C-596/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CN0596
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021035SK.01003401.xml
1.2.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 35/34
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 12. novembra 2020 – DuoDecad Kft./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
(Vec C-596/20)
(2021/C 35/47)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Törvényszék
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: DuoDecad Kft.
Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága
Prejudiciálne otázky
1.
Majú sa článok 2 ods. 1 písm. c), článok 24 ods. 1 a článok 43 smernice Rady 2006/112 ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že nadobúdateľka licencie na know-how – spoločnosť usadená v členskom štáte Únie (v prípade sporu vo veci samej v Portugalsku) – neposkytuje služby dostupné na internetovej stránke konečným užívateľom, takže nemôže byť prijímateľkou služby technickej podpory know-how, ktorú poskytuje zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte (v prípade sporu vo veci samej v Maďarsku) ako subdodávateľ, ale táto zdaniteľná osoba poskytuje takú službu spoločnosti, ktorá poskytuje licenciu na know-how, usadenej v tom poslednom členskom štáte, za okolností, keď nadobúdateľka licencie:
a)
mala k dispozícii kancelárie prenajaté v prvom členskom štáte, výpočtovú a kancelársku infraštruktúru, vlastných zamestnancov a rozsiahle skúsenosti v oblasti elektronického obchodu a mala vlastníka s rozsiahlymi medzinárodnými kontaktmi a konateľa s kvalifikáciou v oblasti elektronického obchodu;
b)
získala know-how, ktoré odzrkadľovalo procesy fungovania internetových stránok a ich aktualizácií, vydávala v tejto súvislosti posudky, navrhovala zmeny uvedených procesov a schvaľovala ich;
c)
bola prijímateľkou služieb, ktoré zdaniteľná osoba poskytovala na základe tohto know-how;
d)
pravidelne dostávala správy o plneniach uskutočnených subdodávateľmi (najmä o prevádzke internetových stránok a platbách uskutočnených z bankového účtu);
e)
zaregistrovala vo vlastnom mene internetové domény, ktoré umožňovali prístup k internetovým stránkam prostredníctvom internetu;
f)
bola uvedená na internetových stránkach ako poskytovateľ služby;
g)
sama vykonávala činnosti zamerané na zachovanie populárnosti internetových stránok;
h)
sama uzatvárala vo vlastnom mene zmluvy so spolupracovníkmi a subdodávateľmi potrebnými na poskytovanie služby (najmä s bankami, ktoré ponúkali platbu prostredníctvom bankovej karty na internetových stránkach, s tvorcami, ktorí poskytujú obsah dostupný na internetových stránkach, a s webmastermi, ktorí propagujú tento obsah);
i)
mala k dispozícii kompletný systém prijímania platieb za poskytovanie predmetnej služby konečným užívateľom, ako sú bankové účty, oprávnenie výlučne a v plnom rozsahu disponovať uvedenými účtami, databáza konečných užívateľov, ktorá umožňovala vystavovať im faktúry za poskytovanie služby, a vlastný fakturačný počítačový program;
j)
uvádzala na internetových stránkach svoje sídlo v prvom členskom štáte ako fyzické kontaktné miesto pre starostlivosť o zákazníka a
k)
je spoločnosťou, ktorá je nezávislá tak od poskytovateľa licencie, ako aj od maďarských subdodávateľov poverených uskutočňovaním určitých technických procesoch opísaných v know-how,
aj s prihliadnutím na to, že: i) vyššie uvedené okolnosti potvrdil príslušný orgán prvého členského štátu ako orgán spôsobilý preverovať uvedené objektívne okolnosti, ktoré si tretie osoby môžu overiť, ii) objektívnou prekážkou poskytovania služby v druhom členskom štáte prostredníctvom internetových stránok bola skutočnosť, že spoločnosť z tohto členského štátu nemohla získať prístup k poskytovateľovi platobných služieb, ktorý by zaručil prijímanie platieb prostredníctvom bankovej karty na internetovej stránke, a preto spoločnosť usadená v tomto členskom štáte nikdy neposkytovala službu dostupnú na internetových stránkach, a to ani pred posudzovaným obdobím, ani po ňom, a iii) spoločnosť, ktorá nadobudla licenciu, a jej spriaznené spoločnosti dosiahli zisk vyplývajúci z prevádzkovania internetovej stránky, ktorý celkovo prevyšuje rozdiel vyplývajúci z uplatnenia sadzby DPH v prvom a v druhom členskom štáte?
2.
Majú sa článok 2 ods. 1 písm. c), článok 24 ods. 1 a článok 43 smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá poskytuje licenciu na know-how – usadená v druhom členskom štáte – poskytuje služby dostupné na internetovej stránke konečným užívateľom, takže je prijímateľkou služby technickej podpory know-how, ktorú poskytuje zdaniteľná osoba ako subdodávateľ, a táto zdaniteľná osoba neposkytuje takú službu nadobúdateľke licencie usadenej v prvom členskom štáte, za okolností, keď spoločnosť, ktorá poskytuje licenciu:
a)
mala vlastné zdroje, ktorými bola len prenajatá kancelária a počítač využívaný jej konateľom;
b)
jedinými vlastnými zamestnancami tejto spoločnosti boli konateľ a právny poradca, ktorý pracoval na čiastočný úväzok niekoľko hodín v týždni;
c)
jedinou zmluvou, ktorú uzavrela, bola zmluva o vývoji know-how;
d)
podľa zmluvy uzavretej s nadobúdateľom licencie ho poverila, aby zaregistroval doménové mená, ktoré táto spoločnosť vlastnila, vo vlastnom mene;
e)
nikdy nevystupovala ako poskytovateľ predmetných služieb vo vzťahu k tretím osobám, najmä konečným užívateľom, bankám, ktoré ponúkali platbu prostredníctvom bankovej karty na internetových stránkach, tvorcom obsahu dostupného na internetových stránkach a webmasterom, ktorí propagujú tento obsah;
f)
nikdy nevystavila doklady týkajúce sa služieb dostupných na internetových stránkach – okrem faktúry za licenčné poplatky – a
g)
nedisponovala systémom (ako sú bankové účty a iná infraštruktúra), ktorý by umožnil prijímať platby za služby poskytované prostredníctvom internetových stránok, aj s prihliadnutím na to, že podľa rozsudku zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses (C-419/14, EU:C:2015:832), skutočnosť, že výlučným konateľom a vlastníkom spoločnosti, ktorá poskytuje licenciu, je osoba, ktorá toto know-how vytvorila, a že táto osoba má navyše vplyv alebo kontrolu nad vývojom a využívaním uvedeného know-how a poskytovaním služieb založených na tomto know-how, nie je sama osebe rozhodujúca, takže fyzická osoba, ktorá je konateľom a vlastníkom spoločnosti, ktorá poskytuje licenciu, je tiež konateľom a/alebo vlastníkom uvedených subdodávateľských obchodných spoločností – a teda aj žalobkyne –, ktoré spolupracujú na poskytovaní služby ako subdodávatelia na základe objednávky nadobúdateľa licencie, pričom plní svoje úlohy, ktoré boli uvedené?
( 1 ) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ).