C-459/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0459
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020443SK.01001001.xml
21.12.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 443/10
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, Sitzungsort Utrecht (Holandsko) 15. septembra 2020 – X/Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid
(Vec C-459/20)
(2020/C 443/11)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank Den Haag, so sídlom v Utrechte
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: X
Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 20 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát odmietol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s nezaopatreným maloletým dieťaťom, ktoré je občanom Únie, a od tohto štátneho príslušníka tretej krajiny je skutočne závislé, právo na pobyt v členskom štáte, ktorého štátnym príslušníkom je maloletý občan Únie, zatiaľ čo maloletý občan Únie sa nachádza nielen mimo tohto členského štátu, ale aj mimo Únie a/alebo sa ešte nikdy nezdržiaval na území Únie, takže maloletému občanovi Únie sa fakticky bráni vo vstupe na územie Únie?
2.
a)
Musia (maloletí) občania Únie tvrdiť alebo preukázať, že majú záujem na uplatnení práv, ktoré im patria na základe občianstva Únie?
b)
Môže byť v tejto súvislosti relevantné, že maloletí občania Únie spravidla nemôžu uplatňovať svoje práva samostatne a nemôžu sami rozhodovať o svojom mieste pobytu, ale sú pritom závislí od svojich rodičov alebo svojho rodiča, čo môže mať za následok, že v mene maloletého občana Únie sa uplatňujú jeho práva ako občana Únie, hoci to možno odporuje iným záujmom dieťaťa v zmysle napríklad rozsudku Chavez-Vilchez a i. ( 1 ) ?
c)
Sú tieto práva absolútne v tom zmysle, že sa nesmú vytvoriť nijaké prekážky ich uplatnenia alebo že členský štát, ktorého štátnym príslušníkom je (maloletý) občan Únie, má dokonca pozitívnu povinnosť umožniť uplatnenie týchto práv?
3.
a)
Má pri posudzovaní existencie závislosti v zmysle prvej otázky rozhodujúci význam, či sa rodič, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, pred podaním žiadosti alebo pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa odmietne jeho právo na pobyt, alebo pred okamihom, v ktorom (vnútroštátny) súd rozhodne v konaní týkajúcom sa tohto odmietnutia, v bežnom živote staral o maloletého občana Únie a či doteraz túto úlohu plnili a/alebo (naďalej) môžu plniť iné osoby?
b)
Možno v tejto súvislosti od maloletého občana Únie vyžadovať, aby sa na to, aby skutočne mohol uplatniť nároky, ktoré mu vyplývajú z práva Únie, usadil na území Únie u svojho druhého rodiča, ktorý je občanom Únie, ale do ktorého osobnej starostlivosti maloletý už možno nie je zverený?
c)
Ak by to bolo tak, je to pritom rozdiel, či tento rodič zabezpečuje, resp. zabezpečoval osobnú starostlivosť a/alebo právnu, finančnú alebo emocionálnu starostlivosť o maloletého a či je ochotný zabezpečovať túto starostlivosť a/alebo starať sa o maloletého?
d)
Ak by sa ukázalo, že maloletý občan Únie je zverený do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, znamená to, že otázke právnej, finančnej a/alebo emocionálnej starostlivosti sa má pripisovať menší význam?
( 1 ) Rozsudok z 10. mája 2017, C-133/15, EU:C:2017:354.