T-69/20

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení G. Conte, A. Keidel, J. Szczodrowski a C. Vollrath, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje

Vodafone Group plc , so sídlom v Newbury (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: V. Vollmann, solicitor, C. Jeffs, A. Chadd a D. Seeliger, advokáti,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

1

Žalobkyňa, Tele Columbus AG, sa žalobou podľa článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2019) 5187 final z 18. júla 2019, ktorým sa za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP vyhlasuje koncentrácia, ktorou spoločnosť Vodafone Group plc nadobúda určité aktíva spoločnosti Liberty Global plc (vec COMP/M.8864 – Vodafone/Certain Liberty Global Assets) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

[ omissis ]

II. Konanie a návrhy účastníkov konania

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

49

Komisia a Vodafone navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

1. O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa posúdenia existencie priamej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie

[ omissis ]

82

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že medzi podnikmi existuje priama hospodárska súťaž, ak súťažia o rovnakých zákazníkov.

83

V prejednávanej veci je nesporné, že káblové siete účastníkov koncentrácie sa neprekrývajú a že keď chce zákazník – viacbytový dom (ďalej len „MDU“) uzavrieť zmluvu s dodávateľom televízneho signálu, môže si v zásade vybrať len medzi účastníkom koncentrácie, v ktorého oblasti pokrytia káblovou sieťou sa nachádza budova, ktorá sa má pripojiť k sieti, a jedným z jeho konkurentov, akým je žalobkyňa. Na tom nič nemení skutočnosť, či bol trh MDU pred koncentráciou celoštátny alebo či bol obmedzený na oblasti pokrytia káblovou sieťou účastníkov koncentrácie, pretože v oboch prípadoch platí toto konštatovanie.

87

Treba však poznamenať, že hoci žalobkyňa spochybňuje ich zanedbateľnú povahu, nespochybňuje ako také údaje, ktoré Komisia uviedla v priebehu konania pred Všeobecným súdom a ktoré sa týkajú zmlúv uzavretých účastníkmi koncentrácie mimo ich oblastí pokrytia káblovou sieťou a počtu dotknutých zákazníkov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že z týchto údajov vyplýva, že tieto zmluvy predstavovali veľmi obmedzený počet zákazníkov MDU z hľadiska pripojených domácností a podiel na trhu, keďže bol nižší ako 1 %, bol taký zanedbateľný, že nemohol predstavovať zostatkovú hospodársku súťaž, ktorú bolo potrebné chrániť.

88

Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého by sa obchodná stratégia účastníkov koncentrácie mohla vyvinúť tak, že by sa mohli rozhodnúť ukončiť svoju činnosť mimo svojich oblastí pokrytia káblovou sieťou, treba konštatovať, že takéto tvrdenie sa týka skôr existencie potenciálnej hospodárskej súťaže než údajnej skutočnej priamej hospodárskej súťaže, v dôsledku čoho je neúčinné v rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu.

89

To isté platí, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že kumulácia trhových podielov a hodnota indexu Herfindahl‑Hirschman na trhu MDU, ktorý je definovaný ako trh celoštátneho rozsahu, sú veľmi vysoké, keďže cieľom týchto údajov nie je preukázať existenciu priamej hospodárskej súťaže medzi dvoma účastníkmi koncentrácie pred touto koncentráciou. Pokiaľ ide konkrétnejšie o index Herfindahl‑Hirschman, ktorý sa rovná súčtu druhých mocnín trhových podielov každého z podnikov prítomných na trhu, je nutné konštatovať, že tento index sa používa na meranie stupňa koncentrácie na trhu a že mohol poskytnúť prvý náznak konkurenčných tlakov, ktoré by vznikali v dôsledku koncentrácie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08 , neuverejnený, EU:T:2013:306 , bod 65 ).

104

V tejto súvislosti treba poznamenať, že argumentácia žalobkyne, ktorá je v podstate opísaná v bodoch 98 až 101 vyššie, vykazuje vysokú úroveň všeobecnosti, nie je podložená žiadnym dôkazom a zakladá sa na neurčitých tvrdeniach, čo nemôže stačiť na spochybnenie posúdení vykonaných Komisiou. Jediným konkrétnym tvrdením je tvrdenie založené na cenách a charakteristikách balíkových ponúk pre internet a telefón. Keďže sa týkajú iných trhov, ceny a charakteristiky ponúk uvedených žalobkyňou nie sú relevantné pre posúdenie existencie nepriamej hospodárskej súťaže na trhu MDU, týkajúcej sa prenosu televízneho signálu.

105

Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva (pozri najmä odôvodnenie 697 napadnutého rozhodnutia) – a žalobkyňa to nespochybňuje –, že mnohé zmluvy so zákazníkmi MDU boli výsledkom rokovaní, verejnej súťaže alebo formálnych výberových konaní, ktoré boli v zásade tajné. Zmluvy, ktoré účastníci koncentrácie uzavreli so svojimi zákazníkmi MDU, teda nie sú štandardizovanými zmluvami, ktorých podmienky by mohli byť ovplyvnené tým, čo ponúka druhý účastník v rámci svojej oblasti pokrytia káblovou sieťou, alebo určitými prevádzkovateľmi siete aktívnymi na celoštátnej úrovni, ako to tvrdí žalobkyňa.

106

Treba tiež uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetlila jednak, že preskúmanie interných dokumentov účastníkov koncentrácie neposkytlo žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že uvedení účastníci zohľadňovali svoje príslušné podmienky pri rokovaniach o zmluvách MDU, a jednak, že účastníci koncentrácie predložili presvedčivé dôkazy na spochybnenie zosúladenia zmlúv MDU na celom území Nemecka. Skutočnosť, že žalobkyňa nepovažuje takéto konštatovania za „pravdepodobné“, nestačí na ich spochybnenie.

3. O tretej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení a porušení práva byť vypočutý a zásady riadnej správy vecí verejných, ktoré ovplyvňujú posúdenie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie

[ omissis ]

a) O zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia tým, že vychádzala výlučne zo subjektívnych investičných kritérií a interných dokumentov účastníkov koncentrácie

[ omissis ]

139

V tomto ohľade treba po prvé pripomenúť, že v oblasti kontroly koncentrácií sa podmienky hospodárskej súťaže podľa ustálenej judikatúry skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky už prítomné na relevantnom trhu, ale aj na potenciálnu hospodársku súťaž, aby sa zistilo, či vzhľadom na štruktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutočné a konkrétne možnosti, aby dotknuté podniky medzi sebou súťažili alebo nový účastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval už etablovaným podnikom (pozri rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04 , EU:T:2006:187 , bod 116 a citovanú judikatúru).

Okrem toho ekonomickú životaschopnosť stratégie vstupu na trh nemožno stotožňovať so samotnou ziskovosťou takejto stratégie. Ak by to tak bolo, samotná teoretická schopnosť vstúpiť na trh by sa mohla považovať za dostatočnú na konštatovanie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže. V dôsledku toho Komisia môže zohľadniť obchodný alebo hospodársky záujem o vstup na trh zo strany podniku, ktorého postavenie ako potenciálneho konkurenta sa analyzuje (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T‑87/05 , EU:T:2005:333 , body 177 , 185 , 187 , 188 , 191 a 195 , a zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04 , EU:T:2006:187 , bod 123 ) a následne sa opierať o jeho investičné kritériá. Komisia preto nemôže klasifikovať podnik ako potenciálneho konkurenta na základe všeobecných a abstraktných úvah bez toho, aby zohľadnila obchodné záujmy tohto podniku, jeho krátkodobú a strednodobú stratégiu rozvoja, ako aj kritériá ziskovosti, ktoré si na tento účel stanovil.

142

Z toho vyplýva, že ak Komisia zistí po prvé, že dotknutý podnik nepodnikol žiadne kroky s cieľom vstúpiť na trh v dostatočne krátkom čase určenom s ohľadom na charakteristiky trhu, po druhé, že tento podnik nepovažuje vstup na trh za ekonomicky racionálny a atraktívny, a teda po tretie, že uvedený podnik neplánuje v budúcnosti významným spôsobom vstúpiť na trh, môže bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospieť k záveru, že dotknutý podnik nie je potenciálnym konkurentom druhého účastníka koncentrácie. Takéto konštatovanie stačí na zamietnutie prvej výhrady žalobkyne, podľa ktorej Komisia v prejednávanej veci porušila relevantné kritériá na preskúmanie potenciálnej hospodárskej súťaže, keď vychádzala takmer výlučne zo subjektívnych investičných kritérií a interných dokumentov účastníkov koncentrácie.

Navyše treba zdôrazniť, že v uplatniteľnej právnej úprave o kontrole koncentrácií sú stanovené rôzne opatrenia, ktorých cieľom je odrádzať od poskytovania nepresných alebo zavádzajúcich informácií a trestať ich. Podľa článku 4 ods. 1 a článku 6 ods. 2 nariadenia 802/2004 totiž majú oznamovatelia koncentrácie výslovne stanovenú povinnosť poskytnúť Komisii správne a úplné informácie o skutočnostiach a okolnostiach relevantných pre rozhodnutie o zlučiteľnosti, pričom táto povinnosť je sankcionovaná v článku 14 nariadenia č. 139/2004. Komisia môže tiež zrušiť rozhodnutie o zlučiteľnosti na základe článku 6 ods. 3 písm. a) a článku 8 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 139/2004, ak je založené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z dotknutých podnikov, alebo ak boli získané podvodom (rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05 , EU:T:2009:144 , bod 185 ).

