavkov na služby advokáta vo fáze pred podaním žaloby v spore týkajúcom sa ochrany práv duševného vlastníctva, závisí od výkladu práva Únie, pričom nemecká judikatúra je v tomto smere veľmi odlišná.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku písm. a): má sa článok 13 smernice [2004/48] vykladať v tom zmysle, že do jeho pôsobnosti patria výdavky na služby advokáta uvedené v prvej otázke písm. a) ako náhrada ujmy?

2.

a)

Má sa právo Únie, najmä s ohľadom na

–

články 3, 13 a 14 [smernice 2004/48],

sa predmetného porušenia práv dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, a

–

vnútroštátna právna úprava v takomto prípade stanovuje, že výška takýchto výdavkov na služby advokáta, ktoré možno nahradiť, sa spravidla určuje len na základe zníženej hodnoty predmetu sporu?

b)

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku písm. a), majú sa [tam uvedené] ustanovenia práva Únie vykladať v tom zmysle, že uplatnenie výnimky z [tam uvedenej] zásady, – podľa ktorej sa vlastníkovi práv nahradia výdavky na služby uvedené v prvej otázke písm. a) v plnej výške alebo v každom prípade v primeranej a podstatnej časti –

je s ohľadom na ďalšie faktory (ako napríklad aktuálnosť diela, doba zverejňovania a skutočnosť, že predmetného protiprávneho konania sa dopustila fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti)

Ako uvádza odôvodnenie 10 smernice 2004/48, jej cieľom je priblížiť právne poriadky členských štátov, pokiaľ ide o prostriedky na účely dodržiavania práv duševného vlastníctva, tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu.

30

Na tento účel sa smernica 2004/48 v súlade s jej článkom 1 týka všetkých opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Článok 2 ods. 1 tejto smernice spresňuje, že tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy sa uplatňujú na každé porušenie týchto práv stanovené právom Únie a/alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.

31

Ustanovenia smernice 2004/48 nemajú za cieľ upraviť všetky aspekty spojené s právami duševného vlastníctva, ale len tie z nich, ktoré sa na jednej strane týkajú dodržiavania týchto práv a na druhej strane ich porušenia, pričom stanovujú existenciu účinných právnych prostriedkov určených na predchádzanie, ukončenie alebo nápravu akéhokoľvek porušenia existujúceho práva duševného vlastníctva (rozsudok zo 16. júla 2015, Diageo Brands, C‑681/13 , EU:C:2015:471 , bod 73 a citovaná judikatúra).

32

Keďže mimosúdne konanie o formálnej výzve predstavuje formu hľadania zmierlivého riešenia pred začatím súdneho konania ako takého, nemožno tvrdiť, že nepatrí do pôsobnosti smernice 2004/48.

36

Pokiaľ ide o otázku, či náklady spojené s výzvou patria pod pojem „trovy konania“ alebo „iné výdavky“ v zmysle článku 14 smernice 2004/48 alebo pod pojem „náhrada ujmy“ v zmysle jej článku 13, je potrebné uviesť, že znenie článku 14 smernice 2004/48 sa vzťahuje nielen na „trovy konania“ v užšom zmysle, ale aj na „iné výdavky“, ktoré vynaložila „úspešná strana“.

37

Toto ustanovenie má za cieľ posilniť úroveň ochrany duševného vlastníctva, aby sa zabránilo tomu, že poškodená strana bude odradená od začatia súdneho konania na účely ochrany svojich práv (rozsudok zo 16. júla 2015, Diageo Brands, C‑681/13 , EU:C:2015:471 , bod 77 a citovaná judikatúra).

38

Súdny dvor tak v bode 36 rozsudku z 28. júla 2016, United Video Properties ( C‑57/15 , EU:C:2016:611 ), rozhodol, že článok 14 smernice 2004/48 sa má vykladať v tom zmysle, že medzi „iné výdavky“ v zmysle tohto ustanovenia patria iba výdavky, ktoré priamo a bezprostredne súvisia s dotknutým súdnym konaním.

42

Hoci v rozsudku z 28. júla 2016, United Video Properties ( C‑57/15 , EU:C:2016:611 ), sa síce rozhodlo, že vzhľadom na okolnosti veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný, musia „iné výdavky“ v zmysle článku 14 smernice 2004/48 zodpovedať týmto kritériám na to, aby ich bolo možné nahradiť, platí to o to viac v prípade „trov konania“ uvedených v tomto ustanovení.

43

Pokiaľ ide o otázku, či výdavky na podanie výzvy predstavujú „trovy konania“ alebo „iné výdavky“ v zmysle článku 14 smernice 2000/48, je potrebné uviesť, že síce je nesporné, že výdavky na výzvu nemožno kvalifikovať ako „trovy konania“ v zmysle tohto ustanovenia, keďže v tomto štádiu ešte neprebieha súdne konanie, ale v smernici 2004/48 nie je uvedené nič, čo by bránilo tomu, aby sa takéto výdavky kvalifikovali ako „iné výdavky“ bez ohľadu na skutočnosť, že v tomto štádiu pred začatím súdneho konania ešte nie je isté, či majiteľ dotknutého práva duševného vlastníctva následne začne súdne konanie alebo či údajný porušovateľ prijme jeho návrh na zmier.

