C-698/20

62020CJ0698

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 13. októbra 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štrukturálne fondy – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) – Kohézny fond – Nariadenie (ES) č. 1083/2006 – Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 – Financovanie zo strany Európskej únie – Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Nariadenie (ES) č. 1290/2005 – Nariadenie (ES) č. 1698/2005 – Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 – Zmluva o poskytnutí dotácie – Prostriedky vyplatené príjemcovi na účet vedený v banke, ktorá je v konkurze – Vnútroštátna právna úprava nevylučujúca tieto fondy zo súpisu konkurznej podstaty tejto banky“

Vo veci C‑698/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) z 22. septembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 21. decembra 2020, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda šiestej komory P. G. Xuereb, predseda prvej komory A. Arabadžiev (spravodajca), vykonávajúci funkciu sudcu šiestej komory a sudkyňa I. Ziemele,

generálny advokát: P. Pikamäe,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 5, článkov 3 a 4, článku 57 ods. 1 a článkov 70 a 80 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 ( Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 423/2012 z 22. mája 2012 ( Ú. v. EÚ L 133, 2012, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 1083/2006“), ako aj článku 2 bodu 15, článku 37 ods. 1, článku 66, článok 67 ods. 1, článku 74 ods. 1 a článku 89 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Gmina Wieliszew (obec Wieliszew, Poľsko, ďalej len „obec“) a Syndyk masy upadłości Spółdzielczego Banku Rzemiosła i Rolnictwa w Wołominie w upadłości likvidacyjnej (správca konkurznej podstaty Družstevnej banky remeselníkov a poľnohospodárov v meste Wołomin), pokiaľ ide o vylúčenie sumy 2439814 poľských zlotých (PLN) (približne 500000 eur), ktorú obec uložila na účet v tejto banke, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

4

V článku 2 písm. i) nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1 ) bol pojem „verejné výdavky“ vymedzený ako „akékoľvek verejné príspevky na financovanie operácií, ktoré pochádzajú z rozpočtu štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov Európskeho spoločenstva, a akékoľvek podobné výdavky. Akýkoľvek príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu subjektov podľa verejného práva alebo združení jedného alebo viacerých regionálnych alebo miestnych orgánov alebo subjektov podľa verejného práva v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby [( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114 ; Mim. vyd. 06/007, s. 132)]), sa považuje za verejný príspevok“.

5

Článok 3 tohto nariadenia stanovoval:

„EPFRV prispieva k podpore trvalo udržateľného rozvoja vidieka v celom Spoločenstve spôsobom, ktorý dopĺňa politiky podpory trhu a príjmov spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiku súdržnosti a spoločnú politiku rybného hospodárstva.“

6

c)

zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie hospodárskej činnosti.“

7

Článok 15 ods. 1 toho istého nariadenia stanovoval:

„EPFRV pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Tieto programy vykonávajú stratégiu rozvoja vidieka prostredníctvom súboru opatrení, zoskupených v súlade s osami vymedzenými v hlave IV, na dosiahnutie ktorých sa bude čerpať pomoc z EPFRV.

Každý program rozvoja vidieka sa vzťahuje na obdobie medzi 1. januárom 2007 a 31. decembrom 2013.“

vyplýva buď zo zmeny povahy vlastníctva položky infraštruktúry, alebo ukončenia alebo premiestnenia výrobnej činnosti.“

Nariadenie č. 1083/2006

9

Nariadenie č. 1083/2006 podľa svojho článku 1 prvého odseku „ustanovuje všeobecné pravidlá, ktorými sa spravuje Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) (ďalej len ‚štrukturálne fondy‘) a Kohézny fond“.

10

Článok 2 bod 5 tohto nariadenia stanovoval:

„1. Akcia prijatá Spoločenstvom podľa článku 158 [Zmluvy o založení ES] je určená na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti rozšírenej Európskej únie a na presadenie harmonického, vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja Spoločenstva. Táto akcia sa uskutočňuje prostredníctvom pomoci z fondov, Európskej investičnej banky (EIB) a ďalších existujúcich finančných nástrojov. Je zameraná na zníženie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, ktoré vznikli najmä v zaostávajúcich krajinách a regiónoch a v súvislosti s hospodárskou a sociálnou reštrukturalizáciou a so starnutím obyvateľstva.

Akcia uskutočňovaná v rámci fondov zahŕňa na celoštátnej a regionálnej úrovni priority Spoločenstva zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom posilňovania rastu, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálnej inklúzie a ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia.

2. Na tento účel prispieva EFRR, ESF, Kohézny fond, EIB a ďalšie existujúce finančné nástroje Spoločenstva, každý z nich vhodným spôsobom, k dosiahnutiu týchto troch cieľov:

a)

cieľa Konvergencia, ktorý je zameraný na urýchlenie konvergencie najmenej rozvinutých členských štátov a regiónov zlepšovaním podmienok rastu a zamestnanosti prostredníctvom zvyšovania a zlepšovania kvality investícií do hmotného a ľudského kapitálu, rozvoja inovácie a znalostnej spoločnosti, prispôsobivosti na hospodárske a sociálne zmeny, ochrany, zlepšovania životného prostredia a administratívnej efektívnosti. Tento cieľ predstavuje [štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu];

12

V článku 4 toho istého nariadenia s názvom „Nástroje a poslanie“ sa v odseku 1 uvádzalo:

„V súlade s osobitnými ustanoveniami, ktorými sa spravujú, jednotlivé fondy prispievajú k dosahovaniu týchto troch cieľov uvedených v článku 3 ods. 2 takto:

a)

cieľ Konvergencia: EFRR, ESF a Kohézny fond;

b)

Článok 57 ods. 1 prvý odsek tohto nariadenia stanovoval:

„Členský štát alebo riadiaci orgán zabezpečí, že sa pre operáciu zahŕňajúcu investície do infraštruktúry alebo investície do výroby zachová príspevok z fondov iba vtedy, ak v období piatich rokov od jej ukončenia neprejde podstatnou zmenou, ktorá je spôsobená zmenou povahy vlastníctva položky infraštruktúry alebo ukončením výrobnej činnosti, a ktorá ovplyvňuje povahu operácie alebo podmienky vykonávania operácie alebo poskytuje firme alebo orgánu verejnej správy neoprávnené zvýhodnenie.“

15

Článok 70 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia znel:

„1. Členské štáty zodpovedajú za riadenie a kontrolu operačných programov najmä prostredníctvom týchto opatrení:

a)

„Členské štáty sa presvedčia, že orgány zodpovedné za prevod platieb zabezpečujú, aby prijímatelia dostávali celú sumu verejného príspevku čo najrýchlejšie a v plnej výške. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by tieto sumy pre prijímateľov znižoval.“

Nariadenie č. 1303/2013

17

Podľa článku 152 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1303/2013:

„1. Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo takéto iné uplatniteľné právne predpisy sa po 31. decembri 2013 naďalej uplatňujú na túto pomoc alebo na príslušné operácie až do ich skončenia. Na účely tohto odseku sa pomoc týka operačných programov a veľkých projektov.

2. Žiadosti o pomoc, predložené alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006, zostávajú v platnosti.“

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013

20

Podľa článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 ) platí, že:

„Pokiaľ nie je v práve Únie výslovne stanovené inak, platby súvisiace s financovaním ustanoveným v tomto nariadení sa vyplácajú prijímateľom v plnej výške.“

21

Článok 34 ods. 1 a 2 nariadenia 1306/2013 stanovuje:

Článok 54 nariadenia č. 1306/2013 stanovuje:

„1. Členské štáty v prípade akýchkoľvek neoprávnených platieb v dôsledku nezrovnalosti alebo nedbanlivosti požiadajú prijímateľa o ich vrátenie do 18 mesiacov po tom, ako platobná agentúra alebo orgán zodpovedný za vymáhanie schválil prípadne dostal správu o kontrole alebo podobný dokument, v ktorom sa uvádza, že došlo k nezrovnalosti. Príslušné sumy sa v čase požiadania o vrátenie platieb zaznamenajú v účtovnej knihe dlžníkov platobnej agentúry.

2. Ak k vymoženiu nedošlo do štyroch rokov od dátumu žiadosti o vrátenie prostriedkov alebo do ôsmich rokov, ak je vymáhanie predmetom pojednávania vnútroštátneho súdu, znáša 50 % finančných dôsledkov spojených s nevymožením príslušný členský štát a 50 % sa hradí z rozpočtu Únie bez toho, aby bola dotknutá požiadavka, aby príslušný členský štát pokračoval vo vymáhacom konaní v súlade s článkom 58.

Ak sa v rámci vymáhacieho konania správnym alebo súdnym rozhodnutím s konečnou platnosťou určí, že nedošlo k nijakej nezrovnalosti, dotknutý členský štát vykáže fondom finančné zaťaženie, ktoré znášal podľa prvého pododseku, ako výdavok.

Ak však z dôvodu, ktorý nemožno pripísať dotknutému členskému štátu, nemožno finančné prostriedky vymôcť v lehote uvedenej v prvom pododseku a suma, ktorá sa má vymôcť, presahuje 1 milión EUR, môže Komisia na žiadosť členského štátu predĺžiť uvedenú lehotu najviac o polovicu pôvodnej lehoty.

3. Členský štát sa môže z riadne opodstatnených dôvodov rozhodnúť, že nebude pokračovať vo vymáhaní. Takéto rozhodnutie sa môže prijať iba v týchto prípadoch:

b)

ak vymáhanie nie je možné z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka alebo osôb právne zodpovedných za nezrovnalosť, ktorá sa zaznamenala a uznala na základe vnútroštátneho práva.

Keď sa rozhodnutie uvedené v prvom pododseku tohto odseku prijme predtým, ako sa na zostávajúcu sumu začnú vzťahovať pravidlá uvedené v odseku 2, finančné dôsledky vyplývajúce z nevymoženia tejto sumy sa hradia z rozpočtu Únie.

4. Členské štáty uvedú sumy, ktoré majú znášať podľa odseku 2 tohto článku, v ročnej účtovnej závierke, ktorá sa má zaslať Komisii podľa článku 102 ods. 1 písm. c) bodu iv). Komisia overí, či sa tak stalo, a vykoná všetky potrebné úpravy vykonávacieho aktu uvedeného v článku 51.

5. Komisia môže za predpokladu, že dodržala postup stanovený v článku 52 ods. 3, prijať vykonávacie akty, ktorými vylúči z financovania Úniou sumy, ktoré sa majú hradiť z rozpočtu Únie, v týchto prípadoch:

a)

24

Článok 56 tohto nariadenia znie takto:

„Ak sa zistia nezrovnalosti alebo nedbanlivosť v operáciách alebo programoch súvisiacich s rozvojom vidieka, členské štáty úplne alebo čiastočne zrušia príslušné financovanie Úniou. Členské štáty zohľadňujú povahu a závažnosť zistených nezrovnalostí, ako aj úroveň finančnej straty pre EPFRV.

Zrušené sumy financovania Úniou z EPFRV a vymožené sumy, ako aj súvisiace úroky sa znova pridelia príslušnému programu. Zrušené alebo vymožené finančné prostriedky Únie však môžu členské štáty opätovne použiť iba na operáciu v rámci toho istého programu rozvoja vidieka a pod podmienkou, že sa tieto prostriedky nepridelia na operácie, ktoré boli predmetom finančnej úpravy. Po uzavretí programu rozvoja vidieka členský štát vráti vymožené sumy do rozpočtu Únie.“

25

Článok 58 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia stanovuje:

Podľa článku 61 ustawa z dnia 28 lutego 2003 r. – Prawo upadłościowe (zákon o konkurze z 28. februára 2003) (Dz. U. z roku 2020, č. 60, položka 1228, ďalej len „zákon o konkurze“):

„Odo dňa vyhlásenia konkurzu sa majetok úpadcu stáva konkurznou podstatou, ktorá slúži na vyplatenie jeho veriteľov.“

27

Podľa článku 63 ods. 1 zákona o konkurze sa do konkurznej podstaty nezahŕňa majetok vylúčený z núteného výkonu exekučných titulov podľa ustanovení ustawa z dnia 17 listopada 1964 r. – Kodeks postępowania cywilnego (Občiansky súdny poriadok zo 17. novembra 1964) (Dz. U. z roku 2020, položka 1575, ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).

28

Článok 70 zákona o konkurze stanovuje:

30

V článku 5 ods. 1 bodoch 2, 2a a 3 zákona o verejných financiách sa uvádza:

„Za verejné prostriedky sa považujú:

…

(2) finančné prostriedky pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie a nenávratné finančné prostriedky vyplatené na základe pomoci poskytnutej členskými štátmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO);

(2a) finančné prostriedky uvedené v článku 3b ustawa z dnia 6 grudnia 2006 r. o zasadach prowadzenia polityki rozwoju [zákon o zásadách realizácie politiky rozvoja zo 6. decembra 2006] [Dz. U. z roku 2018, položky 1307 a 1669];

33

Druhá zmluva o poskytnutí dotácie, uzavretá 28. augusta 2014, sa týkala financovania projektu v rámci akcie „Základné služby pre vidiecke hospodárstvo a obyvateľstvo“ v rámci programu rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007 – 2013, podporovaného z EPFRV. Obci bola poskytnutá pomoc vo výške 2335084 PLN (približne 480000 eur) do výšky 50 % oprávnených nákladov vynaložených na realizáciu projektu. Tak ako prvá zmluva, aj druhá zmluva ukladala príjemcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky v určitých situáciách a obsahovala ustanovenia zamerané na zabezpečenie kontinuity uvedeného projektu.

34

Podobné ustanovenia obsahovala aj tretia zmluva o poskytnutí dotácie, uzavretá 8. septembra 2014, ktorá sa týkala financovania projektu v rámci operačného programu „Infraštruktúra a životné prostredie“ na obdobie rokov 2007 – 2013, podporovaného z Kohézneho fondu. Celkové oprávnené náklady na projekt boli 5107639,40 PLN (približne 1000000 eur). Táto suma mala byť príjemcovi vyplatená vo forme záloh, po ktorých mali nasledovať priebežné platby a záverečná platba.

35

Všetky sumy, ktoré štátne orgány vyplatili obci na základe zmlúv o poskytnutí dotácie, boli uložené na účtoch vedených v banke Spółdzielczy Bank Rzemiosła i Rolnictwa w Wołominie (Družstevná banka pre remeslá a poľnohospodárstvo, pobočka v meste Wołomin, ďalej len „banka“).

39

V tejto súvislosti vnútroštátny súd v prvom rade konštatuje, že sumy uvedené v bode 35 tohto rozsudku sa na základe ich uloženia na jednom z bežných účtov banky stali majetkom banky a ako také sa legitímne stali súčasťou súpisu konkurznej podstaty banky na účely vyplatenia jej veriteľov.

40

Je pravda, že Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) konštatoval, že z článku 63 zákona o konkurze, článku 831 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a článku 5 ods. 1 bodov 2 a 3 zákona o verejných financiách vyplýva, že peňažné sumy pochádzajúce z verejných zdrojov vrátane tých z rozpočtu Únie nemôžu byť predmetom núteného výkonu exekučného titulu. Tieto ustanovenia sa však na konanie vo veci samej nevzťahujú. V poľskej právnej doktríne a judikatúre je totiž ustálené, že vylúčenie stanovené v týchto ustanoveniach sa uplatňuje len vtedy, ak je úpadca príjemcom predmetných finančných prostriedkov. V tomto prípade nebola príjemcom banka, ale obec. Preto podľa súdu si obec mala na to, aby sa vyhla zabaveniu príslušných finančných prostriedkov, ponechať tieto prostriedky bez toho, aby ich vložila do banky, čo však zmluvy o poskytnutí dotácie neumožňovali.

41

V druhom rade vnútroštátny súd uvádza, že obec dodržala postup stanovený poľským právom, najmä článkom 70 zákona o konkurze, s cieľom dosiahnuť vylúčenie majetku, ktorý podľa tohto správneho orgánu nepatril úpadcovi, zo súpisu konkurznej podstaty. Žaloba, ktorú obec v tejto súvislosti podala, však nebola prijatá z dôvodu, že banka sa stala vlastníkom finančných prostriedkov uložených príjemcom, takže tento článok 70 sa na spor vo veci samej nevzťahuje.

„Majú sa [nariadenie č. 1083/2006], konkrétne jeho článok 2 bod 5, články 3 a 4, článok 57 ods. 1 a články 70 a 80, a v súčasnosti platné [nariadenie č. 1303/2013], konkrétne jeho článok 2 bod 15, článok 37 ods. 1, článok 66, článok 67 ods. 1, článok 74 ods. 1 a článok 89 ods. 1, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje subjektu, ktorý získal finančné prostriedky pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie, aby sa pred súdom účinne domáhal vylúčenia týchto prostriedkov zo súpisu konkurznej podstaty, ak boli prostriedky vložené na bankový účet vedený v banke, na ktorej majetok bol neskôr vyhlásený konkurz, alebo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nevylučuje tieto prostriedky zo súpisu konkurznej podstaty banky nachádzajúcej sa v konkurze?“

O návrhu na skrátené súdne konanie

45

Vnútroštátny súd požiadal, aby bol tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednaný v skrátenom súdnom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

46

Na podporu svojej žiadosti sa vnútroštátny súd odvoláva na povahu konkurzného konania a na jeho cieľ, t. j. čo najskôr vyplatiť veriteľov a ukončiť tak konkurzné konanie na majetok banky.

50

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že pokiaľ ide o cieľ čo najrýchlejšieho vyplatenia veriteľov, a teda rýchleho skončenia konkurzného konania, o ktoré ide vo veci samej, požiadavka na riešenie sporu prebiehajúceho na Súdnom dvore v krátkom čase nemôže vyplývať zo samotnej skutočnosti, že vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť rýchle rozhodnutie v spore (rozsudok z 28. apríla 2022, Caruter, C‑642/20 , EU:C:2022:308 , bod 24 ).

51

Na druhej strane v prejednávanej veci vnútroštátny súd iba tvrdil, že použitie skráteného konania bolo odôvodnené „povahou“ konkurzného konania bez toho, aby vysvetlil, ako by táto „povaha“ sama osebe vyžadovala, aby sa predmetná vec prejednala v čo najkratšom čase v zmysle článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku. V každom prípade hospodársky alebo spoločensky citlivá povaha sporu vo veci samej neodôvodňuje nutnosť prejednať túto vec v čo najkratšom čase [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2022, Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs (Komplexné krytie zdravotného poistenia), C‑247/20 , EU:C:2022:177 , bod 45 ].

O prejudiciálnej otázke

O prípustnosti

55

Po tretie ombudsman poznamenáva, že jedným z členov senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorý predložil Súdnemu dvoru predmetný návrh na začatie prejudiciálneho konania, je sudca, ktorý ako samosudca Súdnemu dvoru predložil vec, na základe ktorej bol 29. marca 2022 vyhlásený rozsudok Getin Noble Bank ( C‑132/20 , EU:C:2022:235 ), a že pokiaľ ide o túto osobu, už v tejto veci vyjadril pochybnosti o tom, či spĺňa podmienky na to, aby ju bolo možné považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ.

