C-336/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0336
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020423SK.01001501.xml
7.12.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 423/15
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Ravensburg (Nemecko) 24. júla 2020 – QY/Bank 11 für Privatkunden und Handel GmbH
(Vec C-336/20)
(2020/C 423/23)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Landgericht Ravensburg
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: QY
Žalovaná: Bank 11 für Privatkunden und Handel GmbH
Prejudiciálne otázky
1.
O fikcii zákonnosti podľa článku 247 § 6 ods. 2 tretej vety, § 12 ods. 1 tretej vety EGBGB
a)
Sú článok 247 § 6 ods. 2 tretia veta a článok 247 § 12 ods. 1 tretia veta EGBGB, pokiaľ konštatujú, že zmluvné ustanovenia odporujúce ustanoveniam v článku 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48/ES ( 1 ) vyhovujú požiadavkám článku 247 § 6 ods. 2 prvej a druhej vety EGBGB a požiadavkám stanoveným v článku 247 § 12 ods. 1 druhej vete bode 2 písm. b) EGBGB, v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. p) a článkom 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES?
Ak áno:
b)
Vyplýva z práva Únie, najmä z článku 10 ods. 2 písm. p) a článku 14 ods. 1 smernice 2008/48/ES, že článok 247 § 6 ods. 2 tretia veta a článok 247 § 12 ods. 1 tretia veta EGBGB sa neuplatnia, pokiaľ konštatujú, že zmluvné ustanovenia odporujúce ustanoveniam v článku 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48/ES vyhovujú požiadavkám článku 247 § 6 ods. 2 prvej a druhej vety EGBGB a požiadavkám stanoveným v článku 247 § 12 ods. 1 druhej vete bode 2 písm. b) EGBGB?
Ak je odpoveď na otázku II. 1. b) záporná:
2.
O povinných informáciách podľa článku 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES
a)
Má sa článok 10 ods. 2 písm. a) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že pri druhu úveru sa má prípadne uviesť, že ide o viazaný úver?
Ak nie:
b)
Má sa článok 10 ods. 2 písm. l) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že sa má v absolútnej hodnote uviesť úroková sadzba pre prípad oneskorených platieb platná v čase uzavretia zmluvy o úvere, resp. sa má v absolútnej hodnote uviesť aspoň referenčná úroková sadzba (v tomto prípade základná úroková sadzba podľa § 247 BGB (Bürgerliches Gesetzbuch, Občiansky zákonník), z ktorej sa zvýšením (v tomto prípade o päť percentuálnych bodov podľa § 288 ods. 1 druhej vety BGB) vypočíta platná úroková sadzba pre prípad oneskorených platieb?
Ak nie:
c)
Má sa článok 10 ods. 2 písm. t) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že v texte zmluvy o úvere musia byť uvedené podstatné formálne náležitosti pre prístup k sťažnosti a/alebo prostriedku nápravy v rámci mimosúdneho mechanizmu vybavovania sťažností a/alebo zaistenia nápravy?
Ak je jedna z odpovedí na vyššie uvedené otázky II. 2. a) až c) kladná?
d)
Má sa článok 14 ods. 1 druhá veta písm. b) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že lehota na odstúpenie od zmluvy začína plynúť len vtedy, ak informácie podľa článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES boli poskytnuté úplne a obsahovo správne bez toho, aby záležalo na tom, či neexistencia alebo nesprávnosť informácie je spôsobilá obmedziť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho povinnosti?
Ak sú odpovede na vyššie uvedené otázky II. 1. a) a/alebo jednu z otázok II. 2. a) až c) kladné:
3.
O zániku práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES:
a)
Podlieha právo na odstúpenie od zmluvy podľa článku 14 ods. 1 prvej vety smernice 2008/48/ES zániku?
Ak áno:
b)
Ide v prípade zániku o časové ohraničenie práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré musí byť upravené v parlamentnom zákone?
Ak nie:
c)
Predpokladá námietka založená na zániku práva zo subjektívneho hľadiska, že spotrebiteľ vedel o existencii jeho práva na odstúpenie od zmluvy alebo je aspoň zodpovedný za to, že o ňom nevedel z dôvodu hrubej nedbanlivosti?
Ak nie:
d)
Bráni možnosť veriteľa dlžníkovi dodatočne poskytnúť informácie podľa článku 14 ods. 1 druhej vety písm. b) smernice 2008/48/ES a tým vyvolať priebeh lehoty na odstúpenie od zmluvy, uplatneniu úpravy o zániku v dobrej viere?
Ak nie:
e)
Je vyššie spomínané v súlade s pevne stanovenými zásadami, ktorými sú podľa Grundgesetz (GG, Základný zákon) viazaní nemeckí sudcovia, a ak áno, ako má nemecký subjekt uplatňujúci právo vyriešiť konflikt medzi záväznými predpismi medzinárodného práva a požiadavkami Súdneho dvora Európskej únie?
Bez ohľadu na odpovede na vyššie uvedené otázky II. 1. až 3.:
4.
O práve samosudcu na predloženie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ods. 2 ZFEÚ
Je § 348a ods. 2 bod 1 ZPO (Zivilprozessordnung, Občiansky súdny poriadok), pokiaľ sa táto úprava týka aj vydania uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ods. 2 ZFEÚ, v rozpore s oprávnením vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ods. 2 ZFEÚ, a preto sa neuplatní na vydanie uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ).