T-58/20

62020TJ0058

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)

z 13. novembra 2024 ( *1 )

„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Nemecké trhy so službami v oblasti televízneho vysielania a telekomunikácií – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP – Záväzky – Posúdenie horizontálnych, vertikálnych a konglomerátnych účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž – Konkurenčný vzťah medzi účastníkmi koncentrácie – Zmena viazaná na koncentráciu – Zjavne nesprávne posúdenie“

Vo veci T‑58/20,

NetCologne Gesellschaft für Telekommunikation mbH , so sídlom v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), v zastúpení: M. Geppert, P. Schmitz a J. Schulze zur Wiesche, advokáti,

vedľajšia účastníčka konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia R. da Silva Passos (spravodajca), I. Reine, L. Truchot a M. Sampol Pucurull,

tajomník: S. Jund, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 22. septembra 2023,

[ omissis ]

47

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

II. Právny stav

[ omissis ]

B.

O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, porušení povinnosti odôvodnenia a porušení povinnosti náležitej starostlivosti vyplývajúcej z nekonštatovania ZNÚHS na trhu MDU

[ omissis ]

100

Z toho vyplýva, že produkty, ktoré účastníci koncentrácie uvádzali na trh, si v praxi navzájom nekonkurovali, a preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že títo účastníci koncentrácie neboli pred koncentráciou priamymi konkurentmi.

101

Tvrdenia uvádzané žalobkyňou neumožňujú konštatovať opak.

102

V prvom rade treba poznamenať, ako potvrdila Komisia pred Všeobecným súdom, že existujú vážne náznaky, že trh MDU bol pred transakciou z geografického hľadiska obmedzený na oblasť pokrytia káblovou sieťou každého z účastníkov, ale že z dôvodu existencie poskytovateľov a zákazníkov pôsobiacich na celoštátnej úrovni a skutočnosť, že prípadné cenové rozdiely v rámci krajiny neboli spojené s týmito oblasťami pokrytia, nemohla úplne vylúčiť možnosť, že trh MDU by mohol byť celoštátny.

106

Treba však poznamenať, že hoci žalobkyňa spochybňuje ich zanedbateľnú povahu, nespochybňuje ako také údaje, ktoré Komisia uviedla v priebehu konania pred Všeobecným súdom a ktoré sa týkajú zmlúv uzavretých účastníkmi koncentrácie mimo ich oblasti pokrytia káblovou sieťou a počtu dotknutých zákazníkov. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že z týchto údajov vyplýva, že tieto zmluvy predstavovali veľmi obmedzený počet zákazníkov MDU z hľadiska pripojených domácností a podiel na trhu, keďže bol nižší ako 1 %, bol taký zanedbateľný, že nemohol predstavovať zostatkovú hospodársku súťaž, ktorú bolo potrebné chrániť. Takéto zmluvy mimo ich oblastí pokrytia káblovou sieťou navyše účastníci koncentrácie uzatvárali len výnimočne, čo žalobkyňa nepopiera.

107

Okrem toho vzhľadom na zanedbateľnosť trhového podielu vyplývajúceho zo zmlúv, ktoré účastníci koncentrácie uzavreli mimo svojej oblasti pokrytia káblovou sieťou, bolo málo pravdepodobné, že by táto transakcia viedla k posilneniu dominantného postavenia, takže tvrdenie žalobkyne, že Komisia mala konštatovať existenciu ZNÚHS vzhľadom na vysoké trhové podiely účastníkov koncentrácie, ktoré by koncentrácia ešte posilnila, nemožno prijať.

108

V každom prípade treba v tejto súvislosti najskôr pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 sa za nezlučiteľnú s vnútorným trhom vyhlási len koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že základným kritériom pre skúmanie zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom je vytvorenie ZNÚHS na vnútornom trhu. Použitie príslovky „najmä“ naznačuje, že vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia je jedným zo scenárov, v ktorých možno takéto narušenie konštatovať. V dôsledku toho koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, nezakladá automaticky ZNÚHS a na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, neexistuje žiadny automatický vzťah medzi kritériom dominantného postavenia a kritériom ZNÚHS.

