Súdny dvor Európskej únie·28.8.2020

C-405/20

Mení

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62020CN0405
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2020378SK.01001901.xml

9.11.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 378/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 28. augusta 2020 – EB a i./Versicherungsanstalt öffentlich Bediensteter, Eisenbahnen und Bergbau (BVAEB)

(Vec C-405/20)

(2020/C 378/23)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: EB, JS a DP

Žalovaný orgán: Versicherungsanstalt öffentlich Bediensteter, Eisenbahnen und Bergbau (BVAEB)

Prejudiciálne otázky

Má sa obmedzenie časovej pôsobnosti požiadavky rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v zmysle rozsudku vo veci C-262/88, Barber ( 1 ) , ako aj v zmysle protokolu č. 33 k článku 157 ZFEÚ a článku 12 smernice 2006/54/ES ( 2 ) vykladať v tom zmysle, že (rakúsky) poberateľ dôchodku sa vôbec alebo len (pomerne) môže v súvislosti s časťou nároku, ktorá pripadá na obdobie po 1. januári 1994, odvolávať na zásadu rovnakého zaobchádzania na účely námietky, že bol na základe schémy valorizácie dôchodkov úradníkov platnej pre rok 2018, ako aj schémy použitej v konaní vo veci samej diskriminovaný?

Má sa požiadavka rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami (podľa článku 157 ZFEÚ v spojení s článkom 5 smernice 2006/54/ES) vykladať v tom zmysle, že nepriame nerovnaké zaobchádzanie, ktoré môže vyplývať zo schém valorizácie dôchodkov v roku 2018 uplatniteľných v konaní vo veci samej, aj s ohľadom na už prijaté podobné opatrenia a významnú stratu vyplývajúcu z kumulatívneho účinku týchto opatrení, je vo vzťahu k valorizácii skutočnej hodnoty dôchodkových dávok v závislosti od inflácie (v jednotlivom prípade o 25 %) odôvodnené, najmä

—

s cieľom zabrániť vzniku „priepasti“ (v prípade pravidelnej valorizácie vo výške jednotnej sadzby) medzi vyššími a nižšími dôchodkovými dávkami, hoci by takáto priepasť mala len formálny charakter a pomer hodnôt by sa nezmenil,

—

na účely uskutočnenia všeobecných „sociálnych hľadísk“ v zmysle posilnenia kúpnej sily poberateľov nižších dôchodkových dávok, hoci a) by tento cieľ bolo možné dosiahnuť aj bez obmedzenia valorizácie vyšších dávok, a b) zákonodarca takéto opatrenie rovnakým spôsobom nepoužil aj na účely podpory kúpnej sily v prípade valorizácie nižších aktívnych príjmov úradníkov s ohľadom na mieru inflácie (v neprospech valorizácie vyšších aktívnych príjmov) a neprijal ani nijakú schému, ktorá by porovnateľným spôsobom zasahovala do valorizácie hodnoty dôchodkov z iných zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia (bez účasti štátu), aby sa (v neprospech vyšších dôchodkov) podporila kúpna sila nižších dôchodkov,

—

s cieľom zachovania a financovania „systému“, hoci dôchodkové dávky úradníkom nevypláca zo systému, ktorý má podobu poistenia a je financovaný z príspevkov, poistný orgán, ale Spolok ako služobný zamestnávateľ úradníkov na dôchodku v podobe odmeny za vykonanú prácu, a teda určujúcu povahu nemá zachovanie alebo financovanie systému, ale ide výlučne o rozpočtové úvahy,

—

preto, že ide o samostatné odôvodnenie alebo (v zmysle vyššie uvedeného), že od začiatku vylučuje predpoklad o nepriamej diskriminácii na základe pohlavia v zmysle smernice 2006/54/ES v neprospech mužov, ak sa má štatisticky omnoho vyšší počet dotknutých mužov v skupine poberateľov vyšších dôchodkových dávok pripísať najmä tomu, že v minulosti spravidla neexistovala rovnosť príležitostí žien vo veciach zamestnanosti a povolania alebo

—

preto, že schéma je ako pozitívne opatrenie v zmysle článku 157 ods. 4 ZFEÚ prípustná?

( 1 ) Rozsudok zo 17. mája 1990, C-262/88, EU:C:1990:209.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania ( Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23 ).