56

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri posudzovaní, či má dotknutý vnútroštátny orgán povahu „súdneho orgánu“ v zmysle tohto článku 267, čo predstavuje otázku, ktorá spadá výlučne do práva Únie, a tak pri posudzovaní, či je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný, berie Súdny dvor do úvahy súhrn okolností, akými sú zákonný základ tohto orgánu, jeho trvalosť, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha jeho konania, uplatňovanie právnych noriem uvedeným orgánom, ako aj jeho nezávislosť (rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20 , EU:C:2022:235 , bod 66 ).

57

Je nesporné, že Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) ako taký spĺňa požiadavky pripomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. V prejednávanej veci ombudsman skôr kladie otázku, či spĺňajú tieto požiadavky sudcovia, z ktorých sa skladá senát Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorý predložil Súdnemu dvoru predmetnú prejudiciálnu otázku.

61

Treba však zdôrazniť, že domnienka uvedená v bode 58 tohto rozsudku sa uplatňuje výlučne na účely posúdenia prípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania v rámci článku 267 ZFEÚ. Nemožno z toho vyvodiť, že podmienky vymenovania sudcov vnútroštátneho súdu nutne umožňujú splnenie záruk prístupu k nezávislému a nestrannému súdu vopred zriadenému zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ alebo článku 47 Charty základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20 , EU:C:2022:235 , bod 74 ).

62

Napokon treba spresniť, že iné posúdenie ako to, ktoré vyplýva z bodov 57 až 61 tohto rozsudku, by mohlo byť na mieste za okolností, keď by iné faktory presahujúce rámec osobnej situácie sudcu alebo sudcov, ktorí formálne podali návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, mali vplyv na celkové fungovanie vnútroštátneho súdu, ktorého členmi sú títo sudcovia, a prispievali by tak k ohrozeniu nezávislosti a nestrannosti uvedeného súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20 , EU:C:2022:235 , bod 75 ).

63

Z uvedeného vyplýva, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

V druhom rade, hoci boli zmluvy o poskytnutí dotácie podpísané po zrušení nariadení č. 1083/2006 a č. 1698/2005, ku ktorému došlo 1. januára 2014, naďalej sa na ne podľa článku 152 nariadenia č. 1303/2013, resp. článku 88 nariadenia č. 1305/2013 vzťahujú ustanovenia nariadení č. 1083/2006 a č. 1698/2005, keďže podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa projekty, ktoré sú predmetom týchto zmlúv, týkajú obdobia rokov 2007 – 2013 a boli schválené na základe nariadení 1083/2006 a č. 1698/2005. Okrem toho, keďže nariadenie č. 1306/2013 neobsahuje prechodné ustanovenie, ako je článok 88 nariadenia č. 1305/2013, a keďže na základe článkov 119 a 121 nariadenia č. 1306/2013 sa nariadenie č. 1290/2005 zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014, aj druhá zmluva o poskytnutí dotácie naďalej podlieha príslušným ustanoveniam nariadenia č. 1306/2013.

67

Za týchto podmienok sa treba domnievať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 2 bod 5 a články 3, 4, 57, 70 a 80 nariadenia č. 1083/2006, články 11, 54, 56 a 58 nariadenia č. 1306/2013 a článok 2 písm. i), články 3 a 4 a článok 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá jednak neumožňuje subjektu, ktorý získal finančné prostriedky v rámci programov spolufinancovaných z rozpočtu Únie, ak boli tieto prostriedky uložené na účet vedený v banke, na majetok ktorej bol následne vyhlásený konkurz, dosiahnuť vylúčenie týchto prostriedkov zo súpisu konkurznej podstaty tejto banky, a jednak nestanovuje vylúčenie týchto prostriedkov z tohto súpisu.

71

V prejednávanej veci z toho vyplýva, že sumy, ktoré obec získala na základe zmlúv o poskytnutí dotácie a následne uložila v banke, nemožno kvalifikovať ako aktíva Únie v zmysle článku 1 poslednej vety protokolu, ktoré nemôžu byť predmetom žiadneho správneho alebo súdneho donucovacieho opatrenia bez povolenia Súdneho dvora v zmysle tohto ustanovenia.

72

Okrem toho treba konštatovať, že žiadne z ustanovení uvedených v bode 67 tohto rozsudku neukladá členským štátom povinnosť prijať vnútroštátne ustanovenia, ktoré by umožňovali vylúčenie súm zo súpisu konkurznej podstaty banky len z dôvodu, že tieto sumy boli v tejto banke uložené príjemcom programu spolufinancovaného z rozpočtu Únie.

73

Po prvé, pokiaľ ide o článok 57 ods. 1 nariadenia č. 1083/2006, ktorého obsah v podstate zodpovedá obsahu článku 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005, je potrebné uviesť, že zo znenia týchto ustanovení jasne vyplýva, že členský štát alebo riadiaci orgán zabezpečí, že pre spolufinancovanú operáciu sa zachová príspevok z dotknutého fondu iba vtedy, ak v období piatich rokov od jej ukončenia neprejde podstatnou zmenou, ktorá jednak ovplyvní jej povahu alebo podmienky jej vykonávania a jednak je spôsobená zmenou povahy vlastníctva položky infraštruktúry alebo ukončením výrobnej činnosti.

77

Okrem toho nebolo tvrdené, že by sa Poľská republika dopustila akéhokoľvek pochybenia alebo nedbanlivosti pri riadení alebo kontrole dotknutých operačných programov, ktoré by odôvodňovali prípadné uplatnenie článku 70 uvedeného nariadenia.

78

Po tretie, pokiaľ ide o článok 80 nariadenia č. 1083/2006, ktorý zodpovedá článku 11 nariadenia č. 1306/2013, hoci zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že príjemcovia verejného príspevku ho musia v podstate dostať v celej výške sumy, nič to nemení na tom, že tieto ustanovenia samy osebe neukladajú členským štátom povinnosť uvedenú v bode 72 tohto rozsudku.

79

V každom prípade zo skutkových zistení vnútroštátneho súdu uvedených v bode 35 tohto rozsudku vyplýva, že dotknuté sumy boli obci skutočne vyplatené vnútroštátnymi orgánmi na základe zmlúv o poskytnutí dotácie.

83

Táto okolnosť však nemôže odôvodniť výklad tejto právnej úpravy spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s jej znením. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nemôže mať výklad ustanovenia práva Únie za následok odstránenie celého potrebného účinku jasného a presného znenia tohto ustanovenia. Ak teda význam ustanovenia práva Únie jednoznačne vyplýva zo znenia samotného ustanovenia, Súdny dvor sa nemôže od tohto výkladu odchýliť (rozsudok z 25. januára 2022, VYSOČINA WIND, C‑181/20 , EU:C:2022:51 , bod 39 ).

84

Nakoniec treba spresniť, že prípadná neexistencia povinnosti uvedenej v bode 72 tohto rozsudku v práve Únie nemá vplyv na možnosť vylúčiť predmetné sumy zo súpisu konkurznej podstaty banky podľa poľského práva.

85

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 bod 5 a články 3, 4, 57, 70 a 80 nariadenia č. 1083/2006, články 11, 54, 56 a 58 nariadenia č. 1306/2013 a článok 2 písm. i), články 3 a 4, ako aj článok 72 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá jednak neumožňuje subjektu, ktorý získal finančné prostriedky v rámci programov spolufinancovaných z rozpočtu Únie, ak boli tieto prostriedky uložené na účet vedený v banke, na majetok ktorej bol následne vyhlásený konkurz, dosiahnuť vylúčenie týchto prostriedkov zo súpisu konkurznej podstaty tejto banky, a jednak nestanovuje vylúčenie týchto prostriedkov z tohto súpisu.

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá jednak neumožňuje subjektu, ktorý získal finančné prostriedky v rámci programov spolufinancovaných z rozpočtu Únie, ak boli tieto prostriedky uložené na účet vedený v banke, na majetok ktorej bol následne vyhlásený konkurz, dosiahnuť vylúčenie týchto prostriedkov zo súpisu konkurznej podstaty tejto banky, a jednak nestanovuje vylúčenie týchto prostriedkov z tohto súpisu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.