C-174/20

STADA Arzneimittel AG , so sídlom v Bad Vilbel (Nemecko), v zastúpení: J.‑C. Plate a R. Kaase, Rechtsanwälte,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO),

žalovaný v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

1

Spoločnosť STADA Arzneimittel AG sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 11. februára 2020, Stada Arzneimittel/EUIPO (ViruProtect) ( T‑487/18 , neuverejnený, EU:T:2020:44 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu na zrušenie rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 4. júna 2018 (vec R 1886/2017‑5) týkajúceho sa prihlášky slovného označenia „ViruProtect“ ako ochrannej známky Európskej únie (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Právny rámec

Štatút Súdneho dvora Európskej únie

2

Článok 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uvádza:

4

Článok 49 rokovacieho poriadku, nazvaný „Počítanie lehôt“, znie takto:

„1. Procesné lehoty ustanovené v zmluvách, štatúte [Súdneho dvora Európskej únie] alebo tomto poriadku sa počítajú takto:

a)

ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch viaže na určitú udalosť alebo úkon, deň, keď táto udalosť nastala alebo keď bol tento úkon urobený, sa do lehoty nezapočítava;

b)

2. Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“

5

Článok 51 rokovacieho poriadku, nazvaný „Lehota zohľadňujúca vzdialenosť“, stanovuje:

„K procesným lehotám sa pripočíta desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.“

Okolnosti predchádzajúce sporu

6

Po tom, ako odvolateľka 28. augusta 2017 podala na EUIPO odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, piaty odvolací senát EUIPO toto odvolanie sporným rozhodnutím zamietol.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

10

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. augusta 2018 podala STADA Arzneimittel žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia.

11

Na podporu svojej žaloby odvolateľka uviedla tri žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, druhý na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a tretí na porušení povinnosti odôvodnenia.

zrušil napadnutý rozsudok a

–

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

14

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, ku ktorému došlo v rámci posúdenia rozdielov medzi slovným označením „ViruProtect“ a výrazmi v anglickom jazyku, na ktoré toto označenie odkazuje, a druhý na skreslení dôkazov pri posúdení opisného charakteru tohto označenia.

15

Argumentácia odvolateľky

18

Odvolateľka tvrdí, že lehota dvoch mesiacov uvedená v článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a desaťdňová lehota stanovená v článku 51 rokovacieho poriadku predstavujú dve odlišné lehoty.

19

V tejto súvislosti vychádza z názvu článku 51 rokovacieho poriadku a zo znenia tohto článku, ako aj zo systematického výkladu tohto ustanovenia, najmä v spojení s jeho článkom 49 ods. 2.

20

23

Súdny dvor rozhodol, že túto lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť nemožno považovať za odlišnú od lehoty na podanie odvolania stanovenej v článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ale naopak za jej neoddeliteľnú súčasť, ktorá ju predlžuje. Z tohto článku v spojení s článkom 51 rokovacieho poriadku tak vyplýva, že lehota, v rámci ktorej musí byť odvolanie podané pod sankciou jeho neprípustnosti, je dva mesiace a desať dní od doručenia napadnutého rozhodnutia (uznesenie z 30. apríla 2015, Castel Frères/ÚHVT, C‑622/13 P , neuverejnené, EU:C:2015:297 , bod 28 ).

24

Okrem toho z článku 49 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku vyplýva, že pokiaľ ide o akty, ktoré musia byť doručené, lehota na podanie žaloby začína plynúť od konca dňa doručenia bez ohľadu na hodinu, kedy došlo k doručeniu napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. januára 1987, Misset/Rada, 152/85 , EU:C:1987:10 , bod 7 , a uznesenie zo 17. mája 2002, Nemecko/Parlament a Rada, C‑406/01 , EU:C:2002:304 , bod 14 ).

25

Z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že táto lehota sa končí uplynutím dňa, ktorý má v poslednom mesiaci počítania lehoty rovnaké číslo ako deň, od ktorého začína plynúť lehota, teda deň doručenia, pričom k tejto lehote sa pripočíta desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť (uznesenie z 11. júna 2020, GMPO/Komisia, C‑575/19 P , neuverejnené, EU:C:2020:448 , bod 30 a citovaná judikatúra).

29

V súlade s článkom 45 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa tak od procesných lehôt možno odchýliť len za úplne výnimočných okolností, ak sa preukáže existencia náhody alebo vyššej moci. Odvolateľka sa však vo svojom odvolaní ani vo svojich pripomienkach zo 7. mája 2020 v tejto súvislosti neodvoláva na existenciu náhody alebo vyššej moci.

30

Odvolateľka totiž uvádza len údajnú nejednoznačnosť ustanovení článku 49 ods. 2 a článku 51 rokovacieho poriadku. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že právna úprava týkajúca sa lehôt uplatniteľných v prejednávanej veci nevykazuje osobitné výkladové ťažkosti, takže ospravedlniteľný omyl zo strany odvolateľky, ktorý by odôvodňoval výnimku z uplatnenia uvedenej právnej úpravy, nemožno v prejednávanej veci uznať (uznesenie zo 17. mája 2002, Nemecko/Parlament a Rada, C‑406/01 , EU:C:2002:304 , bod 21 ).

31

Napokon v rozsahu, v akom sa odvolateľka odvoláva na právo byť vypočutý na uplatnenie práva na účinnú súdnu ochranu, je potrebné pripomenúť, že pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie žalôb majú kogentnú povahu a odchýlenie sa od týchto pravidiel nemožno odôvodniť okolnosťou, že ide o základné práva (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. novembra 2010, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, C‑73/10 P , EU:C:2010:684 , bod 50 a citovanú judikatúru).

Podľa článku 137 rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, Súdny dvor rozhoduje o trovách konania uznesením, ktorým sa konanie končí. Keďže v prejednávanej veci bolo toto uznesenie vydané ešte predtým, ako bolo odvolanie doručené žalovanému v prvostupňovom konaní, a v dôsledku toho predtým, ako mu mohli vzniknúť trovy konania, je potrebné rozhodnúť, že STADA Arzneimittel bude znášať svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) nariadil:

1.

Odvolanie sa zamieta ako zjavne neprípustné.

2.

STADA Arzneimittel AG znáša svoje vlastné trovy konania.