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia nesprávne marginalizovala priamu hospodársku súťaž existujúcu medzi účastníkmi koncentrácie z dôvodu, že nešlo o „aktívnu“ hospodársku súťaž, treba dospieť k záveru, že konštatovanie, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 768 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa účastníci nezapojili do „aktívnej hospodárskej súťaže“, malo za cieľ len vysvetliť, že účastníci koncentrácie uzavreli zmluvy o poskytovaní televízneho signálu v oblasti pokrytia káblovou sieťou druhého účastníka len vo veľmi zriedkavých prípadoch v reakcii na nevyžiadané žiadosti zákazníkov MDU. Aby mohli reagovať na takéto žiadosti, museli si účastníci zaobstarať sprostredkovateľské služby prenosu televízneho signálu od iného prevádzkovateľa siete. Komisia pritom v žiadnom prípade v oblasti dohľadu nad koncentráciami podnikov nepovažovala vylúčenie „aktívnej“ hospodárskej súťaže za nevyhnutné na preukázanie existencie ZNÚHS.

111

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že účastníci koncentrácie neboli nepriamymi konkurentmi, ani že porušila svoju povinnosť odôvodnenia alebo svoju povinnosť náležitej starostlivosti. Prvá časť tohto žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť.

4. O druhej časti založenej na zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorých sa dopustila Komisia, keď dospela k záveru, že účastníci koncentrácie neboli potenciálnymi konkurentmi

[ omissis ]

134

137

Pokiaľ ide v druhom rade o výsledky prieskumu trhu, ktoré Komisia nezohľadnila, treba zdôrazniť, že Komisia je oprávnená ich zohľadniť, ale že tieto výsledky nemôžu byť rozhodujúce pre posúdenie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže.

138

V každom prípade, hoci názor konkurentov môže byť významným zdrojom informácií o predvídateľnom vplyve koncentrácie na trh, nemôže zaväzovať Komisiu pri jej autonómnom posudzovaní vplyvu koncentrácie na tento trh [pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96 , EU:T:1999:65 , body 290 a 291 , a z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17 , EU:T:2020:471 , bod 673 (neuverejnený)], takže tejto druhej výhrade nemožno vyhovieť.

139

V každom prípade z odôvodnení 727, 728, 752 a 753 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila názor konkurenčných prevádzkovateľov siete, keďže z týchto odôvodnení vyplýva, že dôkladne preskúmala existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie najmä vzhľadom na ich pripomienky. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, teda Komisia nijako nepoprela všetku dôkaznú silu výsledkov prieskumu trhu a skutočne kriticky overila tvrdenia účastníkov koncentrácie s prihliadnutím na tieto výsledky.

Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o to, že skutočnosť, že Vodafone predtým nezdvojila káblovú sieť spoločnosti Unitymedia, nie je dôkazom neexistencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi nimi, na rozdiel od tvrdení žalobkyne je táto skutočnosť naozaj relevantná na účely posúdenia pravdepodobnosti vstupu spoločnosti Vodafone do oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia. Skutočnosť, že tento prevádzkovateľ siete v minulosti takéto zdvojenie nikdy neuskutočnil, v spojení so skutočnosťou, že nemal v úmysle tak urobiť, totiž potvrdzuje záver Komisie, podľa ktorého by rozšírenie činnosti spoločnosti Vodafone do oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia bolo nepravdepodobné, ak by nedošlo k transakcii, takže tejto štvrtej výhrade nemožno vyhovieť. V každom prípade, ako vyplýva z bodov 115 a 116 vyššie, treba tiež konštatovať, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí neopierala len o túto jedinú skutočnosť (pozri odôvodnenia 731 až 746 napadnutého rozhodnutia).

142

Okrem toho je potrebné uviesť, že v časti odôvodnenia 736 napadnutého rozhodnutia, ktoré Komisia zverejnila na základe uznesenia z 30. marca 2023, Komisia uviedla, že zistila, že za posledných päť predchádzajúcich rokov Vodafone len zanedbateľne rozšírila svoju sieť v rámci svojej oblasti pokrytia káblovou sieťou alebo v jej blízkosti. Toto zistenie, ktoré žalobkyňa vo svojich pripomienkach z 2. júna 2023 nespochybnila, podporuje záver Komisie, že rozšírenie siete spoločnosti Vodafone do oblasti pokrytej káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia by v prípade, že by nedošlo ku koncentrácii bolo nepravdepodobné. Keďže totiž Vodafone len zanedbateľne rozšírila svoju káblovú sieť v rámci svojej vlastnej oblasti pokrytej káblovou sieťou, bolo skutočne nepravdepodobné, že by zdvojila sieť v oblasti pokrytej káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia, pretože takýto projekt by bol menej ziskový. Piata výhrada žalobkyne sa teda musí zamietnuť.

144

V šiestom rade, pokiaľ ide o investičné kritériá spoločnosti Vodafone a tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia nesprávne vychádzala z týchto kritérií prevažne bez toho, aby ich dostatočne overila, treba uviesť, že na účely overenia, či podnik predstavuje potenciálneho konkurenta na trhu, musí Komisia overiť, či by v prípade neexistencie dotknutej koncentrácie existovali skutočné a konkrétne možnosti, aby táto spoločnosť vstúpila na uvedený trh a konkurovala podnikom, ktoré sú na ňom etablované. Takéto preukázanie nesmie spočívať v jednoduchom predpoklade, ale musí byť potvrdené skutkovými okolnosťami alebo analýzou štruktúry relevantného trhu. Podnik teda nemožno považovať za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá realistickej ekonomickej stratégii (pozri analogicky rozsudok z 29. júna 2012, PE.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, T‑360/09 , EU:T:2012:332 , bod 86 a citovanú judikatúru).

147

Treba tiež poznamenať, že v právnej úprave o kontrole koncentrácií sú stanovené rôzne opatrenia, ktorých cieľom je odrádzať od poskytovania nepresných alebo zavádzajúcich informácií a trestať ich. Podľa článku 4 ods. 1 a článku 6 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 139/2004 ( Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 88) totiž majú oznamovatelia koncentrácie výslovne stanovenú povinnosť poskytnúť Komisii správne a úplné informácie o skutočnostiach a okolnostiach relevantných pre rozhodnutie o zlučiteľnosti, pričom táto povinnosť je sankcionovaná v článku 14 nariadenia č. 139/2004. Komisia môže tiež zrušiť rozhodnutie o zlučiteľnosti na základe článku 6 ods. 3 písm. a) a článku 8 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 139/2004, ak je založené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z dotknutých podnikov, alebo ak boli získané podvodom (rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05 , EU:T:2009:144 , bod 185 ).

148

Napokon treba uviesť, že po prvé z odôvodnenia 742 a poznámky pod čiarou č. 553 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia overila prognózy účastníkov koncentrácie, v rámci ktorých preskúmali ziskovosť viacerých projektov zavádzania infraštruktúry z hľadiska svojich investičných kritérií, a výsledky týchto prognóz považovala za dostatočne spoľahlivé, a po druhé, že Komisia sa pri svojom závere o neexistencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie neopierala len o investičné kritériá týchto účastníkov, ale zohľadnila okrem iného skutočnosť, že v praxi ani Vodafone, ani Unitymedia nikdy nezdvojili káblovú sieť druhého účastníka a že títo účastníci len zanedbateľne rozšírili svoje siete v rámci vlastnej oblasti pokrytia káblovou sieťou, pričom takéto vnútorné rozšírenie bolo ziskovejšie.

152

V siedmom rade, pokiaľ ide o spoluprácu medzi spoločnosťami Vodafone a Deutsche Glasfaser, samotná žalobkyňa v žalobe uvádza, že sieť, ktorá by bola vybudovaná v tomto rámci, by umožňovala poskytovanie optického vlákna podnikom, a teda sa netýka trhu MDU.

153

Investičný plán „Gigabit“ predložený žalobkyňou to len potvrdzuje, pretože z neho vyplýva, že cieľom tohto projektu je jednak zavedenie siete z optických vlákien s cieľom poskytnúť veľmi rýchly internet podnikom (100000 podnikov v približne 2000 zónach hospodárskej činnosti za celkovú sumu od 1,4 do 1,6 miliardy eur), v spolupráci s obcami a vďaka ich dotáciám vidieckym domácnostiam (1 milión vidieckych domácností s nedostatočným internetovým pokrytím za celkovú sumu od 0,2 do 0,4 miliardy eur) a jednak zmodernizovanie káblovej infraštruktúry spoločnosti Vodafone v súlade s normou DOCSIS 3.1 s cieľom poskytovať rýchlejší internet „všetkým 12,6 milióna dotknutých domácností“ (za sumu 0,2 miliardy eur).

