C-710/20

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 8. júla 2022 ( * )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Charta základných práv Európskej únie – Pôsobnosť – Článok 51 – Legislatívny postup na prijatie uznesenia o zrušení amnestie – Súdne konanie o preskúmaní súladu tohto uznesenia s vnútroštátnou ústavou – Neexistencia vykonávania práva Únie – Zjavný nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Vo veci C‑710/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I (Slovenská republika) z 12. decembra 2018 a doručený Súdnemu dvoru 29. decembra 2020, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

AM,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude rozhodnutá odôvodneným uznesením v súlade s článkom 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 3 ZEÚ, článku 82 ZFEÚ, ako aj článkov 47 a 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti AM, slovenskému štátnemu príslušníkovi, obvinenému zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia prípravy a priebehu referenda a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.

Slovenské právo

4 Článok 129a Ústavy SR stanovuje:

„Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej Republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu…“

5 Článok 154f uvedenej Ústavy stanovuje:

„1. Ustanovenia čl. 86 písm. i), čl. 88a a čl. 129a sa vzťahujú aj na článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejnené pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997…

2. Zrušením amnestií a milostí podľa odseku 1

a) sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí uvedených v odseku 1 a

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

7 AM bol na Slovensku trestne stíhaný za trestné činy údajne spáchané v roku 1997.

8 Dňa 3. marca 1998 predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý v tom čase z dôvodu uplynutia funkčného obdobia prezidenta Slovenskej republiky vykonával jeho právomoci, udelil amnestiu vzťahujúcu sa na tieto trestné činy.

9 Rozhodnutím z 26. júna 2000 Okresný súd Bratislava I (Slovenská republika) uvedené trestné stíhanie zastavil, a to okrem iného z dôvodu tejto amnestie. Toto rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, vyvolalo podľa slovenského práva rovnaké účinky ako oslobodzujúci rozsudok.

10 Dňa 4. apríla 2017 nadobudol účinnosť ústavný zákon č. 71/2017 Z. z., ako aj zákon č. 72/2017 Z. z.

11 Uznesením z 5. apríla 2017 Národná rada Slovenskej republiky na základe článku 86 písm. i) Ústavy SR zrušila amnestiu predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998.

„1. Je v súlade s právom na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované článkom 47 [Charty], ako i s právom nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin, ktoré je garantované článkom 50 [Charty], ako i s článkom 82 [ZFEÚ], také ustanovenie vnútroštátneho zákona, ktoré bez rozhodnutia vnútroštátneho súdu priamo ruší rozhodnutie vnútroštátneho súdu o zastavení trestného stíhania, ktoré má podľa vnútroštátnej úpravy charakter konečného rozhodnutia s účinkami oslobodenia spod obvinenia a na základe ktorého bolo trestné konanie s konečnou účinnosťou zastavené dôsledkom amnestie, ktorá bola vydaná v súlade s vnútroštátnym zákonom? V prípade zápornej odpovede na túto otázku, je vnútroštátny súd viazaný takýmto ustanovením vnútroštátneho zákona?

2. Je v súlade so zásadou lojality podľa článku 4 ods. 3 [ZEÚ] a článku 267 [ZFEÚ], ako i s článkom 82 [ZFEÚ], ako i s právom na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované článkom 47 [Charty], ako i s právom nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin, ktoré je garantované článkom 50 [Charty], také ustanovenie vnútroštátneho zákona, ktoré obmedzuje [Ústavný súd Slovenskej republiky] pri preskúmavaní uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa článku 86 písm. i) [Ústavy SR], len na posúdenie jej súladnosti [s Ústavou SR], bez ohľadu na záväzné akty prijaté Európskou úniou, a to najmä [Chartu, Zmluvu o FEÚ, ako i Zmluvu o EÚ]? V prípade zápornej odpovede na túto otázku, je vnútroštátny súd viazaný takýmto rozhodnutím [Ústavného súdu Slovenskej republiky]?“

22 Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prejednávanej veci.

23 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor vykladať právo Únie iba v hraniciach právomocí, ktoré mu boli priznané [rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 77, ako aj citovaná judikatúra].

24 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 82 ZFEÚ a články 47 a 50 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktorým sa zrušuje rozhodnutie vnútroštátneho súdu o zastavení trestného stíhania určitej osoby, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy povahu právoplatného oslobodzujúceho rozhodnutia a na základe ktorého došlo k právoplatnému zastaveniu trestného konania z dôvodu udelenia amnestie v súlade s vnútroštátnym právom, a v prípade kladnej odpovede, či je vnútroštátny súd takýmto ustanovením viazaný.

25 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prvá prejudiciálna otázka sa okrem iného týka článkov 47 a 50 Charty.

26 Pôsobnosť Charty v súvislosti s konaním členských štátov je pritom vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, keď tieto štáty vykonávajú právo Únie.

27 Navyše tento článok 51 ods. 1 Charty potvrdzuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií [rozsudok zo 16. decembra 2021, AB a i. (Zrušenie amnestie), C‑203/20, EU:C:2021:1016, bod 38, ako aj citovaná judikatúra].

33 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 4 ods. 3 ZEÚ, články 82 a 267 ZFEÚ, ako aj články 47 a 50 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej je preskúmanie legislatívneho ustanovenia, ktorým sa ruší amnestia, zo strany ústavného súdu tohto členského štátu obmedzené len na posúdenie jeho súladu s ústavou bez toho, aby bolo možné posudzovať aj jeho súlad s právom Únie.

34 V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že vnútroštátna právna úprava stanovujúca postup legislatívnej povahy týkajúci sa zrušenia amnestie a súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie súladu tohto zrušenia amnestie s ústavou, nevykonáva právo Únie, keďže takéto postupy a konania nepatria do pôsobnosti tohto práva [rozsudok zo 16. decembra 2021, AB a i. (Zrušenie amnestie), C‑203/20, EU:C:2021:1016, bod 74].

35 Keďže právo Únie nie je uplatniteľné na takúto vnútroštátnu právnu úpravu, Súdny dvor vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 26 až 28 tohto uznesenia zjavne nemá právomoc odpovedať na druhú otázku.

36 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na základe článku 53 ods. 2 rokovacieho poriadku konštatovať, že Súdny dvor zjavne nemá právomoc odpovedať na otázky, ktoré mu položil Okresný súd Bratislava I.

O trovách

37 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.