C-561/20

62020CJ0561

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 7. apríla 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov – Let s priamym prípojom pozostávajúci z dvoch úsekov letu – Veľké meškanie v konečnom cieľovom mieste spôsobené na druhom úseku tohto letu medzi dvoma letiskami tretej krajiny – Platnosť tohto nariadenia z hľadiska medzinárodného práva“

Vo veci C‑561/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nederlandstalige ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný súd pre spory medzi podnikmi Brusel, Belgicko) z 21. októbra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 26. októbra 2020, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia S. Rodin (spravodajca), J.‑C. Bonichot, L. S. Rossi a O. Spineanu‑Matei,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európsky parlament, v zastúpení: L. Stefani a I. Terwinghe, splnomocnení zástupcovia,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: N. Rouam a K. Michoel, splnomocnené zástupkyne,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi osobami Q, R a S na jednej strane a spoločnosťou United Airlines Inc. na druhej strane vo veci zaplatenia náhrady v prípade meškania letu s priamym prípojom.

Právny rámec

3

Odôvodnenia 1, 4, 7 a 8 nariadenia č. 261/2004 znejú:

„(1)

aby bolo zabezpečené účinné uplatňovanie tohto nariadenia, záväzky [povinnosti – neoficiálny preklad ], ktoré ustanovuje by mali spočívať na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi, ktorý uskutočňuje alebo zamýšľa uskutočniť let bez ohľadu na to, či s vlastným alebo s prenajatým lietadlom alebo s prenajatým lietadlom aj [s posádkou] alebo na akomkoľvek inom základe;

(8)

toto nariadenie by nemalo obmedzovať práva prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorý sa v súlade s platným právom, snaží dostať náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích strán.“

4

Článok 2 písm. a) až c) a h) tohto nariadenia, nazvaný „Definície“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

h)

‚cieľové [konečné cieľové – neoficiálny preklad ] miesto‘ znamená miesto na letenke predloženej pri odbavovacom pulte alebo v prípade priamo prípojných letov [letov s priamym prípojom – neoficiálny preklad ], cieľové miesto posledného letu; použiteľné náhradné prípojné lety sa neberú do úvahy, ak sa dodrží pôvodný plánovaný čas príletu;“

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Pôsobnosť“, v odsekoch 1 a 5 stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa uplatňuje

6

Článok 5 tohto istého nariadenia, nazvaný „Zrušenie“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1. „V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim [V prípade zrušenia letu – neoficiálny preklad ]:

…

c)

príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

…

3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.“

7

Článok 6 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Meškanie“, stanovuje:

„1. Keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu:

a)

i)

pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a

ii)

keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a

iii)

keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a).

b)

400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

c)

600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b)[.]

…“

9

Celý tento let s priamym prípojom zabezpečovala spoločnosť United Airlines, letecký dopravca so sídlom v tretej krajine. Žalobcovia vo veci samej doleteli do konečného cieľového miesta s meškaním 223 minút.

12

Listom zo 6. septembra 2018 spoločnosť Happy Flights BVBA, ktorej bola postúpená pohľadávka žalobcov vo veci samej, vyzvala United Airlines na zaplatenie náhrady vo výške 600 eur na osobu za toto meškanie, teda v celkovej výške 1800 eur v súlade s nariadením č. 261/2004.

13

V liste zo 4. októbra 2018 United Airlines spoločnosti Happy Flights, namietla uplatnenie tohto nariadenia, pretože uvedené meškanie bolo spôsobené na druhom úseku dotknutého letu.

14

Dňa 3. mája 2019 Happy Flights, ktorá opäť zaslala spoločnosti United Airlines výzvu na zaplatenie, túto spoločnosť informovala, že pohľadávka, ktorú nadobudla, bola postúpená späť na žalobcov vo veci samej.

18

Dňa 22. júla 2019 títo žalobcovia podali na United Airlines žalobu na vnútroštátnom súde, Nederlandstalige ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný súd pre spory medzi podnikmi Brusel, Belgicko), t. j. vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhali, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu uvedenú v bode 12 tohto rozsudku navýšenú o úroky z omeškania od 6. septembra 2018 a o súdom stanovené úroky.

19

V tejto súvislosti má uvedený súd pochybnosti, pokiaľ ide o zodpovedanie niektorých tvrdení predložených spoločnosťou United Airlines týkajúcich sa tak uplatniteľnosti nariadenia č. 261/2004, ako aj jeho platnosti.

