C-498/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0498
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020443SK.01001301.xml
21.12.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 443/13
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Midden-Nederland (Holandsko) 29. septembra 2020 – ZK ako nástupca JM, správca konkurznej podstaty spoločnosti BMA Nederland BV/BMA Braunschweigische Maschinenbauanstalt AG, Stichting Belangbehartiging Crediteuren BMA Nederland
(Vec C-498/20)
(2020/C 443/14)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank Midden-Nederland
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: ZK ako nástupca JM, správca konkurznej podstaty spoločnosti BMA Nederland BV
Žalované: BMA Braunschweigische Maschinenbauanstalt AG, Stichting Belangbehartiging Crediteuren BMA Nederland
Tretie osoba, ktorá podala žalobu: Stichting Belangbehartiging Crediteuren BMA Nederland
Prejudiciálne otázky
1.
a)
Má sa slovné spojenie „miesta, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá [nárok z mimozmluvnej zodpovednosti]“, uvedené v článku 7 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie Brusel Ia“) ( 1 ) , vykladať v tom zmysle, že „miestom, kde došlo k udalosti, ktorá viedla ku škode“ (miesto protiprávneho konania) je miesto sídla spoločnosti, ktorá nie je schopná uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov, ak táto nevymožiteľnosť spočíva na tom, že zastrešujúca materská spoločnosť tejto spoločnosti porušila svoju povinnosť starostlivosti voči týmto veriteľom?
b)
Má sa slovné spojenie „miesta, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá [nárok z mimozmluvnej zodpovednosti]“, uvedené v článku 7 bode 2 nariadenia Brusel Ia, vykladať v tom zmysle, že „miestom, kde vznikla škoda“ (miesto vzniku škody) je miesto sídla spoločnosti, ktorá nie je schopná uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov, ak táto nevymožiteľnosť spočíva v tom, že zastrešujúca materská spoločnosť tejto spoločnosti porušila svoju povinnosť starostlivosti voči týmto veriteľom?
c)
Sú potrebné ďalšie okolnosti, ktoré odôvodňujú právomoc súdu podľa miesta sídla spoločnosti, ktorá nie je schopná splniť svoje záväzky, a ak áno, aké okolnosti to sú?
d)
Je okolnosť, že holandský správca konkurznej podstaty spoločnosti, ktorá nie je schopná uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov, podal v rámci svojej zákonnej úlohy speňažiť konkurznú podstatu v prospech (avšak nie v mene) všetkých veriteľov žalobu o náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním, relevantná pre určenie súdu, ktorý má právomoc, podľa článku 7 bodu 2 nariadenia Brusel Ia? Taká žaloba má za následok, že sa neskúma individuálna situácia jednotlivých veriteľov a tretia osoba, voči ktorej sa uplatňuje nárok, nemá vo vzťahu ku správcovi konkurznej podstaty k dispozícii všetky prostriedky obrany, ktoré by prípadne mala k dispozícii vo vzťahu k jednotlivým veriteľom.
e)
Je okolnosť, že bydlisko časti veriteľov, v prospech ktorých správca konkurznej podstaty podá žalobu, sa nenachádza na území Európskej únie, relevantná pre určenie súdu, ktorý má právomoc, podľa článku 7 bodu 2 nariadenia Brusel Ia?
2.
Treba na prvú otázku odpovedať inak, ak ide o žalobu podanú nadáciou, ktorej cieľom je zastupovať kolektívne záujmy veriteľov, ktorým vznikla škoda v zmysle prvej otázky? Taká kolektívna žaloba má za následok, že v dotknutom konaní sa nezisťuje, a) kde sa nachádza bydlisko týchto veriteľov, b) za akých osobitných okolností vznikli pohľadávky dotknutých veriteľov proti spoločnosti a c) či voči jednotlivým veriteľom existuje povinnosť starostlivosti vo vyššie uvedenom zmysle a či táto povinnosť bola porušená.
3.
Má sa článok 8 bod 2 nariadenia Brusel Ia vykladať v tom zmysle, že ak súd, na ktorom sa vedie hlavné konanie, zruší svoje rozhodnutie, ktorým založil svoju právomoc v tomto konaní, tým automaticky stratí právomoc na prejednanie žaloby podanej treťou osobou?
4.
a)
Má sa článok 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rím II“) ( 2 ) vykladať v tom zmysle, že „krajinou, na území ktorej vznikla škoda“, je krajina, v ktorej má sídlo spoločnosť, ktorá nie je schopná nahradiť škodu, ktorá vznikla veriteľom tejto spoločnosti v dôsledku vyššie uvedeného porušenia povinnosti starostlivosti?
b)
Je okolnosť, že žaloby podali správca konkurznej podstaty v rámci svojej zákonnej úlohy speňažiť konkurznú podstatu a zástupca kolektívnych záujmov v prospech (avšak nie v mene) všetkých veriteľov, relevantná pre určenie tejto krajiny?
c)
Je okolnosť, že bydlisko časti veriteľov sa nenachádza na území Európskej únie, relevantná pre určenie tejto krajiny?
d)
Má okolnosť, že medzi holandskou insolventnou spoločnosťou a jej zastrešujúcou materskou spoločnosťou existovali dojednania o financovaní, ktorých súčasťou bola dohoda o voľbe právomoci nemeckých súdov a v ktorých bol za rozhodný určený nemecký právny poriadok, za následok, že údajné protiprávne konanie spoločnosti BMA AG má podľa článku 4 ods. 3 nariadenia Rím II zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je Holandsko?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 .
( 2 ) Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40 .