154

Treba preto konštatovať, že tento projekt sa týka trhu poskytovania služieb prístupu k internetu na pevnom mieste, a preto nie je relevantný v rámci preskúmania existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie na trhu MDU.

Napokon skutočnosť, že Vodafone 6. decembra 2019 oznámila, že rozšíri svoju spoluprácu so spoločnosťou Deutsche Glasfaser s cieľom zaviesť sieť z optického vlákna pre jednotlivcov, najmä v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia, nie je relevantná v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože k tejto skutočnosti došlo po jeho prijatí. V rámci žaloby o neplatnosť sa zákonnosť dotknutého aktu musí posúdiť v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v okamihu, keď bol tento akt prijatý (pozri rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 37 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04 , EU:T:2007:289 , bod 260 ) a informácií, ktorými inštitúcia ako autor aktu mohla mať k dispozícii v okamihu, keď ho prijala [rozsudky z 9. septembra 2009, Brink’s Security Luxembourg/Komisia, T‑437/05 , EU:T:2009:318 , bod 96 , a z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07 , neuverejnený, EU:T:2013:167 , bod 157 ]. Žalobkyňa sa tak nemôže pred súdom Únie odvolávať na skutkové okolnosti, ktoré nastali po prijatí aktu, ktorého zákonnosť sa spochybňuje, alebo o ktorých autor aktu nemohol vedieť pri jeho prijímaní. Žalobkyňa v každom prípade nepreukázala, že cieľom tejto spolupráce bolo pripojiť zákazníkov MDU.

158

Siedma výhrada žalobkyne sa teda musí zamietnuť.

159

Pokiaľ ide v ôsmom rade o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je možné poskytovať služby zákazníkom MDU bez toho, aby bolo potrebné zaviesť káblovú sieť úrovne 3,treba uviesť, že Komisia sa neobmedzila na preskúmanie pravdepodobnosti potenciálnej hospodárskej súťaže prostredníctvom zdvojenia káblovej siete druhého účastníka koncentrácie, ako to vyplýva z odôvodnenia 745 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o Vodafone, a z odôvodnenia 763 tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o Unitymedia. Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že je tiež málo pravdepodobné, že by jeden účastník prenikol do oblasti pokrytia káblovou sieťou druhého účastníka inak ako prostredníctvom infraštruktúry, ako napríklad prostredníctvom prenajatého vedenia, satelitnou infraštruktúrou alebo prostredníctvom siete úrovne 4.

163

Pokiaľ ide v deviatom rade o odkazy žalobkyne jednak na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie a jednak na rozhodnutie Spolkového úradu pre hospodársku súťaž a na rozsudok Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf), treba uviesť, že Komisia nimi nie je viazaná.

164

Keď totiž Komisia rozhoduje o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom na základe oznámenia a spisu, ktoré sa týkajú tejto koncentrácie, žalobca nemá právo spochybniť jej zistenia z dôvodu, že sa líšia od zistení v inej veci, vychádzajúc z odlišného oznámenia a spisu, a to aj v prípade, keď relevantné trhy sú v daných dvoch veciach podobné, ba dokonca zhodné (rozsudky zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01 , EU:T:2005:456 , bod 118 , a z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10 , EU:T:2015:283 , bod 142 ).

165

Na druhej strane treba tiež uviesť, že vzhľadom na presné rozdelenie právomocí, na ktorom spočíva nariadenie č. 139/2004, nemôžu rozhodnutia vnútroštátnych orgánov zaväzovať Komisiu v rámci konaní o kontrole koncentrácií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, C‑202/06 P , EU:C:2007:814 , bod 56 , a zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05 , EU:T:2009:144 , bod 139 ).

b) O údajne nedostatočnej a nepresnej analýze predvídateľných konkurenčných tlakov vyvíjaných tretími osobami po koncentrácii

[ omissis ]

190

V tomto ohľade je pravda, že situácia, v ktorej sa konkurenčný tlak vyvíjaný konkurentmi v dôsledku koncentrácie výrazne zníži, môže viesť ku vzniku ZNÚHS.

191

Okrem iného treba uviesť, že Komisia pri posúdení zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom zohľadňuje súbor skutočností, ako sú štruktúra dotknutých trhov, skutočná alebo potenciálna hospodárska súťaž zo strany podnikov, postavenie a ekonomická a finančná sila účastníkov koncentrácie, možné alternatívy pre dodávateľov a používateľov, bariéry vstupu a trendy ponuky a dopytu (rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 125 ). Konštatovanie zvýšenia finančnej sily subjektu vytvoreného koncentráciou preto samo osebe neumožňuje dospieť k záveru o ZNÚHS.

195

Je potrebné uviesť, že posúdenie pomeru síl medzi jednotlivými podnikmi, ktoré si konkurujú na relevantnom trhu, je v zásade zložitým ekonomickým posúdením, pri ktorom Komisia disponuje istou mierou voľnej úvahy (pozri rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01 , EU:T:2005:456 , bod 253 a citovanú judikatúru).

196

Pokiaľ ide v prvom rade o výhradu žalobkyne založenú na údajnej nedostatočnosti kontroly Komisie týkajúcej sa možných negatívnych dôsledkov údajného zvýšenia finančnej sily subjektu, ktorý vznikne koncentráciou na vývoj konkurentov na trhu MDU, posúdenia Komisie týkajúce sa pravdepodobných účinkov koncentrácie na konkurenčné tlaky vyvíjané konkurentmi sa nezakladajú na povrchných overeniach a jednoduchých domnienkach, ako to tvrdí žalobkyňa.

197

Ako totiž vyplýva z bodov 179 až 182 vyššie, vysvetlenia poskytnuté Komisiou v odôvodneniach 821 až 831 napadnutého rozhodnutia, ktoré podrobne analyzovali pravdepodobné účinky koncentrácie na konkurenčné tlaky vyvíjané konkurentmi na trhu MDU po koncentrácii, odrážajú výhľadovú povahu jej posúdení, úroveň dôkazov, ktorú vyžadovala, ako aj dôkazy, ktorými disponovala, a to v rámci analýzy, pri ktorej Komisia disponovala voľnou úvahou, takže tejto prvej výhrade založenej na nedostatočnom preskúmaní nemožno vyhovieť.

Tretia časť prvého žalobného dôvodu, a teda celý prvý žalobný dôvod sa musia zamietnuť.

[ omissis ]

E.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článkov 2 a 8 nariadenia č. 139/2004, povinnosti odôvodnenia a povinnosti náležitej starostlivosti pri posudzovaní záväzku WCBA

[ omissis ]

3. O druhej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na nedostatočnosti odôvodnenia a vyšetrovania spočívajúcej v tom, že záväzok WCBA spôsobuje nové problémy v oblasti hospodárskej súťaže

Komisia však predtým v odôvodnení 1894 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že na to, aby boli navrhnuté záväzky prijateľné, musia byť schopné dosiahnuť zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom tým, že zabránia vzniku ZNÚHS na všetkých relevantných trhoch, na ktorých boli zistené problémy v oblasti hospodárskej súťaže, pričom dodala, že v prejednávanej veci musia záväzky odstrániť zistené problémy v oblasti hospodárskej súťaže, najmä na trhu prístupu k internetu na pevnom mieste a na trhu ponúkania balíkov služieb 2P. Z toho vyplýva, že Komisia v rámci svojho preskúmania záväzku WCBA riadne overila, že tento záväzok úplne odstraňuje zistené problémy v oblasti hospodárskej súťaže, aj keď toto overenie nevykonala v konkrétnej časti, formálne oddelenej od preskúmania otázky, či bol tento záväzok vhodný a dostatočný na odstránenie uvedených problémov a či ho bolo možné účinne realizovať v krátkom čase.

342

Okrem toho treba konštatovať, že v odôvodnení 1953 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza svoj konečný záver, pokiaľ ide o záväzok WCBA, uvádza, že rozsah a účinnosť tohto prostriedku nápravy sú dostatočné „na odstránenie problémov hospodárskej súťaže“ na trhoch prístupu k internetu na pevnom mieste a ponúk balíkov služieb 2P, čo potvrdzuje, že Komisia skutočne vykonala toto overenie.

