C-633/20

Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband eV

proti

TC Medical Air Ambulance Agency GmbH,

SÚDNY DVOR (prvá komora)

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia L. Bay Larsen (spravodajca), podpredseda Súdneho dvora, P. G. Xuereb a A. Kumin,

generálny advokát: M. Szpunar,

TC Medical Air Ambulance Agency GmbH, v zastúpení: B. Ackermann, Rechtsanwältin,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a P.‑L. Krüger, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: J. Očková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodov 3 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia ( Ú. v. ES L 9, 2003, s. 3 ; Mim. vyd. 06/004, s. 330), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 349 ) (ďalej len „smernica 2002/92“), ako aj článku 2 ods. 1 bodov 1, 3 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia ( Ú. v. EÚ L 26, 2016, s. 19 ), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/411 zo 14. marca 2018 ( Ú. v. EÚ L 76, 2018, s. 28 ) (ďalej len smernica „smernica 2016/97“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband eV (Spolkové združenie spotrebiteľských centrál a spotrebiteľských zväzov) a spoločnosťou TC Medical Air Ambulance Agency GmbH vo veci údajnej činnosti sprostredkovania poistenia, ktorú táto spoločnosť vykonáva bez povolenia.

Právny rámec

Právo Únie

rôzne kategórie osôb alebo inštitúcií, ako sú agenti, makléri a prevádzkovatelia ‚bancassurance‘, môžu distribuovať poistné produkty. Rovnosť zaobchádzania medzi prevádzkovateľmi a ochrana spotrebiteľa si vyžadujú, aby sa na všetky tieto osoby alebo inštitúcie vzťahovala táto smernica;

…

(11)

táto smernica sa má uplatňovať na osoby, ktorých činnosť spočíva v poskytovaní služieb sprostredkovania poistenia tretím stranám za odmenu, ktorá môže byť finančná alebo mať nejakú inú formu dohodnutej ekonomickej výhody viazanej na výkon.“

4

Článok 1 tejto smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 uvádzal:

‚sprostredkovaním poistenia‘ sú činnosti spočívajúce v ponúkaní, navrhovaní alebo vykonávaní iných prípravných prác vedúcich k uzavretiu zmlúv o poistení alebo v uzatváraní takýchto zmlúv alebo v spolupôsobení pri správe a plnení takýchto zmlúv, najmä v prípade poistnej udalosti.

S výnimkou kapitoly III (A) tejto smernice sa tieto činnosti nepovažujú za sprostredkovanie ani distribúciu poistenia, ak ich vykonáva poisťovňa alebo zamestnanec poisťovne, ktorý koná na zodpovednosť poisťovne.

…

…

5)

‚sprostredkovateľom poistenia‘ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá za odmenu začína vykonávať alebo vykonáva činnosť sprostredkovania poistenia,

Odôvodnenia 5 až 7, 10 a 16 smernice 2016/97 stanovujú:

„(5)

Rôzne kategórie osôb alebo inštitúcií… môžu distribuovať poistné produkty. Rovnosť zaobchádzania medzi distribútormi a ochrana zákazníka si vyžadujú, aby sa na všetky uvedené osoby alebo inštitúcie vzťahovala táto smernica.

(6)

Napriek rozdielom medzi distribučnými kanálmi by sa mala na všetkých spotrebiteľov vzťahovať rovnaká úroveň ochrany. Aby sa zabezpečila rovnaká úroveň ochrany a aby sa na spotrebiteľa vzťahovali porovnateľné normy, najmä v oblasti sprístupňovania informácií, je nevyhnutné zaistiť rovnaké podmienky medzi distribútormi.

(7)

Táto smernica by mala zabezpečiť uplatňovanie rovnakej úrovne ochrany spotrebiteľa a to, aby všetci spotrebitelia mohli využívať porovnateľné normy. Táto smernica by mala podporovať rovnosť podmienok a hospodársku súťaž sprostredkovateľov za rovnakých podmienok bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú viazaní na poisťovňu. Pre spotrebiteľov je prínosné, ak sa poistné produkty distribuujú cez rôzne kanály a prostredníctvom sprostredkovateľov s rozličnými formami spolupráce s poisťovňami pod podmienkou, že sa od nich vyžaduje uplatňovanie podobných pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa. Takéto záujmy by mali členské štáty pri vykonávaní tejto smernice zohľadniť.“

8

Článok 1 ods. 1 tejto smernice uvádza:

„Táto smernica stanovuje pravidlá týkajúce sa začatia a vykonávania činností distribúcie poistenia a zaistenia v Únii.“

9

Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

…

8)

‚distribútor poistenia‘ je akýkoľvek sprostredkovateľ poistenia, sprostredkovateľ doplnkového poistenia alebo poisťovňa;

9)

‚odmena‘ je akákoľvek provízia, poplatok alebo iný druh platby vrátane ekonomickej výhody akéhokoľvek druhu alebo akákoľvek iná finančná alebo nefinančná výhoda či stimul, ktoré sa ponúkajú alebo dávajú v súvislosti s činnosťami distribúcie poistenia;

…“

„Smernica [2002/92] zmenená smernicami uvedenými v časti A prílohy II k tejto smernici sa zrušuje s účinnosťou od 1. októbra 2018 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva tých smerníc, ktoré sú uvedené v časti B prílohy II k tejto smernici.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.“

Nemecké právo

12

§ 34d ods. 1 Gewerbeordnung (Živnostenský poriadok, ďalej len „GewO“) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej stanovoval, že každý, kto chce vykonávať činnosť ako sprostredkovateľ v rámci podnikateľskej činnosti v postavení poisťovacieho makléra alebo poisťovacieho agenta na účely uzavretia poistných zmlúv (sprostredkovateľ poistenia), musí získať povolenie od príslušnej obchodnej a priemyselnej komory, ktoré musí uvádzať, či bolo vystavené poisťovaciemu maklérovi alebo agentovi.

13

16

Žalovaná vo veci samej poveruje reklamné spoločnosti úlohou ponúkať spotrebiteľom prostredníctvom podomového predaja za odplatu pristúpenie k systému kolektívneho poistenia.

17

Na tento účel uzavrela so spoločnosťou W. Versicherungs‑AG zmluvu o skupinovom poistení, ktorá zahŕňa poistné krytie rizík ochorenia a úrazu pri cestovaní do zahraničia, ako aj krytie nákladov na repatriáciu do zahraničia a na vnútroštátnom území.

18

Žalovaná vo veci samej, o ktorej je nesporné, že koná ako poistník, platí poistné, ktoré má byť zaplatené poisťovni.

22

Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, činnosť žalovanej vo veci samej nesmeruje k uzavretiu poistnej zmluvy, ale má za cieľ umožniť spotrebiteľom pristúpiť ku skupinovému poisteniu, ktoré uzavrela, ako aj poskytnúť im možnosť využiť plnenia, na ktoré sa toto poistenie vzťahuje.

23

Ani žalovaná vo veci samej, ani reklamné spoločnosti, ktoré využíva, nemajú povolenie stanovené vo vnútroštátnom práve na výkon činnosti sprostredkovania poistenia.

24

Keďže žalobca vo veci samej sa domnieval, že činnosť žalovanej vo veci samej zodpovedá činnosti sprostredkovateľa poistenia a z tohto dôvodu musí byť predmetom takéhoto povolenia, podal na Landgericht Koblenz (Krajinský súd Koblenz, Nemecko) žalobu, ktorou sa domáhal skončenia tejto činnosti.

28

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je podnik, ktorý v poisťovni ako poistník uzavrel pre svojich zákazníkov poistenie pre prípad ochorenia v zahraničí, ako aj poistenie nákladov [pokrývajúce] náklady na repatriáciu do zahraničia a v tuzemsku ako skupinové poistenie, distribuuje spotrebiteľom členstvo, ktoré ich oprávňuje využívať poistné plnenia v prípade ochorenia alebo úrazu v zahraničí, a od nabraných členov inkasuje odplatu za získanú poistnú ochranu, sprostredkovateľom poistenia v zmysle článku 2 bodov 3 a 5 smernice 2002/92 a článku 2 ods. 1 bodov 1, 3 a 8 smernice 2016/97?“

O prejudiciálnej otázke

29

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 body 3 a 5 smernice 2002/92 a článok 2 ods. 1 body 1, 3 a 8 smernice 2016/97 majú vykladať v tom zmysle, že pod pojem „sprostredkovateľ poistenia“, a teda pod pojem „distribútor poistenia“ v zmysle týchto ustanovení, patrí právnická osoba, ktorej činnosť spočíva v tom, že svojim zákazníkom za poplatok, ktorý od nich dostáva, ponúka dobrovoľné členstvo v skupinovom poistení, ktoré predtým uzavrela s poisťovňou, pričom toto členstvo oprávňuje týchto zákazníkov na poistné plnenia najmä v prípade ochorenia alebo úrazu v zahraničí.