146

Napokon treba uviesť, že po prvé z odôvodnenia 742 a poznámky pod čiarou č. 553 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia overila prognózy účastníkov koncentrácie, v rámci ktorých preskúmali ziskovosť viacerých projektov zavádzania infraštruktúry z hľadiska svojich investičných kritérií, a výsledky týchto prognóz považovala za dostatočne spoľahlivé, a po druhé, že Komisia sa pri svojom závere o neexistencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie neopierala len o investičné kritériá týchto účastníkov, ale zohľadnila okrem iného skutočnosť, že v praxi ani Vodafone, ani Unitymedia nikdy nezdvojili káblovú sieť druhého účastníka a že títo účastníci len zanedbateľne rozšírili svoje siete v rámci vlastnej oblasti pokrytia káblovou sieťou, pričom takéto vnútorné rozšírenie bolo ziskovejšie.

150

Treba preto konštatovať, že v rozhodnutí zo 16. júna 2011 vo veci M.5900 – LGI/KBW Komisia nevykonala žiadne konečné posúdenie prípadnej existencie potenciálneho konkurenčného vzťahu medzi účastníkmi koncentrácie. Toto posúdenie navyše potvrdzujú hypotetické formulácie použité v tomto rozhodnutí.

151

Okrem toho aj za predpokladu, že by takéto tvrdenie žalobkyne týkajúce sa veci M.5900 – LGI/KBW bolo správne, stačí pripomenúť, že Komisia nie je v žiadnom prípade viazaná svojou predchádzajúcou praxou. Treba totiž uviesť, že keď Komisia rozhoduje o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom na základe oznámenia a spisu, ktoré sa týkajú tejto koncentrácie, žalobca nemá právo spochybniť jej zistenia z dôvodu, že sa líšia od zistení v inej veci, vychádzajúc z odlišného oznámenia a spisu, a to aj v prípade, keď relevantné trhy sú v daných dvoch veciach podobné, ba dokonca zhodné (rozsudky zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01 , EU:T:2005:456 , bod 118 , a z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10 , EU:T:2015:283 , bod 142 ).

152

Pokiaľ ide o rozhodnutia Spolkového úradu pre hospodársku súťaž, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, treba uviesť, že vzhľadom na presné rozdelenie právomocí, na ktorom spočíva nariadenie č. 139/2004, nemôžu rozhodnutia vnútroštátnych orgánov zaväzovať Komisiu v rámci konaní o kontrole koncentrácií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, C‑202/06 P , EU:C:2007:814 , bod 56 , a zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05 , EU:T:2009:144 , bod 139 ), a fortiori , ak sa týkajú účastníkov inej koncentrácie a iného obdobia.

161

Hoci totiž názor konkurentov môže byť významným zdrojom informácií o predvídateľnom dopade operácie koncentrácie na trh, nemôže zaväzovať Komisiu pri jej autonómnom posudzovaní vplyvu koncentrácie na tento trh [pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96 , EU:T:1999:65 , body 290 a 291 , a z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zemen/Komisia, T‑380/17 , EU:T:2020:471 , bod 673 (neuverejnený)].

162

V každom prípade treba konštatovať, že z odôvodnení 727, 728, 752 a 753 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila názor konkurenčných prevádzkovateľov siete, keďže z týchto odôvodnení vyplýva, že dôkladne preskúmala existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie najmä vzhľadom na ich pripomienky.

163

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého účastníci koncentrácie už pôsobili v oblasti pokrytia káblovou sieťou druhého účastníka koncentrácie, že Vodafone už realizovala investície v oblasti pokrytej káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia alebo že títo účastníci vzájomne monitorovali svoje činnosti, treba uviesť, že tieto skutočnosti sa týkajú údajnej existencie skutočnej priamej alebo nepriamej hospodárskej súťaže, v dôsledku čoho je takéto tvrdenie neúčinné v rámci tejto časti, ktorá sa týka potenciálnej hospodárskej súťaže. V každom prípade z preskúmania prvej a druhej časti vyššie vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že účastníci koncentrácie neboli na trhu MDU ani priamymi, ani nepriamymi konkurentmi.

