C-670/20

62020CO0670

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

zo 6. decembra 2021 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Ochrana spotrebiteľov – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Zmluva o úvere vyjadrenom v cudzej mene – Podmienky, ktoré vystavujú dlžníka kurzovému riziku – Článok 4 ods. 2 – Požiadavky zrozumiteľnosti a transparentnosti – Neexistencia vplyvu vyhlásenia spotrebiteľa, že si je plne vedomý možných rizík vyplývajúcich z uzavretia úveru vyjadreného v cudzej mene – Jasné a zrozumiteľné znenie zmluvnej podmienky“

Vo veci C‑670/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Ráckevei Járásbíróság (Okresný súd Ráckeve, Maďarsko) z 9. novembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 8. decembra 2020, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen, vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, sudcovia N. Jääskinen (spravodajca) a M. Safjan,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

3

Článok 4 smernice 93/13 stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.“

4

Článok 5 tejto smernice stanovuje:

7

Pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy banka poskytla žalobcom vo veci samej informáciu o všeobecných rizikách spojených s financovaním vyjadreným v cudzej mene. Táto informácia, pokiaľ ide o kurzové riziko, uvádzala:

„Upozorňujeme Vás na skutočnosť, že výberom financovania vyjadreného v cudzej mene môžete využiť výhody vyplývajúce z trhu zvoleného devízového trhu, ale budete tiež niesť súvisiace riziká. Uzatvorením zmluvy o úvere beriete na vedomie, že suma tohto úveru je zaznamenaná v banke vo vybranej cudzej mene, a zaväzujete sa, že ju splatíte v mene, ktorú ste si vybrali. Vzhľadom na to, že výmenný kurz medzi maďarským forintom a cudzou menou, ktorý si ste zvolili v zmluve – výmenný kurz – sa môže meniť v závislosti od každodennej pohyblivosti trhu, upriamujeme Vašu pozornosť na skutočnosť, že prípadná nepriaznivá zmena alebo zvýšenie výmenného kurzu Vám môže spôsobiť dodatočné náklady, ktorých skutočný vznik ani výšku nemožno predvídať.

Výhoda tohto typu financovania spočíva v tom, že hneď, ako sa výmenný kurz cudzej meny, v ktorej je financovanie vyjadrené, zníži v porovnaní s forintom, znižuje sa „protihodnota“ financovania vo forintoch; Inými slovami, na kúpu cudzej meny zahŕňajúcej mesačné splátky slúžiace na splácanie istiny a úrokov je potrebné mať menej forintov a tento nákup Vás teda stojí menej – v takom prípade je teda záťaž nižšia, a to môže mať dokonca za následok, že budete splácať menej, než čo bolo stanovené na základe protihodnoty v maďarských forintoch vypočítanej pri uzavretí zmluvy o pôžičke/úvere.

V opačnej situácii, keď sa výmenný kurz cudzej meny, v ktorej je vyjadrené financovanie, zvýši oproti forintu, „protihodnota“ financovania sa zvyšuje: v takom prípade je potrebná vyššia suma vo forintoch na zaplatenie mesačných splátok istiny a úrokov prevedených do príslušnej cudzej meny; v tomto prípade je teda potrebných viac forintov na splatenie úveru uzavretého v cudzej mene.

Keďže žalobcovia vo veci samej nemohli splniť svoju povinnosť splácania úveru, banka vypovedala predmetnú zmluvu o úvere v roku 2015.

11

Dňa 10. júla 2015 bolo na návrh banky začaté proti žalobcom vo veci samej exekučné konanie.

12

Žalobcovia podali 30. septembra 2016 na vnútroštátny súd žalobu na zastavenie exekučného konania z dôvodu neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy. Na podporu tejto žaloby žalobcovia vo veci samej uvádzajú, že banka im neposkytla dostatočné informácie o skutočných rizikách spojených s uzavretím zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene. Banka ich najmä neupozornila na skutočnosť, že:

–

Banka tvrdí, že informácia, ktorú poskytla o kurzovom riziku, bola dostatočná, keďže teoretická možnosť zmeny výmenného kurzu bola uvedená v informácii uvedenej v bode 7 tohto uznesenia. V tomto kontexte sa poukázalo na vzájomný vzťah medzi kolísaním tohto kurzu a kolísaním sumy mesačných splátok. Spotrebitelia teda mohli pochopiť, že výška mesačných splátok môže neobmedzene vzrásť v závislosti od kolísania uvedeného kurzu. Banka tiež odkazuje na judikatúru Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), podľa ktorej „skutočnosť, že žalovaný poskytol informácie o kurzovom riziku, je znakom, že žalobca mal s týmto rizikom realisticky počítať“.

