C-387/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0387
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021053SK.01001502.xml
15.2.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 53/15
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Notariusz w Krapkowicach Justyna Gawlica – Krapkowice (Poľsko) 12. augusta 2020 – OKR
(Vec C-387/20)
(2021/C 53/19)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Notariusz w Krapkowicach Justyna Gawlica – Krapkowice
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: OKR
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že osobou oprávnenou zvoliť si právo štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, ako právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, je aj osoba, ktorá nie je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie?
2.
Má sa článok 75 v spojení s článkom 22 uvedeného nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď bilaterálna zmluva uzatvorená medzi členským štátom a tretím štátom neupravuje voľbu práva v dedičskej veci, ale stanovuje rozhodné právo v dedičskej veci, štátny príslušník takéhoto tretieho štátu, ktorý býva v členskom štáte viazanom touto bilaterálnou zmluvou, si môže zvoliť právo?
Sporné je predovšetkým,
—
či bilaterálna zmluva s tretím štátom musí výslovne vylučovať uskutočnenie voľby určitého práva, a nie iba upravovať dedičský štatút pomocou objektívnych hraničných ukazovateľov, aby bolo možné konštatovať, že jej ustanovenia majú prednosť pred článkom 22 nariadenia č. 650/2012?
—
či sloboda voľby dedičského práva a jednotnosť rozhodného práva prostredníctvom voľby práva – prinajmenšom v rozsahu stanovenom normotvorcom Únie v článku 22 nariadenia č. 650/2012 – patrí k zásadám tvoriacim základ súdnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach v rámci Európskej únie, ktoré nemôžu byť porušené ani v prípade uplatňovania bilaterálnych zmlúv s tretími štátmi, ktoré majú prednosť pred nariadením č. 650/2012?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107 .