44

47

Práve v tomto rozsahu treba usudzovať, že svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 smernice 2004/48 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v situácii, keď sa porušenia práva duševného vlastníctva dopustila fyzická osoba mimo rámca svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, sa náhrada „iných výdavkov“ uvedených v tomto ustanovení, na ktoré môže mať majiteľ tohto práva nárok, vypočíta paušálne na základe hodnoty sporu obmedzenej touto právnou úpravou, pokiaľ vnútroštátny súd nepovažuje uplatnenie takéhoto obmedzenia za nespravodlivé vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci. V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd tiež pýta, aké faktory treba prípadne zohľadniť na účely určenia, či sú tieto výdavky opodstatnené a primerané v zmysle tohto článku 14.

48

V prvom rade článok 14 smernice 2004/48 vyžaduje, aby opodstatnené a primerané trovy konania a iné výdavky, ktoré vynaložila úspešná strana, vo všeobecnosti znášala neúspešná strana.

49

Článok 14 tejto smernice ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť náhradu len „opodstatnených“ trov konania. Táto požiadavka, ktorá sa uplatňuje tak na „trovy konania“, ako aj na „iné výdavky“ v zmysle tohto ustanovenia, odráža všeobecnú povinnosť stanovenú v článku 3 ods. 1 smernice 2004/48, podľa ktorej členské štáty musia zabezpečiť najmä to, aby opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva uvedených v tejto smernici neboli zbytočne nákladné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2016, United Video Properties, C‑57/15 , EU:C:2016:611 , bod 24 ).

53

Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o situáciu fyzickej osoby, ktorá mimo svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti porušila právo duševného vlastníctva, treba uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia 14 smernice 2004/48, podmienka, podľa ktorej na to, aby porušenie mohlo patriť do pôsobnosti tejto smernice, k nemu musí dôjsť v súvislosti s konaním v komerčnom rozsahu, sa má uplatňovať len na opatrenia týkajúce sa dôkazov, opatrenia týkajúce sa práva na informácie a predbežné a preventívne opatrenia stanovené kapitole II tejto smernice bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov uplatňovať tieto opatrenia aj v súvislosti s konaniami, ku ktorým nedošlo v komerčnom rozsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2021, M.I.C.M., C‑597/19 , EU:C:2021:492 , bod 88 ).

54

Táto podmienka sa nevzťahuje na „trovy konania“ a „iné výdavky“ uvedené v článku 14 smernice 2004/48. Preto podľa tohto ustanovenia možno jednotlivým porušovateľom v zásade nariadiť, aby majiteľovi práv duševného vlastníctva zaplatili plnú výšku takýchto výdavkov za predpokladu, že sú opodstatnené a primerané (pozri analogicky rozsudok zo 17. júna 2021, M.I.C.M., C‑597/19 , EU:C:2021:492 , bod 89 ).

55

Súdny dvor však pripustil, že keď členské štáty preberajú do svojho vnútroštátneho právneho poriadku všeobecné pravidlo stanovené v článku 14 smernice 2004/48, môžu stanoviť paušálne sadzby. Spresnil však, že tieto sadzby musia zabezpečiť, aby náklady, ktoré môže podľa prebranej vnútroštátnej právnej úpravy znášať neúspešná strana, boli primerané a aby maximálne sumy, ktoré možno požadovať z titulu týchto nákladov, neboli príliš nízke v porovnaní so sadzbami bežne uplatňovanými advokátom v oblasti duševného vlastníctva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2016, United Video Properties, C‑57/15 , EU:C:2016:611 , body 25 , 26 , 30 a 32 ).

59

Súdny dvor rozhodol, že toto ustanovenie odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá umožňuje súdu, aby sa v konkrétnom prípade, v ktorom by uplatnenie všeobecných pravidiel o trovách konania viedlo k výsledku považovanému za nespravodlivý, výnimočne odchýlil od všeobecného pravidla. Spresnil však, že spravodlivosť už zo samotnej svojej povahy nemôže odôvodniť všeobecné a bezpodmienečné vylúčenie z náhrady výdavkov, ktoré presahujú daný strop (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2016, United Video Properties, C‑57/15 , EU:C:2016:611 , bod 31 ).

60

V treťom rade v súlade s článkom 14 smernice 2004/48 v spojení s jej odôvodnením 17 musí vnútroštátna právna úprava, ktorou sa preberá tento článok 14, v každom prípade umožniť sudcovi rozhodujúcemu o uložení povinnosti nahradiť trovy konania zohľadniť v každom prípade špecifické charakteristiky daného prípadu.

61

Na základe týchto špecifických charakteristík tak vnútroštátny súd môže najmä zohľadniť aktuálnosť diela, dĺžku trvania uverejnenia, skutočnosť, že porušenia práv sa dopustila fyzická osoba mimo rámca svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, ako aj, ako vyplýva z odôvodnenia 17 smernice 2004/48, osobitné vlastnosti dotknutého práva duševného vlastníctva a prípadne úmyselnú alebo neúmyselnú povahu spáchaného porušenia.

65

Za týchto podmienok treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 14 smernice 2004/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v situácii, keď sa porušenia práva duševného vlastníctva dopustila fyzická osoba mimo rámca svojej profesijnej alebo podnikateľskej činnosti, sa náhrada „iných výdavkov“ uvedených v tomto ustanovení, na ktoré môže mať majiteľ tohto práva nárok, vypočíta paušálne na základe hodnoty sporu obmedzenej touto právnou úpravou, pokiaľ vnútroštátny súd nepovažuje uplatnenie takéhoto obmedzenia za nespravodlivé vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci.

O trovách

66

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: