C-638/20

62020CJ0638

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 24. novembra 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb osôb – Článok 45 ZFEÚ – Rovnosť zaobchádzania – Sociálne výhody – Nariadenie (ES) č. 492/2011 – Článok 7 ods. 2 – Finančná podpora na vysokoškolské štúdium v inom členskom štáte – Podmienka bydliska – Alternatívna podmienka sociálneho začlenenia študentov nerezidentov – Situácia študenta, ktorý je štátnym príslušníkom štátu, ktorý poskytuje podporu, a žije od svojho narodenia v štáte, v ktorom študuje“

Vo veci C‑638/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Överklagandenämnden för studiestöd (Národná odvolacia rada pre finančnú podporu študentov, Švédsko) zo 14. októbra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 25. novembra 2020, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

MCM, osobne,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Carlin a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

–

nórska vláda, v zastúpení: E. S. Eikeland a T. H. Aarthun, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 7. apríla 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Článok 7 nariadenia č. 492/2011 vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. S pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, sa na území iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať inak ako s vlastnými pracovníkmi, pokiaľ ide o podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania.

2. Takýto pracovník požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci.“

4

Podľa článku 10 ods. 1 tohto nariadenia:

7

Zákon o študentskej finančnej podpore tak spresňuje Centrala studiestödsnämndens föreskrifter och allmänna råd om beviljning av studiemedel (CSNFS 2001:1) (Predpisy a všeobecné usmernenia pre CSN o poskytovaní študentskej finančnej podpory, ďalej len „predpisy a všeobecné usmernenia pre CSN“). Tieto predpisy a všeobecné usmernenia v § 6 kapitole 12 stanovujú, že podmienka bydliska stanovená v § 23 kapitole 3 tohto zákona sa nevzťahuje na osobu, ktorá spĺňala túto podmienku, keď začala študovať v zahraničí, pričom poberala študentskú podporu v zmysle tohto zákona alebo doktorandské štipendium, a ktorá pokračuje v štúdiu bez prerušenia s využitím tejto podpory. V § 6a tejto kapitoly 12 sa stanovuje, že podmienka bydliska sa nevzťahuje ani na švédskeho štátneho príslušníka, ktorý sa zdržiava v zahraničí z dôvodu choroby, ak mal predtým bydlisko vo Švédsku. Napokon § 6b tejto kapitoly 12 spresňuje, že ak to odôvodňujú osobitné okolnosti, študentskú podporu možno poskytnúť študentovi aj vtedy, ak nespĺňa podmienku bydliska.

8

V osobitných prípadoch, keď sa podmienka bydliska považuje za nezlučiteľnú s právom Únie, CSN prizná výnimku z tejto podmienky, a namiesto nej uplatňuje požiadavku začlenenia do švédskej spoločnosti. Centrala studiestödsnämndens rättsliga ställningstaganden dnr 2013‑113‑9290 samt dnr 2014‑112‑8426 (interné predpisy CSN č. 2013‑113‑9290 a č. 2014‑112‑8426) pritom stanovujú, že podmienka bydliska stanovená v § 23 kapitole 3 zákona o študentskej finančnej podpore sa na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 nevzťahuje na osoby vo Švédsku, ktoré CSN uznala za migrujúcich pracovníkov, alebo ich rodinných príslušníkov. Tieto osoby musia na priznanie študentskej podpory naopak spĺňať požiadavku začlenenia do švédskej spoločnosti, s výnimkou detí.

CSN zamietla žiadosť z dôvodu, že MCM nespĺňal podmienku bydliska vo Švédsku stanovenú v prvom odseku § 23 kapitoly 3 zákona o študentskej finančnej podpore a že nespĺňal žiadne z kritérií stanovených vo výnimkách ustanovení § 6, § 6a a 6b kapitoly 12 predpisov a všeobecných usmernení pre CSN, na základe ktorých by mu mohla byť táto podpora poskytnutá. Okrem toho zastávala názor, že MCM si nemôže nárokovať túto podporu na základe podmienky svojho postavenia rodinného príslušníka migrujúceho pracovníka, keďže jeho otec v súčasnosti pracuje vo Švédsku, členskom štáte pôvodu, a nespĺňa alternatívnu podmienku začlenenia do švédskej spoločnosti, ktorá umožňuje upustiť od podmienky bydliska.

12

MCM podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Överklagandenämnden för studiestöd (Národná odvolacia rada pre finančnú podporu študentov, Švédsko), vnútroštátny orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Vo svojich pripomienkach CSN zotrvala na svojom posúdení. Uviedla tiež, že odmietnutie poskytnúť MCM študentskú finančnú podporu mohlo odradiť otca od toho, aby sa vôbec presťahoval do Španielska, a preto preňho predstavuje prekážku voľného pohybu. V tejto súvislosti sa však pýta, či sa na predmetnú situáciu naďalej vzťahuje právo Únie, keďže otec MCM prestal od roku 2011 využívať svoju slobodu pohybu ako migrujúci pracovník. Pochybuje tiež o tom, že migrujúci pracovník, ktorý sa vrátil do svojej krajiny pôvodu, sa môže voči tejto krajine bez časového obmedzenia odvolávať na záruky, ktoré požíva on sám a jeho rodinní príslušníci podľa nariadenia č. 492/2011.

16

Tento orgán ďalej spresňuje, že podmienka bydliska neplatí ani v prípade osôb, vrátane švédskych štátnych príslušníkov, ktoré nemajú bydlisko vo Švédsku a ktoré žiadajú o študentskú finančnú podporu v inom členskom štáte Únie. V takom prípade CSN podmieňuje poskytnutie takejto pomoci splnením podmienky väzby so švédskou spoločnosťou, pričom sa opiera o rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2013, Prinz a Seeberger ( C‑523/11 a C‑585/11 , EU:C:2013:524 , bod 38 ).

17

Pýta sa, či podmienku existencie väzby s členským štátom pôvodu možno uložiť dieťaťu migrujúceho pracovníka s bydliskom v Únii, ktorý opustil hostiteľský členský štát, v ktorom vykonával zárobkovú činnosť, aby mohol žiť vo svojom členskom štáte pôvodu. Podľa tohto orgánu by totiž takáto podmienka mohla byť v rozpore s článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 a odradiť niektorých rodičov alebo budúcich rodičov od výkonu ich slobody pohybu ako pracovníkov v zmysle článku 45 ZFEÚ.

18

Domnieva sa, že obmedzenie voľného pohybu pracovníkov musí byť možné odôvodniť finančnými záujmami členského štátu pôvodu. Pýta sa však, či v prejednávanej veci treba analogicky uplatniť judikatúru, ktorá odôvodňuje obmedzenia voľného pohybu občanov v zmysle článkov 20 a 21 ZFEÚ.

dieťa svojho rodiča do krajiny pôvodu nesprevádzalo a od narodenia žije v hostiteľskej krajine a

3.

krajina pôvodu stanovuje rovnakú požiadavku väzby aj pre iných štátnych príslušníkov v krajine pôvodu, ktorí nespĺňajú požiadavku pobytu a žiadajú o študentskú finančnú podporu na štúdium v zahraničí v inej krajine EÚ?“

O prejudiciálnej otázke

20

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 7 nariadenia č. 492/2011 a článok 45 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje poskytnúť dieťaťu osoby, ktorá opustila hostiteľský členský štát, v ktorom pracovala, aby sa vrátila žiť do prvého členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, finančnú pomoc určenú na štúdium v hostiteľskom členskom štáte, pod podmienkou, že dieťa má väzbu s členským štátom pôvodu, v situácii, keď má dieťa od narodenia pobyt v hostiteľskom členskom štáte a členský štát pôvodu uplatňuje na iných štátnych príslušníkov, ktorí nespĺňajú podmienku pobytu, a žiadajú o takúto finančnú pomoc na štúdium v inom členskom štáte, podmienku existencie väzby.

24

V súlade s ustálenou judikatúrou pomoc na pokrytie životných nákladov a nákladov na vzdelanie počas univerzitného štúdia, ktoré vedie k nadobudnutiu odbornej kvalifikácie, predstavuje sociálnu výhodu v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2019, Aubriet, C‑410/18 , EU:C:2019:582 , bod 25 a citovanú judikatúru).

25

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetná dávka predstavuje sociálnu výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.

26

Treba však zdôrazniť, že zo znenia článku 7 nariadenia č. 492/2011, podľa ktorého s migrujúcim pracovníkom nemožno zaobchádzať rozdielne na území „iných členských štátov“, ako aj z článku 10 tohto nariadenia, podľa ktorého sa s deťmi migrujúceho pracovníka zaobchádza na území „iného členského štátu“ za rovnakých podmienok ako so štátnymi príslušníkmi tohto štátu, vyplýva, že cieľom týchto článkov je ochrana migrujúceho pracovníka a jeho rodinných príslušníkov pred diskrimináciou v hostiteľskom členskom štáte.

30

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že všetky ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu osôb, ako aj ustanovenia nariadenia č. 492/2011 majú za cieľ uľahčiť vykonávanie zárobkovej činnosti akejkoľvek povahy štátnymi príslušníkmi členských štátov na území Únie a odporujú im tie opatrenia, ktoré by mohli znevýhodňovať týchto štátnych príslušníkov, ak by chceli vykonávať hospodársku činnosť na území iného členského štátu (rozsudok z 10. októbra 2019, Krah, C‑703/17 , EU:C:2019:850 , bod 40 a citovaná judikatúra).

31

V tejto súvislosti majú štátni príslušníci členských štátov predovšetkým právo vyplývajúce priamo zo Zmluvy opustiť svoj členský štát pôvodu na účely odchodu na územie iného členského štátu a zdržiavať sa na jeho území na účely výkonu pracovnej činnosti. V dôsledku toho článok 45 ZFEÚ zakazuje akékoľvek vnútroštátne opatrenie, ktoré štátnym príslušníkom Únie zabraňuje vykonávať základné slobody zaručené týmto článkom alebo ich robí pre nich menej príťažlivými (rozsudok z 10. októbra 2019, Krah, C‑703/17 , EU:C:2019:850 , bod 41 a citovaná judikatúra).

32

Ako totiž pripomenula generálna advokátka v bode 47 svojich návrhov, štátni príslušníci členského štátu by sa mohli odvolávať na článok 45 ZFEÚ proti svojmu členskému štátu, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré by im mohli zabrániť v opustení krajiny pôvodu alebo ich od toho odradiť.

36

Z vyššie uvedeného vyplýva, že právnu úpravu dotknutú vo veci samej nemožno kvalifikovať ako prekážku voľného pohybu pracovníkov, ktorú zakazuje článok 45 ZFEÚ.

37

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 sa majú vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje poskytnúť dieťaťu osoby, ktorá opustila hostiteľský členský štát, v ktorom pracovala, aby sa vrátila žiť do prvého členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, finančnú pomoc určenú na štúdium v hostiteľskom členskom štáte, pod podmienkou, že dieťa má väzbu s členským štátom pôvodu, v situácii, keď má dieťa od narodenia pobyt v hostiteľskom členskom štáte a členský štát pôvodu uplatňuje na iných štátnych príslušníkov, ktorí nespĺňajú podmienku pobytu, a žiadajú o takúto finančnú pomoc na štúdium v inom členskom štáte, podmienku existencie väzby.

O trovách

38

( *1 ) Jazyk konania: švédčina.