33

Okrem toho článok 2 bod 5 tejto smernice definuje sprostredkovateľ poistenia ako každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá za odmenu začína vykonávať alebo vykonáva činnosť sprostredkovania poistenia.

34

Podľa odôvodnenia 11 uvedenej smernice táto odmena môže byť finančná alebo mať nejakú inú formu dohodnutej ekonomickej výhody viazanej na poskytnuté plnenie.

35

Smernica 2016/97 definuje pojem „distribúcia poistenia“ v článku 2 ods. 1 bode 1 ako akúkoľvek činnosť spočívajúcu v poskytovaní poradenstva v poistných zmluvách, v ponúkaní poistných zmlúv alebo vo vykonávaní iných prípravných prác vedúcich k uzavretiu takýchto zmlúv, v uzatváraní takýchto zmlúv alebo v spolupôsobení pri správe a plnení takýchto zmlúv, najmä v prípade poistnej udalosti.

39

Na účely určenia, či právnická osoba, akou je žalovaná vo veci samej, spadá pod pojem „sprostredkovateľ poistenia“, a teda pod pojem „distribútor poistenia“ v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2002/92 a článku 2 ods. 1 bodov 3 a 8 smernice 2016/97, a to v rozsahu, v akom vykonáva činnosti vymenované v článku 2 bode 3 prvom pododseku prvej smernice a v článku 2 ods. 1 bode 1 druhej smernice, je potrebné zohľadniť znenie týchto ustanovení, ale aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2018, Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i., C‑542/16 , EU:C:2018:369 , bod 39 ).

40

Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 2 bodu 5 smernice 2002/92 a článku 2 ods. 1 bodu 3 smernice 2016/97, treba na jednej strane uviesť, že sprostredkovateľ poistenia je definovaný ako osoba, ktorá „za odmenu“ začína vykonávať alebo vykonáva činnosť sprostredkovania poistenia, alebo distribúcie poistenia a, na druhej strane, že pojem „sprostredkovateľ poistenia“ je zase definovaný odkazom na činnosti sprostredkovania poistenia a distribúcie poistenia, tak ako sú spresnené v článku 2 bode 3 smernice 2002/92 a článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2016/97.

41

43

Pokiaľ ide o činnosti, na ktoré odkazujú definície pojmu „sprostredkovateľ poistenia“ uvedené v článku 2 bode 5 smernice 2002/92 a v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice 2016/97, Súdny dvor už rozhodol, že zo skutočnosti, že činnosti vymenované v týchto ustanoveniach sú prezentované alternatívne, vyplýva, že každá z týchto činností sama osebe predstavuje činnosť sprostredkovania poistenia. Okrem toho Súdny dvor spresnil, že tieto činnosti sú formulované široko a že predovšetkým spočívajú nielen v ponúkaní a navrhovaní poistných zmlúv, ale aj vo vykonávaní iných prípravných prác vedúcich k uzavretiu týchto zmlúv bez toho, aby povaha uvedených prípravných prác bola nejakým spôsobom obmedzená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2018, Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag a i., C‑542/16 , EU:C:2018:369 , body 37 a 53 ).

44

Hoci znenie článku 2 bodov 3 a 5 smernice 2002/92 a článku 2 ods. 1 bodov 1 a 3 smernice 2016/97 výslovne neuvádza činnosť, akou je činnosť uvedená v položenej otázke, definície obsiahnuté v týchto ustanoveniach treba chápať tak, že zahŕňajú takúto činnosť.

45

V tejto súvislosti je nepodstatné, ako to zdôraznili najmä nemecká vláda a Európska komisia, že právnická osoba vykonávajúca takú činnosť, o akú ide vo veci samej, sa nezameriava na uzatváranie poistných zmlúv, ktorými poistníci zamýšľajú získať pokrytie rizík poistiteľom prostredníctvom platenia poistného, ale dobrovoľné pristúpenie svojich vlastných zákazníkov výmenou za odmenu, ktorá sa jej vypláca, ku skupinovej poistnej zmluve, ktorú predtým uzatvorila s poistiteľom na účely poskytnutia takéhoto krytia týmto zákazníkom. Takáto činnosť je totiž porovnateľná s odmeňovanou činnosťou sprostredkovateľa poistenia alebo distribútora poistenia, ktorá vedie k uzavretiu poistných zmlúv poistníkmi s poisťovateľom, ktorých cieľom je krytie určitých rizík výmenou za úhradu poistného.

49

Ako sa uvádza v odôvodneniach 6 a 16 smernice 2016/97, spotrebitelia by mali požívať rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na rozdiely medzi distribučnými kanálmi. Ako sa tiež odráža v odôvodnení 16 tejto smernice, pre spotrebiteľov môže byť prínosné, ak sa poistné produkty distribuujú cez rôzne kanály a prostredníctvom sprostredkovateľov s rozličnými formami spolupráce s poisťovňami pod podmienkou, že od týchto subjektov sa vyžaduje uplatňovanie podobných pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľov, a to z dôvodov súvisiacich tiež s potrebou zaviesť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže medzi všetkými sprostredkovateľmi poistenia a distribútormi poistných produktov.

50

Vzhľadom na tento kontext a vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bodoch 41, 42, 45 a 46 tohto rozsudku, sa pojmy obsiahnuté v článku 2 bodoch 3 a 5 smernice 2002/92, ako aj v článku 2 ods. 1 bodoch 1, 3 a 8 smernice 2016/97 majú vykladať v tom zmysle, že zahŕňajú právnickú osobu, ktorá vykonáva takú činnosť, o akú ide vo veci samej.

51

Napokon takýto výklad je v súlade s cieľmi sledovanými týmito smernicami.

55

Keďže činnosti uvedené v predchádzajúcom bode sú porovnateľné, povinnosti povolenia a registrácie stanovené smernicou 2002/92 a smernicou 2016/97, ktorých cieľom je najmä zabezpečiť, aby sprostredkovatelia poistenia mali potrebnú spoľahlivosť a odborné znalosti v oblasti sprostredkovania a poradenstva v oblasti poisťovníctva, sa musia na hospodárske subjekty, ktoré vykonávajú tieto činnosti, uplatňovať rovnakým spôsobom.

56

Na druhej strane zahrnutie právnických osôb, ktorých činnosť zodpovedá činnosti uvedenej v položenej otázke, do pôsobnosti smerníc 2002/92 a 2016/97 tým, že sa im uloží povinnosť dodržiavať pravidlá stanovené týmito smernicami, prispieva k cieľu zlepšenia ochrany spotrebiteľov v oblasti poisťovníctva.

57

Ako totiž uviedol generálny advokát v bodoch 83 a 84 svojich návrhov, s cieľom zabezpečiť, aby činnosť sprostredkovateľa poistenia zabezpečila primeranú úroveň ochrany spotrebiteľov, je tento sprostredkovateľ povinný v súlade s uvedenými smernicami dodržiavať najmä súbor požiadaviek profesionálnej, finančnej a organizačnej povahy, takých pravidiel správania, ako sú tie, ktorých cieľom je predchádzať nebezpečenstvu konfliktu záujmov vyplývajúcemu z prípadného prepojenia medzi uvedeným sprostredkovateľom a určitým poisťovateľom, ako aj povinnosti poskytovať informácie a poradenstvo týmto spotrebiteľom.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 2 body 3 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014, a článok 2 ods. 1 body 1, 3 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/411 zo 14. marca 2018,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

pod pojem „sprostredkovateľ poistenia“, a teda pod pojem „distribútor poistenia“ v zmysle týchto ustanovení, patrí právnická osoba, ktorej činnosť spočíva v tom, že svojim zákazníkom za poplatok, ktorý od nich dostáva, ponúka dobrovoľné členstvo v skupinovom poistení, ktoré predtým uzavrela s poisťovňou, pričom toto členstvo oprávňuje týchto zákazníkov na poistné plnenia najmä v prípade ochorenia alebo úrazu v zahraničí.

Podpisy