343

Ďalej, pokiaľ ide o údajný nedostatok odôvodnenia, ktorého sa Komisia mala dopustiť tým, že sa neubezpečila, že záväzok WCBA sám osebe nevyvolá ZNÚHS, treba uviesť, že z odôvodnení 1995 až 2005 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v reakcii na obavy vyjadrené účastníkmi trhu v rámci konzultácie týkajúcej sa najmä pôvodnej verzie záväzku WCBA Komisia overila, že tento záväzok nebude mať negatívne účinky, a to ani na investície do optických vlákien, ani na maloobchodný trh s ponukami viacerých služieb, a podrobne vysvetlila dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že nepôjde o taký prípad. V dôsledku toho nemožno Komisii vytýkať, že nedostatočne preskúmala a odôvodnila svoj záver, podľa ktorého koncentrácia v spojení so záväzkom WCBA nebude mať negatívne účinky na konkurentov pôsobiacich na trhu prístupu k internetu na pevnom mieste.

V každom prípade, ako tvrdí Komisia v rámci tohto konania, použitie výrazu „ prima facie “ v názve tohto preskúmania vyplýva z uplatnenia bodu 104 oznámenia o nápravných opatreniach, podľa ktorého „Komisia pri posudzovaní, či navrhovaný nadobúdateľ môže predstavovať riziko vzniku problémov hospodárskej súťaže, vykoná prima facie posúdenie na základe informácií, ktoré má k dispozícii v rámci postupu schvaľovania nadobúdateľa“. Hoci je pravda, že tento bod sa týka schválenia nadobúdateľa a kúpnej zmluvy v rámci záväzku prevodu, treba konštatovať, že na jednej strane z bodu 129 tohto oznámenia vyplýva, že viaceré zásady, ktoré sa týkajú plnenia záväzkov prevodu, sa môžu uplatniť aj na iné druhy záväzku, a na druhej strane, že preskúmanie rizík pre hospodársku súťaž, ktoré by mohli vyplývať zo schválenia podniku, ktorý je príjemcom záväzku, ktorý stanovuje prístup k sieti, sa riadi podobnou logikou, ako je logika, ktorá umožňuje určiť, či nadobúdateľ navrhnutý v rámci záväzku prevodu predstavuje riziko vzniku problémov hospodárskej súťaže, v dôsledku čoho môže Komisia v týchto dvoch situáciách vykonať podobnú analýzu týchto rizík alebo tohto rizika.

347

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že preskúmanie účinkov koncentrácie v spojení so záväzkom WCBA na konkurentov pôsobiacich na trhu prístupu k internetu na pevnom mieste, ktoré vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí, bolo nedostatočné alebo nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sa táto výhrada musí zamietnuť.

b) O zjavnej nesprávnosti „prima facie“ posúdenia účinkov záväzku WCBA na hospodársku súťaž

Okrem toho oznamovatelia nie sú povinní obmedziť sa na navrhovanie záväzkov, ktorých cieľom je výlučne obnoviť stav hospodárskej súťaže, ktorý existoval pred koncentráciou, aby Komisia mohla vyhlásiť túto koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02 , EU:T:2006:64 , bod 308 ).

361

V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého záväzok WCBA poškodzuje trh a posilňuje oligopolistickú štruktúru tohto trhu tým, že spoločnosti Telefónica poskytuje veľkoobchodný prístup za zvýhodnených podmienok, treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetlila, že toto nápravné opatrenie posilňuje tohto prevádzkovateľa siete, ale nevedie to k problémom hospodárskej súťaže, pretože Telefónica nie je silným konkurentom na trhoch prístupu k internetu na pevnom mieste a ponúk balíkov služieb 2P, na ktorých má obmedzený podiel 5 – 6 % a jej miera rastu na týchto trhoch je záporná. Komisia dodala, že hoci záväzok WCBA ponúka atraktívnejšie obchodné podmienky ako tie, ktoré ponúka Deutsche Telekom, nebude to mať za následok zvýšenie konkurencieschopnosti spoločnosti Telefónica takým spôsobom, ktorý by sám osebe vytváral problém hospodárskej súťaže (pozri odôvodnenia 1993 a 1994 napadnutého rozhodnutia).

362

S cieľom preukázať opak sa však žalobkyňa obmedzila na uvedenie neurčitých a všeobecných tvrdení, ktoré neumožňujú spochybniť tieto skutočnosti uvádzané Komisiou.

363

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. novembra 2024.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.