167

Pokiaľ ide konkrétne o Deutsche Telekom, z odôvodnenia 744 písm. c) napadnutého rozhodnutia a z odpovede tohto prevádzkovateľa siete, ktorá je tam uvedená, vyplýva, že situácia tejto spoločnosti bola veľmi odlišná od situácie účastníkov koncentrácie, najmä z toho dôvodu, že Deutsche Telekom už disponovala veľmi rozsiahlou optickou sieťou a využívala túto sieť na poskytovanie služieb širokopásmového prístupu prostredníctvom technológie digitálnej účastníckej prípojky (Digital Subscriber Line, DSL), čo žalobkyňa nijako nespochybňuje. Preto sa Deutsche Telekom na rozšírenie svojej ponuky pre zákazníkov MDU do nových oblastí mohla spoľahnúť na svoje vlastné optické vedenia alebo existujúce rúry a vo všeobecnosti potrebovala vybudovať len krátke časti potrebnej siete úrovne 3.

168

Z toho vyplýva, že prípady zdvojenia siete vykonané týmito prevádzkovateľmi siete nespochybňujú posúdenie Komisie týkajúce sa potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie.

169

V dôsledku toho sa druhá výhrada žalobkyne musí zamietnuť.

Okrem toho treba uviesť, že v odôvodnení 737 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že zdvojenie káblovej siete vo všeobecnosti nebolo pre Vodafone atraktívne, „najmä v porovnaní s pridaním nových domácností do jej vlastnej oblasti pokrytia káblovou sieťou, z ktorého by vyplývali menšie investície do infraštruktúry a ktoré by ponúkalo príležitosti na vyššie príjmy z dôvodu neprítomnosti už existujúceho prevádzkovateľa siete“. Z toho vyplýva, že Komisia konštatovala, že zdvojenie káblovej siete mimo oblasti pokrytia káblovou sieťou tejto spoločnosti sa ukázalo ako menej ziskové v porovnaní s rozšírením káblovej siete na jej vlastnom území, čo žalobkyňa nespochybňuje. V prejednávanej veci žalobkyňa len tvrdí, že náklady spojené s rozvojom káblovej siete prevádzkovateľa káblovej siete v rámci jeho oblasti pokrytia káblovou sieťou by boli podobné nákladom na rozšírenie káblovej siete mimo jeho územia pokrytia, bez toho, aby takéto tvrdenie akokoľvek odôvodnila, a najmä bez toho, aby spochybnila tie prvky, ktoré uviedla Komisia.

172

175

V každom prípade Komisia pred Všeobecným súdom vysvetlila, bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala, že hoci teoreticky bolo možné poskytovať služby prenosu televízneho signálu zákazníkom MDU bez použitia vlastnej infraštruktúry úrovne 3, v praxi to z konkurenčného hľadiska nebola zaujímavá možnosť. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že v odôvodnení 820 napadnutého rozhodnutia, na ktoré žalobkyňa počas tohto konania odkázala niekoľkokrát, Komisia konštatovala, že prevádzkovatelia siete úrovne 4, medzi ktorých patrí aj žalobkyňa, sú úplne závislí od ochoty účastníkov ponúkať služby sprostredkovania prenosu televízneho signálu za konkurenčných podmienok, čo žalobkyňa nespochybňuje. Ďalej v odôvodnení 1479 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že samotní prevádzkovatelia siete úrovne 4 vysvetlili, že pôsobia v špecifickej oblasti trhu, zatiaľ čo bytové družstvá tvrdili, že títo prevádzkovatelia siete úrovne 4 často nespĺňajú požiadavky kladené na úroveň služieb a nie sú schopní prevziať zodpovednosť za modernizáciu siete úrovne 3, čo žalobkyňa tiež nespochybňuje. Tieto faktory podporujú zistenie Komisie, že je nepravdepodobné, že by účastníci koncentrácie rozšírili svoje aktivity do oblasti pokrytia káblovou sieťou druhého účastníka inak ako prostredníctvom infraštruktúry.

176

Štvrtú výhradu, ktorú uviedla žalobkyňa preto treba zamietnuť.

[ omissis ]

c) O údajnej tajnej dohode medzi účastníkmi koncentrácie

Ako pritom vyplýva z článku 21 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, toto nariadenie je uplatniteľné len na koncentrácie vymedzené v článku 3 tohto nariadenia, na ktoré sa nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v zásade neuplatňuje. Naopak, posledné uvedené nariadenie sa ako jediné uplatňuje na konania podnikov, ktoré síce nepredstavujú koncentráciu v zmysle nariadenia č. 139/2004, avšak môžu viesť k zosúladeným postupom medzi nimi v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, a ktoré z tohto dôvodu podliehajú kontrole zo strany Komisie alebo vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž (rozsudok zo 7. septembra 2017, Austria Asphalt, C‑248/16 , EU:C:2017:643 , body 32 a 33 ).

193

Z toho vyplýva, že výhrada žalobkyne založená na implicitnej alebo tichej tajnej dohode medzi účastníkmi koncentrácie pred jej uskutočnením je neúčinná, pretože sa netýka predmetu napadnutého rozhodnutia, t. j. koncentrácie, na ktorú sa vzťahuje nariadenie č. 139/2004, ale týka sa skôr praktík, ktoré prípadne spadajú do pôsobnosti článkov 101 alebo 102 ZFEÚ a nariadenia č. 1/2003. Aj keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené, t. j. aj keby pred koncentráciou existovala medzi účastníkmi koncentrácie implicitná alebo tichá tajná dohoda, ktorá by vysvetľovala neexistenciu skutočnej alebo potenciálnej hospodárskej súťaže medzi nimi na trhu MDU, ako tvrdí žalobkyňa, neumožnilo by to spochybniť záver, ku ktorému Komisia dospela v súvislosti s týmto trhom, a to že medzi účastníkmi koncentrácie neexistovala hospodárska súťaž, ktorej odstránenie by mohlo viesť k ZNÚHS.

[ omissis ]

219

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 skutočne uvádza hospodársku a finančnú silu medzi skutočnosťami, ktoré treba zohľadniť na účely posúdenia, či koncentrácia je alebo nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

220

Treba však uviesť, že Komisia pri posúdení zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom zohľadňuje súbor skutočností, ako sú štruktúra dotknutých trhov, skutočná alebo potenciálna hospodárska súťaž zo strany podnikov, postavenie a ekonomická a finančná sila účastníkov koncentrácie, možné alternatívy pre dodávateľov a používateľov, bariéry vstupu a trendy ponuky a dopytu (rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 125 ). Konštatovanie nárastu zdrojov subjektu vytvoreného koncentráciou preto samo osebe neumožňuje dospieť k záveru o ZNÚHS.

221

Okrem toho treba pripomenúť, že Komisia môže koncentráciu vyhlásiť za nezlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, keď je jej priamym a bezprostredným dôsledkom ZNÚHS. Takéto narušenie, ktoré by vyplývalo z budúcich rozhodnutí subjektu, ktorý vznikne koncentráciou, sa dá považovať za priamy a bezprostredný dôsledok koncentrácie len vtedy, ak je toto budúce správanie možné a ekonomicky pravdepodobné v dôsledku zmien vlastností a štruktúry trhu, ku ktorým dôjde v dôsledku koncentrácie (pozri rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12 , EU:T:2013:635 , bod 118 ).

225

V prejednávanej veci je pritom nesporné, že tak Vodafone, ako aj Unitymedia mali už pred koncentráciou dominantné postavenie na trhu MDU v rámci svojich oblastí pokrytia káblovou sieťou, čo malo za následok, že obe tieto spoločnosti sa už mohli správať v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov a zákazníkov MDU. V dôsledku toho, aj keby, ako tvrdí žalobkyňa, subjekt vytvorený koncentráciou mohol vďaka zvýšeniu svojich zdrojov vylúčiť svojich zostávajúcich konkurentov z trhu najmä prostredníctvom uplatňovania predátorských cien, treba konštatovať, že to tak bolo už pred koncentráciou a že zmena vlastností a štruktúry trhu spôsobená koncentráciou nemá za následok, že by sa toto budúce správanie stalo možným a ekonomicky racionálnym.

226

V každom prípade, ak by subjekt vytvorený koncentráciou zaviedol protisúťažné praktiky s cieľom vylúčiť zostatkovú konkurenciu z trhu MDU, tretie osoby by mohli oznámiť takéto potenciálne zneužitie vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže alebo Komisii bez toho, aby bola dotknutá možnosť týchto orgánov konať z úradnej moci v súlade s článkom 5 a článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10 , EU:T:2015:283 , bod 250 ).

230

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že nedospela k záveru o existencii horizontálnych nekoordinovaných účinkov na trh MDU z dôvodu zvýšenia zdrojov vyplývajúceho z koncentrácie.

[ omissis ]

B.

