C-37/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0037
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020103SK.01001501.xml
30.3.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 103/15
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal tribunal d’arrondissement (Luxemboursko) 24. januára 2020 – WM/Luxembourg Business Registers
(Vec C-37/20)
(2020/C 103/22)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
tribunal d’arrondissement
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: WM
Žalovaný: Luxembourg Business Registers
Prejudiciálne otázky
1 Otázka č. 1: o pojme „výnimočné okolnosti“
1a/
Je možné článok 30 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu ( 1 ) , v znení zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ ( 2 ) , v rozsahu, v akom tento stanovuje, že obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa konečných užívateľov hospodárskeho prospechu je podmienené existenciou „ výnimočných okolností, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve “, vykladať tak, že vnútroštátnemu právu povoľuje definovať pojem „výnimočné okolnosti“ výlučne ako ekvivalentné „ neprimeranému [riziku,] riziku podvodu, únosu, vydierania, [vymáhania peňazí alebo inej výhody], obťažovania, násilia alebo zastrašovania “, čo sú pojmy, ktoré už teraz predstavujú podmienku uplatnenia obmedzenia prístupu prostredníctvom úpravy znenia vyššie citovaného článku 30 ods. 9?
1b/
V prípade zápornej odpovede na otázku 1a/a za predpokladu, že vnútroštátne právo preberajúce smernicu nedefinovalo pojem „ výnimočné okolnosti “ inak než odkazom na neúčinné pojmy „ neprimeran[é] [riziko,] rizik[o] podvodu, únosu, vydierania, [vymáhania peňazí alebo inej výhody] obťažovania, násilia alebo zastrašovania “, má sa vyššie citovaný článok 30 ods. 9 vykladať tak, že vnútroštátnemu súdu dovoľuje nezaoberať sa podmienkou „ výnimočných okolností “, alebo je tento povinný napraviť opomenutie vnútroštátneho zákonodarcu tak, že prétorským spôsobom určí rozsah pojmu „ výnimočné okolnosti “? Je v tomto poslednom uvedenom prípade, kde podľa znenia už citovaného článku 30 ods. 9 ide o podmienku, ktorej obsah je určený vnútroštátnym právom, možné, aby Súdny dvor Európskej únie vnútroštátny súd v tejto jeho úlohe usmernil? V prípade kladnej odpovede na túto poslednú otázku, akými usmerneniami sa má vnútroštátny súd pri určovaní obsahu pojmu „ výnimočné okolnosti “ riadiť?
2 Otázka č. 2: o pojme „riziko“
2 a/
Má sa článok 30 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, v znení zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ, v rozsahu, v akom tento podmieňuje obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa konečných užívateľov hospodárskeho prospechu „ neprimeran[ým] [rizikom,] rizik[om] podvodu, únosu, vydierania, [neoprávneného vymáhania peňazí alebo inej výhody], obťažovania, násilia alebo zastrašovania “, vykladať tak, že odkazuje na všetkých osem prípadov, pričom prvý z týchto prípadov sa vzťahuje na všeobecné riziko, ktoré podlieha podmienke neprimeranosti, a ďalších sedem prípadov sa vzťahuje na špecifické riziká, ktoré sú vyňaté z podmienky neprimeranosti, alebo sa má vykladať tak, že odkazuje na týchto sedem prípadov, pričom všetky z nich sa spájajú so špecifickým rizikom podliehajúcim podmienke neprimeranosti?
2 b/
Má sa článok 30 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, v znení zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ, v rozsahu, v akom tento podmieňuje obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa konečných užívateľov hospodárskeho prospechu „ rizikom “, vykladať tak, že posúdenie existencie a rozsahu tohto rizika obmedzuje iba na vzťahy, ktoré má tento konečný užívateľ hospodárskeho prospechu s právnickou osobou, vo vzťahu ku ktorej špecificky žiada o obmedzenie prístupu k informáciám o jeho postavení ako konečného užívateľa hospodárskeho prospechu, alebo tak, že vyžaduje, aby sa zohľadnili vzťahy, ktoré má dotknutý konečný užívateľ hospodárskeho prospechu s inými právnickými osobami? V prípade, že treba zohľadniť vzťahy existujúce s ostatnými právnickými subjektmi, je potrebné pri ostatných právnických osobách zohľadniť len postavenie konečného užívateľa hospodárskeho prospechu alebo je potrebné zohľadniť každý vzťah akokoľvek existujúci s inými právnickými osobami? V prípade, že sa má zohľadniť každý vzťah akokoľvek existujúci s ostatnými právnickými osobami, má povaha tohto vzťahu vplyv na posúdenie existencie a rozsahu rizika?
2 c/
Má sa článok 30 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, v znení zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ, v rozsahu, v akom tento podmieňuje obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa konečných užívateľov hospodárskeho prospechu „ rizikom “, vykladať tak, že ochranu vyplývajúcu z obmedzenia prístupu nepriznáva vtedy, keď sú informácie, prípadne iné skutočnosti predložené konečným užívateľom hospodárskeho prospechu na odôvodnenie existencie a rozsahu hroziaceho „rizika“, pre tretie strany ľahko dostupné cez iné informačné kanály?
3 Otázka č. 3: o pojme „neprimerané“ riziko
3/
Ktoré z rozličných majetkových účastí sa majú zohľadniť v rámci uplatnenia článku 30 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, v znení zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ, v rozsahu, v akom tento podmieňuje obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa konečného užívateľa hospodárskeho prospechu „neprimeraným“ rizikom?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73 ).
( 2 ) Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 43 .