C-509/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0509
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021044SK.01002201.xml
8.2.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 44/22
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Poľsko) 22. septembra 2020 – M. F./J. M.
(Vec C-509/20)
(2021/C 44/27)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Najwyższy
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: M. F.
Žalovaný: J. M.
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 279 ZFEÚ a článok 160 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v spojení s článkom 4 ods. 3 a článkom 19 ods. 1 ZEÚ a s bodom 1 prvou a druhou zarážkou uznesenia Súdneho dvora z 8. apríla 2020 vo veci C-791/19 R, Komisia/Poľsko, chápať v tom zmysle, že návrh predsedu disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu, v ktorom sa požaduje postúpenie spisu týkajúceho sa veci určenia neexistencie služobného pomeru sudcu Najvyššieho súdu, treba zamietnuť ako návrh podaný subjektom, ktorý až do vynesenia rozsudku vo veci C-791/19 nemôže vykonávať žiadne kroky s ohľadom na pozastavenie uplatňovania článku 3 bodu 5, článku 27 a článku 73 § 1 ustawa z dnia 8 grudnia 2017 r. o Sądzie Najwyższym (zákon z 8. decembra 2017 o Najvyššom súde) (konsolidované znenie: Dz. U. z roku 2019, položka 825, v znení neskorších predpisov)?
2.
Má sa článok 2 a článok 4 ods. 2 ZEÚ v spojení s článkom 19 ZEÚ a právo obrátiť sa na súd vykladať v tom zmysle, že:
a)
vnútroštátny súd je povinný zdržať sa uplatnenia zákazu „spochybňovania mandátu sudcov“ a „určenia alebo posúdenia zákonnosti vymenovania sudcu súdmi alebo z tohto vymenovania vyplývajúcej právomoci plniť úlohy v oblasti súdnictva“, akým je zákaz stanovený v článku 29 § 2 a § 3 ustawa z dnia 8 grudnia 2017 r. o Sądzie Najwyższym (zákon z 8. decembra 2017 o Najvyššom súde) (konsolidované znenie: Dz. U. z roku 2019, položka 825 v znení neskorších predpisov), keď rešpektovanie ústavnej identity členských štátov zo strany Únie nedovoľuje vnútroštátnemu zákonodarcovi zaviesť riešenia, ktoré porušujú základné hodnoty a zásady Únie?
b)
ústavná identita členského štátu nemôže viesť k odňatiu práva obrátiť sa na nezávislý súd zriadený zákonom, ak bol menovací proces, ktorý predchádzal odovzdaniu aktu o vymenovaní, postihnutý pochybeniami opísanými v prejudiciálnych otázkach vo veciach C-487/19 a C-508/19 a súdne preskúmanie, ktoré by predchádzalo takémuto procesu, bolo vylúčené úmyselne a v zjavnom rozpore s ústavou štátu?
3.
Má sa článok 2 a článok 4 ods. 2 v spojení s článkom 19 ZEÚ, právo obrátiť sa na súd a článok 267 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že obsah pojmu ústavná identita členského štátu, pokiaľ ide o právo obrátiť sa na súd, možno stanoviť záväzným spôsobom pre súd členského štátu na poslednom stupni len v rámci dialógu medzi Súdnym dvorom a týmto súdom alebo inými vnútroštátnymi súdmi (napr. ústavným súdom) s využitím prejudiciálneho konania?
4.
Má sa článok 19 ZEÚ v spojení s článkom 267 ZFEÚ a všeobecná zásada práva obrátiť sa na súd vopred zriadený zákonom, vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu na poslednom stupni zamietne návrh na postúpenie spisu týkajúceho sa veci, v ktorej podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania, ak bol takýto návrh podaný osobou, ktorá bola vymenovaná do funkcie sudcu na základe vnútroštátnych právnych predpisov a za okolností vedúcich k vytvoreniu súdu, ktorý nespĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti a nie je súdom vytvoreným zákonom, a to bez toho, aby bolo potrebné najprv využiť konanie, ktoré sa uvádza v prejudiciálnej otázke vo veci C-508/19 alebo v rozsudku Súdneho dvora z 19. novembra 2019, C-585/18, C-624/18 a C- 625/18, A.K. a i.?