O treťom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení a procesných vadách v rámci preskúmania horizontálnych nekoordinovaných účinkov na sprostredkovateľskom trhu a trhu MDU

[ omissis ]

316

Treba podotknúť, že tieto tri podmienky sú kumulatívne, takže nesplnenie jednej z nich stačí na vylúčenie rizika protisúťažného zabránenia prístupu k vstupom (rozsudky z 23. mája 2019, KPN/Komisia, T‑370/17 , EU:T:2019:354 , body 118 a 119 , a z 27. januára 2021, KPN/Komisia, T‑691/18 , neuverejnený, EU:T:2021:43 , body 111 a 112 ). Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o tretiu z týchto podmienok, treba poznamenať, že na to, aby bola táto podmienka splnená, je potrebné preukázať výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu, ako to vyplýva z bodu 32 usmernení o nehorizontálnych fúziách.

317

Treba poznamenať, že v napadnutom rozhodnutí Komisia napriek tomu, že neexistovali žiadne nové vertikálne prepojenia medzi dodávateľským sprostredkovateľským trhom a odberateľským trhom MDU, ktoré by vyplývali z koncentrácie, v odôvodneniach 1476 až 1506 napadnutého rozhodnutia preskúmala tieto tri podmienky bez toho, aby žalobkyňa tento prístup ako taký kritizovala.

318

V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné začať preskúmaním tvrdení uvedených žalobkyňou s cieľom preukázať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí zjavne nesprávne dospela k záveru, že tretia z týchto podmienok nebola splnená, teda preskúmaním tretej výhrady žalobkyne zhrnutej v bode 312 vyššie.

322

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkyne, že vyvíjala v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia dostatočný konkurenčný tlak napriek tomu, že len ďalej predávala jej produkty, treba konštatovať, že takéto tvrdenie nie je podložené dôkazmi, ktoré by mohli spochybniť vysvetlenia uvedené v odôvodneniach 1501 a 1503 napadnutého rozhodnutia, ako bolo pripomenuté v bodoch 283 a 284 vyššie.

323

Žalobkyňa teda nijako nepodložila svoje tvrdenie, podľa ktorého by zánik predajcov, ktorým sa v minulosti podarilo vyhrať obchodné verejné súťaže, mal významný negatívny vplyv na hospodársku súťaž.

324

Okrem toho treba uviesť, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne nepatrí do pôsobnosti konania o kontrole koncentrácií zabezpečenie posilnenia žalobkyne ako hlavného konkurenta účastníkov koncentrácie a hlavného zdroja zostatkovej hospodárskej súťaže, najmä keď žalobkyňa nespresňuje, v čom by takéto posilnenie spočívalo a z akého právneho základu by malo vyplývať.

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého len dočasne využívala sprostredkovateľské služby prenosu televízneho signálu poskytované zo strany spoločnosti Unitymedia, pričom čakala na spustenie svojej vlastnej siete úrovne 3, z odôvodnenia 798 a z obrázku 20 napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje Komisia v odôvodnení 1504 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že posúdenia vykonané Komisiou sú založené tak na odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj na vlastných číselných údajoch oznámených samotnou žalobkyňou. Z dôkazov uvedených v odôvodnení 744 písm. a) a v odôvodneniach 797 až 799 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa v rokoch predchádzajúcich prijatiu napadnutého rozhodnutia v skutočnosti nevykonala žiadne zdvojenie káblovej siete iného prevádzkovateľa siete. Konkrétne z obrázku 20 napadnutého rozhodnutia uvedeného v odôvodnení 798 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že počet domácností pripojených do siete žalobkyne sa v rokoch 2012 až 2018 výrazne nezvýšil, s výnimkou nadobudnutia už existujúcich aktív od iných spoločností. Žalobkyňa pritom nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil záver, že „v posledných rokoch urobila veľmi málo pre rozvoj svojej infraštruktúry úrovne 3“.

327

Z toho vyplýva, že tvrdenia predložené žalobkyňou nepreukazujú, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že z informácií, ktoré jej boli predložené, vyplýva, že oslabenie žalobkyne v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia by malo obmedzené účinky na hospodársku súťaž na trhu zákazníkov MDU.