14

Vnútroštátny súd odkazuje na rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc a i. ( C‑186/16 , EU:C:2017:703 ), pričom uvádza, že podľa tohto rozsudku informácia týkajúca sa kurzového rizika poskytnutá bankou musí umožniť, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, nielen vedel o možnosti revalvácie alebo devalvácie cudzej meny, v ktorej bol úver dohodnutý, ale aj posúdil potenciálne významné ekonomické dôsledky tejto zmluvnej podmienky pre jeho finančné záväzky.

15

Tento súd však skúma rozsah tejto požiadavky stanovenej Súdnym dvorom a pýta sa, či takéto hospodárske dôsledky musia výslovne vyplývať z informácie poskytnutej bankou. Konkrétne si kladie otázku, či na splnenie uvedenej požiadavky stačí, aby dotknutý spotrebiteľ podpísaním zmluvy o úvere všeobecne vyhlásil, že so zreteľom na prípadnú zmenu výmenného kurzu pozná a nesie riziká spojené s úverom, alebo či je okrem toho nevyhnutné, aby banka poskytla výslovnú informáciu o neobmedzenej povahe prevzatého rizika.

3.

Je vyššie uvedená zmluvná podmienka v súlade s požiadavkou uvedenou v rozsudku [z 20. septembra 2017, Andriciuc a i. ( C‑186/16 , EU:C:2017:703 )], podľa ktorej spotrebiteľ musí byť schopný posúdiť aj potenciálne významné ekonomické dôsledky prevzatia kurzového rizika pre jeho finančné záväzky, ak ani v zmluve a ani v informačnom dokumente podpísanom v čase uzatvorenia zmluvy sa výslovne alebo implicitne neuvádza, že zvýšenie mesačných splátok úveru môže byť značné alebo môže v skutočnosti dosiahnuť ľubovoľnú výšku?

4.

S ohľadom na výklad článku 4 ods. 2 smernice [93/13] podaný v rozsudku [z 20. septembra 2017, Andriciuc a i. ( C‑186/16 , EU:C:2017:703 )] možno považovať za jasnú a zrozumiteľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa kurzového rizika, ak sa v nej výslovne neuvádza, že práve spotrebiteľ výlučne a v plnej miere znáša riziko výmenného kurzu, pokiaľ zo zmluvných podmienok výslovne nevyplýva, že zvýšenie mesačných splátok úveru môže byť značné alebo môže v skutočnosti dosiahnuť ľubovoľnú výšku?

5.

Vyhlásenie spotrebiteľa v tomto zmysle, ktoré je sformulované všeobecne a je obsiahnuté v štandardnej zmluvnej podmienke, samo osebe postačuje na určenie, že informácia o riziku výmenného kurzu je v súlade s požiadavkou uvedenou v rozsudku [z 20. septembra 2017, Andriciuc a i. ( C‑186/16 , EU:C:2017:703 )], podľa ktorej informácia má priemernému spotrebiteľovi umožniť posúdiť aj potenciálne významné ekonomické dôsledky prenosu kurzového rizika pre jeho finančné záväzky, pokiaľ ani žiadne ustanovenie zmluvy a ani informačný dokument nepodporujú takýto záver?

Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prejednávanej veci.

19

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že požiadavka transparentnosti podmienok zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene, ktoré vystavujú dlžníka kurzovému riziku, je splnená, ak mu poskytovateľ úveru poskytol všeobecné informácie o kurzovom riziku, vrátane dopadu zmien výmenného kurzu na jeho finančné záväzky, a pokiaľ tento spotrebiteľ vyhlásil, že si je plne vedomý možných rizík spojených s uzavretím tejto zmluvy.

20

Na úvod treba pripomenúť, že prináleží jedine vnútroštátnemu súdu vyjadriť sa ku kvalifikácii údajne nekalých podmienok v závislosti od osobitných okolností daného prípadu. Nič to nemení na skutočnosti, že Súdny dvor má právomoc na to, aby z ustanovení smernice 93/13, v danom prípade jej článku 4 ods. 2, vyvodil kritériá, ktoré vnútroštátny súd môže alebo musí uplatniť pri hodnotení zmluvných podmienok vo vzťahu k týmto ustanoveniam (rozsudok z 20. septembra 2018, OTP Bank a OTP Faktoring, C‑51/17 , EU:C:2018:750 , bod 72 , ako aj citovaná judikatúra).