20

Na druhej strane vnútroštátny súd poznamenáva, že v rozsudku z 11. júla 2019, České aerolinie ( C‑502/18 , EU:C:2019:604 ), Súdny dvor rozhodol, že nariadenie č. 261/2004 sa uplatní aj na druhý úsek letu s priamym prípojom, ak sa prvý úsek letu uskutočnil z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu. Vec, v ktorej bol vydaný daný rozsudok, sa týkala otázky, či dopravca Spoločenstva, ktorý uskutočnil prvý úsek daného letu, môže byť povinný poskytnúť náhradu cestujúcemu, ktorého veľké meškanie bolo spôsobené meškaním na druhom úseku toho istého letu, ktorý v skutočnosti prevádzkoval letecký dopravca z tretej krajiny. Podľa uvedeného súdu sa však skutkové okolnosti uvedenej veci líšia od skutkových okolností sporu, v ktorom rozhoduje, keďže tento spor sa netýka žiadneho dopravcu Spoločenstva, pretože dopravca Spoločenstva vydávajúci letenky, t. j. Lufthansa, nie je ani účastníkom konania. Z tohto dôvodu nemožno riešenie prijaté Súdnym dvorom v uvedenom rozsudku ani jednoducho prevziať v spore, ktorý prejednáva.

23

Po druhé, pokiaľ ide o otázku platnosti nariadenia č. 261/2004, vnútroštátny súd uvádza, že United Airlines tvrdí, že ak by sa toto nariadenie malo uplatniť v prípade veľkého meškania spôsobeného meškaním na druhom úseku letu s priamym prípojom, ktorý sa úplne uskutočnil na území tretej krajiny, malo by extrateritoriálnu pôsobnosť, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom. Presnejšie United Airlines tvrdí, že zásada suverenity bráni uplatneniu uvedeného nariadenia na situáciu, ktorá nastala na území tretej krajiny, ako je situácia vo veci samej, v ktorej meškanie nastalo na území Spojených štátov a jeho účinky sa prejavili výlučne na tomto území. Ak by bol tento názor spoločnosti United Airlines správny, vnútroštátny súd sa pýta na platnosť tohto nariadenia z hľadiska medzinárodného práva.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

25

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 písm. a) v spojení s článkami 6 a 7 nariadenia (ES) č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že cestujúci letu s priamym prípojom pozostávajúceho z dvoch úsekov letu, ktorý bol predmetom jednej rezervácie u dopravcu Spoločenstva s odletom z letiska umiestneného na území členského štátu a s príletom na letisko nachádzajúce sa v tretej krajine, cez iné letisko tejto tretej krajiny, má nárok na náhradu od leteckého dopravcu tretej krajiny, ktorý uskutočnil celý tento let, ak uvedený cestujúci dosiahol svoje konečné cieľové miesto s meškaním viac ako tri hodiny spôsobeným na druhom úseku daného letu.

26

S cieľom odpovedať na túto otázku treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004 sa toto nariadenie uplatňuje na cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu.

30

Z toho vyplýva, že keďže lety s priamym prípojom, ktoré boli predmetom jednej rezervácie, treba na účely práva cestujúcich na náhradu stanoveného nariadením č. 261/2004 považovať za jeden celok a že uplatniteľnosť tohto nariadenia na cestujúcich týchto letov sa musí posudzovať vzhľadom na pôvodné miesto odletu a ich konečné cieľové miesto, miesto, kde bolo spôsobené meškanie, nemá na uplatniteľnosť tohto nariadenia – ako zdôraznil generálny advokát v bode 40 svojich návrhov – nijaký vplyv.

31

Okrem toho, ako ustanovuje článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004, uskutočnenie letu dopravcom Spoločenstva predstavuje podmienku na uplatnenie tohto nariadenia, len pokiaľ ide o cestujúcich využívajúcich lety s odletom z letiska umiestneného na území tretej krajiny a s príletom na letisko nachádzajúce sa na území členského štátu. Naopak v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) daného nariadenia sa táto podmienka nevyžaduje, pokiaľ ide o cestujúcich využívajúcich lety z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu.

32

Napokon cieľ ochrany spotrebiteľov sledovaný nariadením č. 261/2004 potvrdzuje záver uvedený v bode 27 tohto rozsudku. Ako zdôraznil generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, rozlišovanie podľa toho, či meškanie má svoj pôvod na prvom alebo druhom úseku letu s priamym prípojom, ktorý bol predmetom jednej rezervácie, by viedlo k neodôvodnenému rozlišovaniu, v dôsledku čoho by United Airlines bola povinná zaplatiť náhradu v prípade meškania spôsobeného na prvom úseku letu, no nebola by povinná tak urobiť v prípade meškania na druhom úseku daného letu, hoci takýto let s priamym prípojom sa musí považovať za jeden celok na účely nároku na náhradu a cestujúci majú v oboch prípadoch rovnaké meškanie v konečnom cieľovom mieste, a teda rovnaké nepríjemnosti.

36

Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, normotvorca Únie sa pri prijímaní nariadenia č. 261/2004 rozhodol pre použitie výlučnej zodpovednosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu s cieľom zaručiť ochranu práv cestujúcich v leteckej doprave a právnu istotu, pokiaľ ide o určenie osoby, ktorej prináležia povinnosti uložené týmto nariadením.

37

Pokiaľ ide o prvú podmienku, táto kladie dôraz na „let“, ktorý predstavuje jej ústredný prvok. Súdny dvor pritom už rozhodol, že tento pojem treba chápať ako „operáciu leteckej dopravy, čím určitým spôsobom predstavuje jednu ‚jednotku‘ tejto dopravy uskutočnenú leteckým dopravcom, ktorý určuje svoj letový poriadok“ (rozsudok zo 4. júla 2018, Wirth a i., C‑532/17 , EU:C:2018:527 , bod 19 ).

38

Za prevádzkujúceho leteckého dopravcu treba teda považovať dopravcu, ktorý v rámci svojej činnosti prepravy cestujúcich prijme rozhodnutie uskutočniť konkrétny let, vrátane určenia jeho letového poriadku, a tým vytvoriť ponuku leteckej dopravy pre záujemcov. Prijatie takéhoto rozhodnutia v sebe totiž zahŕňa, že tento dopravca nesie zodpovednosť za uskutočnenie tohto letu najmä vrátane jeho prípadného zrušenia alebo veľkého meškania pri jeho prílete (rozsudok zo 4. júla 2018, Wirth a i., C‑532/17 , EU:C:2018:527 , bod 20 ).

42

Za týchto podmienok treba United Airlines považovať za prevádzkujúceho leteckého dopravcu v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004, keďže uvedená spoločnosť uskutočnila uvedený let tým, že v rámci dohody o spoločnom využívaní kódu konala v mene spoločnosti Lufthansa, t. j. zmluvného dopravcu vo veci samej.

43

Napokon treba poznamenať, že z článku 13 nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý platí náhradu alebo plní iné povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, si zachováva právo uplatňovať nárok na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

44

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. a) v spojení s článkami 6 a 7 nariadenia (ES) č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci letu s priamym prípojom pozostávajúceho z dvoch úsekov letu, ktorý bol predmetom jednej rezervácie u dopravcu Spoločenstva s odletom z letiska umiestneného na území členského štátu a s príletom na letisko nachádzajúce sa v tretej krajine, cez iné letisko tejto tretej krajiny, má nárok na náhradu od leteckého dopravcu tretej krajiny, ktorý uskutočnil celý tento let, konajúc v mene uvedeného leteckého dopravcu Spoločenstva, ak tento cestujúci dosiahol svoje konečné cieľové miesto s meškaním viac ako tri hodiny spôsobeným na druhom úseku daného letu.

Ďalej treba uviesť, že zásada, podľa ktorej má každý štát úplnú a výlučnú zvrchovanosť nad svojím vzdušným priestorom, predstavuje zásadu medzinárodného obyčajového práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i., C‑366/10 , EU:C:2011:864 , body 103 a 104 ).

48

Napokon je nesporné, že zásad medzinárodného obyčajového práva, akými sú tie uvedené v predchádzajúcom bode, sa môže dovolávať osoba podliehajúca súdnej právomoci na účely toho, aby Súdny dvor preskúmal platnosť určitého aktu Únie, a to po prvé pokiaľ uvedená zásada môže spochybniť právomoc Únie prijať uvedený akt, a po druhé pokiaľ sa predmetný akt môže dotknúť práv, ktoré osoba podliehajúca súdnej právomoci vyvodzuje z práva Únie, alebo pokiaľ jej môže ukladať povinnosti podľa tohto práva (rozsudok z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i., C‑366/10 , EU:C:2011:864 , bod 107 , ako aj citovaná judikatúra).

49

V prejednávanej veci sa na zásadu, podľa ktorej má každý štát úplnú a výlučnú zvrchovanosť nad svojím vzdušným priestorom, v podstate poukazuje preto, aby Súdny dvor posúdil, či Únia má vzhľadom na túto zásadu právomoc prijať nariadenie č. 261/2004 v rozsahu, v akom sa toto nariadenie uplatňuje na cestujúcich letov s priamym prípojom, s odletom z letiska umiestneného na území členského štátu a s príletom na letisko nachádzajúce sa na území tretej krajiny, ktorého veľké meškanie bolo spôsobené na úseku tohto letu, ktorý sa uskutočnil na území tejto tretej krajiny.

50

Treba teda uviesť, že kritérium uplatniteľnosti nariadenia č. 261/2004 stanovené v tomto článku 3 ods. 1 písm. a) nezasahuje do podmienok uplatňovania zásady úplnej a výlučnej zvrchovanosti štátu nad svojím vzdušným priestorom, keďže sa týka cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorí teda môžu vzhľadom na takúto väzbu podliehať právomoci Únie.

54

Ďalej treba zdôrazniť, podobne ako uviedla Rada Európskej únie vo svojich pripomienkach, že toto nariadenie sa uplatní na veľké meškanie spôsobené meškaním na úseku letu, ktorý sa uskutočnil v tretej krajine, iba za vymedzených a jasne definovaných okolností, za ktorých sa dotknutý let posudzovaný ako celok uskutočňuje z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu. Takýto let a jeho cestujúci si tak zachovávajú úzku väzbu s územím Únie, a to aj na úseku letu uskutočneného mimo Únie.

55

V tejto súvislosti treba uviesť, ako uviedol generálny advokát v bode 64 svojich návrhov, že nariadenie č. 261/2004 sa nemá uplatňovať podľa článku 3 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia na lety, ktoré sa uskutočňujú výlučne v tretej krajine alebo medzi dvoma tretími krajinami, bez akejkoľvek väzby s územím Únie.

56

Okrem toho tvrdenia United Airlines týkajúce sa údajného porušenia rovnosti zaobchádzania medzi cestujúcimi letov s priamym prípojom, o ktorý ide vo veci samej, na jednej strane, a cestujúcimi využívajúcimi len druhý úsek tohto letu, na druhej strane, nespochybňujú záver uvedený v bode 56 tohto rozsudku.

60

Tieto dve kategórie cestujúcich sa totiž nenachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže cestujúci letu s priamym prípojom, o ktorý ide vo veci samej, ktorý sa v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 29 tohto rozsudku, musí na účely uplatniteľnosti nariadenia č. 261/2004 považovať za jeden celok, využili let z letiska umiestneného na území členského štátu, nie je to však prípad cestujúcich, ktorí využili len druhý úsek daného letu uskutočnený s odletom z letiska umiestneného na území tretieho štátu a s príletom na letisko nachádzajúce sa na území tretieho štátu.

61

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že preskúmanie druhej otázky neodhalilo nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť nariadenia č. 261/2004 vzhľadom na zásadu medzinárodného obyčajového práva, podľa ktorej má každý štát úplnú a výlučnú zvrchovanosť nad svojím vzdušným priestorom.

O trovách

Článok 3 ods. 1 písm. a) v spojení s článkami 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci letu s priamym prípojom pozostávajúceho z dvoch úsekov letu, ktorý bol predmetom jednej rezervácie u dopravcu Spoločenstva s odletom z letiska umiestneného na území členského štátu a s príletom na letisko nachádzajúce sa v tretej krajine, cez iné letisko tejto tretej krajiny, má nárok na náhradu od leteckého dopravcu tretej krajiny, ktorý uskutočnil celý tento let, konajúc v mene uvedeného leteckého dopravcu Spoločenstva, ak tento cestujúci dosiahol svoje konečné cieľové miesto s meškaním viac ako tri hodiny spôsobeným na druhom úseku daného letu.

2.

Preskúmanie druhej prejudiciálnej otázky neodhalilo nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť nariadenia č. 261/2004 vzhľadom na zásadu medzinárodného obyčajového práva, podľa ktorej má každý štát úplnú a výlučnú zvrchovanosť nad svojím vzdušným priestorom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.