C-553/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0553
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021019SK.01003801.xml
18.1.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 19/38
Žaloba podaná 26. októbra 2020 – Poľská republika/Európsky parlament a Rada Európskej únie
(Vec C-553/20)
(2021/C 19/40)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)
Žalovaní: Európsky parlament, Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť článok 1 bod 6 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov ( 1 ) ,
—
zaviazať Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Subsidiárne pre prípad, ak by Súdny dvor usúdil, že napadnuté ustanovenie nariadenia 2020/1054 nemožno oddeliť od zvyšku tohto nariadenia bez zmeny jeho podstatného obsahu, Poľská republika navrhuje zrušiť nariadenie 2020/1054 v celom rozsahu.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Poľská republika uvádza voči napadnutým ustanoveniam nariadenia 2020/1054 nasledujúce výhrady:
1.
porušenie zásady proporcionality (článok 5 ods. 4 ZEÚ) v dôsledku svojvoľného vymedzenia miest, v ktorých sú vodiči povinní využiť odpočinok;
2.
porušenie článku 91 ods. 2 ZFEÚ v dôsledku prijatia opatrení bez zohľadnenia ich vplyvu na životnú úroveň a úroveň zamestnanosti v určitých regiónoch a prevádzku dopravných zariadení;
3.
porušenie článku 94 ZFEÚ v dôsledku prijatia opatrení bez zohľadnenia ekonomickej situácie dopravcov;
4.
porušenie zásady právnej istoty z dôvodu, že ustanovenie bolo formulované nepresne a spôsobom neumožňujúcim stanoviť povinnosti, ktoré z neho vyplývajú;
5.
porušenie článku 11 ZFEÚ a článku 37 Charty základných práv Európskej únie v dôsledku nezohľadnenia požiadaviek ochrany životného prostredia.
Poľská republika konkrétne tvrdí, že napadnuté ustanovenie porušuje zásadu proporcionality. V dôsledku prijatia nevhodných kritérií rozhodujúcich o tom, v ktorých miestach sú vodiči povinní využiť odpočinok, bola porušená zásada slobodného využívania času vodičom počas odpočinku, vyplývajúca z nariadenia 561/2006. Súčasne boli dopravcom uložené neprimerané povinnosti, ktoré majú negatívny vplyv nielen na situáciu jednotlivých podnikov, najmä malých a stredných, a na trh dopravných služieb, ale aj na životné prostredie. Negatívne dôsledky uplatňovania napadnutého ustanovenia pociťujú obzvlášť podniky z krajín nachádzajúcich sa mimo centra Európskej únie. Súčasne prijaté ustanovenie nie je objektívne odôvodnené vo vzťahu k situácii vodičov. Takisto neodzrkadľuje špecifickú povahu regulovaných služieb.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 249, 2020, s. 1 .