21

24

Otázku, či v prejednávanej veci bola požiadavka transparentnosti splnená, musí vnútroštátny súd preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutkové okolnosti, medzi ktoré patria propagačné materiály a informácie poskytnuté v rámci dojednávania zmlúv o úvere, o ktoré ide vo veci samej, a to nielen zo strany samotného veriteľa (rozsudky z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑609/19 , EU:C:2021:469 , bod 45 , ako aj z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19 , EU:C:2021:470 , bod 66 a citovaná judikatúra).

25

Vnútroštátnemu súdu pri zohľadnení všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením úverovej zmluvy osobitne prináleží overiť, či v dotknutej veci boli spotrebiteľovi oznámené všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozsah jeho záväzku a umožňovali mu posúdiť najmä celkové náklady na jeho úver. Rozhodujúcimi pri tomto posúdení sú jednak otázka, či sú podmienky tejto zmluvy formulované jasne a zrozumiteľne, takže priemernému spotrebiteľovi umožňujú posúdiť takéto náklady, a jednak okolnosť spojená s tým, či boli v zmluve o úvere poskytnuté informácie, ktoré sú vzhľadom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, považované za základné (rozsudky z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑609/19 , EU:C:2021:469 , bod 46 , ako aj z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19 , EU:C:2021:470 , bod 67 a citovaná judikatúra).

26

V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že žalobcovia vo veci samej dostali pred dojednaním svojich úverov informačný dokument, ktorý obsahoval všeobecné informácie o kurzovom riziku. Uvádza tiež, že v tomto dokumente, ktorý žalobcovia vo veci samej podpísali, boli upozornení na skutočnosť, že prípadné zmeny parity medzi maďarským forintom a švajčiarskym frankom by mohli viesť k dodatočným nákladom pre dlžníka, ktorých skutočný vznik ani výšku nebolo možné predvídať. Žalobcom vo veci samej však nebola oznámená žiadna konkrétna informácia o potenciálne neobmedzenom zvýšení mesačných splátok, ktoré by mohlo spôsobiť významné kolísanie výmenných kurzov. Informácie poskytnuté žalobcom vo veci samej v tejto súvislosti sa totiž zakladali na predpoklade, že uvedená parita zostane stabilná.

29

Súdny dvor konkrétne uviedol, že dlžník má byť jasne informovaný o skutočnosti, že uzavretím zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene sa vystavuje kurzovému riziku, ktoré môže byť pre neho ekonomicky náročné niesť v prípade devalvácie meny, v ktorej poberá svoj príjem. Okrem toho má predajca alebo dodávateľ uviesť možné výkyvy výmenných kurzov a riziká súvisiace s uzatvorením takejto zmluvy (rozsudky z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑609/19 , EU:C:2021:469 , bod 50 , ako aj z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19 , EU:C:2021:470 , bod 71 a citovaná judikatúra).

30

Z toho vyplýva, že na to, aby sa dodržala požiadavka transparentnosti, informácie poskytnuté predajcom alebo dodávateľom musia umožniť priemernému spotrebiteľovi, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, nielen pochopiť, že v závislosti od zmien výmenného kurzu môže mať vývoj parity medzi menou účtu a menou platieb nepriaznivé dôsledky na jeho finančné záväzky, ale zároveň v rámci uzatvorenia úveru vyjadreného v cudzej mene pochopiť skutočné riziko, ktorému je počas celej doby trvania zmluvy vystavený za predpokladu značného znehodnotenia meny, v ktorej poberá svoj príjem, oproti mene účtu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑609/19 , EU:C:2021:469 , bod 51 , ako aj z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19 , EU:C:2021:470 , bod 72 ).

31

34

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka transparentnosti podmienok zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene, ktoré vystavujú dlžníka kurzovému riziku, je splnená len vtedy, ak poskytovateľ úveru poskytol tomuto dlžníkovi presné a dostatočné informácie o kurzovom riziku, ktoré priemernému, bežne informovanému a primerane pozornému a obozretnému spotrebiteľovi umožňujú posúdiť riziko potenciálne významných negatívnych hospodárskych dôsledkov takýchto dojednaní na jeho finančné záväzky počas celého trvania zmluvy. V tejto súvislosti okolnosť, že spotrebiteľ vyhlási, že si je plne vedomý potenciálnych rizík vyplývajúcich z uzavretia uvedenej zmluvy, nemá sama osebe vplyv na posúdenie toho, či poskytovateľ úveru splnil uvedenú požiadavku transparentnosti.

O trovách

35

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: