C-363/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0363
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020423SK.01001702.xml
7.12.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 423/17
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 5. augusta 2020 – MARCAS MC Szolgáltató Zrt./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
(Vec C-363/20)
(2020/C 423/25)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Törvényszék
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: MARCAS MC Szolgáltató Zrt.
Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
Prejudiciálne otázky
1.
Je v súlade s právom na spravodlivý proces uznaným ako všeobecná právna zásada uvedená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a so všeobecnými zásadami právnej istoty, proporcionality a ochrany legitímnej dôvery, postup daňového orgánu členského štátu, na základe ktorého daňový orgán v rámci kontroly a posteriori daňového priznania daňovníka – bez toho, aby sa zo strany daňovníka zistilo porušenie osobitného účtovného ustanovenia alebo hmotnoprávnej normy týkajúcej sa dane, ktorá je predmetom kontroly, a bez toho, aby sa upravila výška splatnej dane s ohľadom na skutočnosti uvedené v daňovom priznaní za roky, na ktoré sa vzťahuje hospodárska činnosť – bez odôvodnenia konštatuje existenciu daňového nedoplatku daňovníka len z toho dôvodu, že pri vypracovaní daňového priznania nezohľadnil medzi účtovnými zásadami uvedenými v zákone o účtovníctve členského štátu, dve daňové zásady vyžadované daňovým orgánom, ale v rámci svojej voľnej úvahy vypracoval daňové priznanie na základe iných zásad, o ktorých sa domnieval, že upravujú účtovníctvo jeho hospodárskej činnosti?
2.
Možno článok 2 ods. 3 a článok 31 smernice 78/660/EHS (štvrtá smernica) ( 1 ) v spojení s právom na spravodlivý proces uznaným v článku 47 Charty a so všeobecnými zásadami právnej istoty, proporcionality a ochrany legitímnej dôvery, zakotvenými ako všeobecné zásady práva Únie, vykladať v tom zmysle, že v prípade hospodárskej činnosti, ktorá sa vzťahuje na niekoľko finančných rokov, ak daňový orgán nahradí účtovné zásady zvolené daňovníkom inými účtovnými zásadami, a v dôsledku toho urobí zmenu v účtovnom zázname, ktorá ovplyvní daňové priznania aj za nasledujúce roky, je daňový orgán povinný rozšíriť svoju kontrolu aj na tie finančné roky, na ktoré sa vzťahuje hospodárska činnosť, a na ktoré sa preto vzťahujú závery daňového orgánu týkajúce sa kontrolovaného obdobia? Je daňový orgán pri výkone kontroly a posteriori daňového priznania daňovníka povinný zohľadniť v skúmanom finančnom roku položky upravené prostredníctvom dodatočného daňového priznania k predchádzajúcemu roku, s výsledkom, že došlo k preplatku zo strany daňovníka v dôsledku zaplatenia dane pred dátumom splatnosti, alebo je konanie, na základe ktorého daňový orgán konštatuje existenciu daňového nedoplatku daňovníka napriek tomu, že má preplatok, v súlade s uvedenými zásadami a so zákazom zneužitia práva uvedeným v článku 54 Charty?
3.
Je primerané sankcionovať výber prípadne nesprávnej účtovnej metódy na základe konštatovania existencie daňového nedoplatku kvalifikovaného ako dlh, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa uloží pokuta – aj keď len vo výške 10 % –, a penále z omeškania, ak daň, ktorá je predmetom sporu, bola zaplatená pred splatnosťou a počas celého konania až do jeho ukončenia bola uvedená ako preplatok na bežnom daňovom účte žalobkyne, a teda štátnej pokladnici nevznikla nijaká škoda a nič nenasvedčuje podvodnému konaniu?
4.
Možno zásadu (ochrany) legitímnej dôvery vykladať v tom zmysle, že jej objektívny základ, teda očakávanie daňovníka týkajúce sa spôsobu účtovania, je odôvodnený, ak daňový orgán predtým vykonal kontrolu v sídle daňovníka, počas ktorej zistil, hoci neexistuje žiadne osobitné vyhlásenie alebo to len nepriamo vyplýva z jeho konania, že predloženie a vedenie podporných dokladov, účtovných kníh a záznamov, bolo v súlade so zákonom, alebo sa daňovník môže dovolávať zásady legitímnej dôvery len v prípade, ak daňový orgán vykoná kontrolu a posteriori daňových priznaní, ktoré vedú k ukončeniu zdaňovacích období, pričom ju rozšíri na všetky typy daní, a výslovne priaznivo rozhodne o účtovnom postupe daňovníka? Koná daňový orgán v súlade so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ak v neskorších rozhodnutiach prizná daňovo právne následky účtovným nezrovnalostiam, takže z dôvodu formálnej alebo neúplnej predchádzajúcej kontroly alebo neexistencie výslovne priaznivého rozhodnutia, neuzná, že žalobkyňa vychádzala z presvedčenia, že jej predchádzajúci účtovný postup bol správny?
( 1 ) Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( Ú. v. ES L 222, 1978, s. 11 ; Mim. vyd. 17/001, s. 21).