C.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení v rámci preskúmania nekoordinovaných horizontálnych účinkov na trh spätného odkupovania televízneho signálu

[ omissis ]

1. O zjavne nesprávnom posúdení namietanom žalobkyňou

[ omissis ]

348

Okrem toho, hoci žalobkyňa tvrdí, že subjekt, ktorý vznikne koncentráciou, by mal schopnosť a motiváciu zaviesť takúto stratégiu čiastočnej exkluzivity voči niektorým svojim konkurentom, treba konštatovať, že sa ani nepokúša preukázať, že takáto stratégia by mala významný negatívny vplyv na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu, napríklad tak, že by sa oprela o dôkazy preukazujúce, že potenciálne veľký podiel spoločností pôsobiacich v oblasti bývania, pokiaľ ide o trh MDU, alebo nemeckých televíznych divákov, pokiaľ ide o trh SDU, by bol ochotný prejsť k službám v ponuke subjektu vytvoreného koncentráciou len z toho dôvodu, že ich súčasný poskytovateľ neponúkal niektoré kanály. Ako však vyplýva z bodov 315 a 316 vyššie a z tam citovanej judikatúry, tri podmienky uvedené v bode 32 usmernení o nehorizontálnych fúziách sú kumulatívne, takže nesplnenie jednej z nich postačuje na vylúčenie rizika protisúťažného zabránenia prístupu k vstupom, čo umožňuje zamietnuť túto druhú výhradu.

352

V každom prípade uzavretie exkluzívnych dohôd podnikom v dominantnom postavení s poskytovateľom, ktorých cieľom je vylúčiť z odberateľského trhu jedného alebo viacerých individuálne určených konkurentov, môže predstavovať konanie v rozpore s právom hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2011, Altstoff Recycling Austria/Komisia, T‑419/03 , EU:T:2011:102 , bod 51 ). Na otázku položenú v tejto súvislosti na pojednávaní Komisia okrem toho potvrdila, že ak by subjekt vytvorený koncentráciou uzavrel dohodu o úplnej alebo čiastočnej exkluzivite s prevádzkovateľom televízneho vysielania, mohlo by to potenciálne predstavovať porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ.

355

V každom prípade, ak by údajné výhody vyplývajúce z koncentrácie, ktoré by mal subjekt vytvorený touto koncentráciou, umožňovali tomuto subjektu ponúkať zákazníkom MDU výhodnejšie ceny, ako to tvrdí žalobkyňa, treba dospieť k záveru, že to svedčí o pozitívnych účinkoch pre spotrebiteľov, pretože je pravdepodobné, že takéto zníženie ceny sa odrazí skôr vo výške mesačného nájomného nájomcov dotknutých nehnuteľností než v ZNÚHS. Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že výhody, ktoré uvádza, a to vyberanie príjem poplatkov za ďalší predaj a nadobudnutie obsahu za výhodnejších podmienok než najmenší prevádzkovatelia káblových sietí, by boli vlastné koncentrácii.

356

Žalobkyňa preto nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v rámci preskúmania nekoordinovaných horizontálnych účinkov na trhu ďalšieho predaja televízneho signálu, v dôsledku čoho sa štvrtý žalobný dôvod musí zamietnuť.

D.

O piatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení a na procesnej vade v rámci preskúmania záväzkov

Po koncentrácii by totiž činnosť vykonávaná spoločnosťou Unitymedia prostredníctvom jej káblovej siete pokračovala a prevzala by ju Vodafone. Vodafone naopak zamýšľala ukončiť svoju činnosť týkajúcu sa DSL v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia, ktorú vykonávala na základe veľkoobchodného prístupu poskytovaného spoločnosťou Deutsche Telekom (pozri najmä odôvodnenia 566, 604 a 605 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, že práve činnosť spoločnosti Vodafone týkajúca sa DSL, teda činnosť ďalšieho predaja produktu DSL spoločnosti Deutsche Telekom, by po koncentrácii zanikla.

372

Záväzok WCBA preto nemohol byť považovaný za neefektívny, keďže stanovoval vstup na trh zo strany prevádzkovateľa siete, spoločnosti Telefónica, ktorá nebola aktívna v oblasti infraštruktúry, ale zaoberala sa len ďalším predajom, pretože jeho cieľom bolo práve kompenzovať zánik prevádzkovateľa siete – spoločnosti Vodafone –, v oblasti pokrytia káblovej sieťou spoločnosti Unitymedia, pričom tento prevádzkovateľ siete nebol aktívny v oblasti infraštruktúry, ale uskutočňoval len ďalší predaj, takže tejto prvej výhrade nemožno vyhovieť.

373

375

Komisia má právomoc prijať len také záväzky, ktoré môžu zabezpečiť zlučiteľnosť nahlásenej koncentrácie s vnútorným trhom. Inými slovami, záväzky ponúkané dotknutými podnikmi musia umožniť Komisii dospieť k záveru, že predmetná koncentrácia by výrazne nenarušila účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia v zmysle článku 2 ods. 2 tohto nariadenia (pozri rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02 , EU:T:2006:64 , bod 294 a citovanú judikatúru).

376

Cieľom záväzkov prijatých v priebehu fázy II je napraviť problémy s hospodárskou súťažou, ktoré Komisia zistila v priebehu fázy I a ktoré ju viedli k začatiu fázy II. Pri preskúmaní, či záväzky prijaté v priebehu fázy II umožňujú svojím dosahom a obsahom, aby Komisia prijala rozhodnutie o schválení koncentrácie, preto Všeobecný súd musí overiť, či Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospieť k záveru, že uvedené záväzky predstavujú priamu a dostatočnú odpoveď na problémy s hospodárskou súťažou zistené vo fáze I (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10 , EU:T:2015:283 , bod 298 ).

377

Podľa odôvodnenia 30 nariadenia č. 139/2004 platí, že ak dotknuté podniky zmenia oznámenú koncentráciu, najmä ponúknutím záväzkov s cieľom, aby bola koncentrácia zlučiteľná so spoločným trhom, Komisia by mala mať možnosť vyhlásiť túto zmenenú koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Takéto záväzky by mali byť primerané k problémom s koncentráciou a mali by ich úplne odstraňovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02 , EU:T:2006:64 , bod 307 ).

381

Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobkyne, že Komisia mala zamietnuť záväzok WCBA len z dôvodu, že sa týkali výlučne správania subjektu vytvoreného koncentráciou, čo znamená, že druhú výhradu možno zamietnuť.

382

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na údajnej neschopnosti spoločnosti Telefónica vyvíjať silný konkurenčný tlak na trhu prístupu k internetu na pevnom mieste, treba konštatovať, že obsah odôvodnenia 529 napadnutého rozhodnutia, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa na podporu tejto výhrady, sa týka vyhlásenia spoločnosti Deutsche Telekom o konkurenčnej sile spoločnosti Telefónica pred zohľadnením záväzku WCBA, čo umožňuje zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého samotná Komisia v tomto odôvodnení uznala túto neschopnosť spoločnosti Telefónica.

383

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na údajne obmedzených rýchlostiach, ktoré by ponúkala Telefónica na základe záväzku WCBA, je pravda, že v odôvodnení 531 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tieto konštatovania:

Okrem toho treba uviesť, že v odôvodneniach 1896 až 1917 napadnutého rozhodnutia v časti nazvanej „Rozsah“ Komisia podrobne preskúmala záväzok WCBA. Konkrétnejšie v odôvodneniach 1901 až 1906 uvedeného rozhodnutia Komisia preskúmala rýchlosti, ktorú Vodafone ponúkla spoločnosti Telefónica. Ako zdôrazňuje vedľajšia účastníčka tohto konania, Telefónica disponovala na účely svojich činností týkajúcich sa DSL maximálnym hypotetickým prietokom 250 Mbits/s. Pre porovnanie, záväzok WCBA by jej umožnil prístup k prietoku až 300 Mbits/s v čase jeho realizácie a neskôr až 500 Mbits/s. V odôvodnení 1906 napadnutého rozhodnutia tak Komisia dospela k záveru, že rýchlosti dostupné v rámci záväzku WCBA ponúkajú významné výhody v porovnaní s tými, ktoré sú dostupné v rámci infraštruktúry DSL spoločnosti Deutsche Telekom. Konkrétne uviedla, že tento záväzok by ponúkal vyššie rýchlosti ako technicky najrýchlejší produkt, ktorý je s infraštruktúrou DSL technicky dostupný, a vytvoril by konkurenta, ktorý je z hľadiska rýchlosti bližšie k spoločnosti Unitymedia než činnosti týkajúcej sa DSL spoločnosti Vodafone. Vo všeobecnosti Komisia dospela k záveru, že rýchlosti dostupné na základe záväzku WCBA predstavujú zlepšenie v porovnaní s veľkoobchodnou ponukou spoločnosti Deutsche Telekom a že sú dostatočné na to, aby Telefónica mohla v dohľadnej budúcnosti účinne konkurovať na trhu prístupu k internetu na pevnom mieste.

387

Samotná okolnosť, že pred zohľadnením záväzku WCBA Komisia dospela k záveru, že oneskorené zavedenie vyšších rýchlostí do jej portfólia produktov spoločnosti Telefónica predstavuje dôležitý dôkaz o obmedzenej konkurencieschopnosti tejto spoločnosti na trhu neumožňuje vyvodiť nijaký záver o schopnosti a motivácii spoločnosti Telefónica pôsobiť ako životaschopná a aktívna konkurenčná sila, a teda o vhodnosti a dostatočnosti záväzku WCBA po jeho zavedení, čo umožňuje zamietnuť túto tretiu výhradu.

400

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkyne, že záväzok OTT bol nedostatočný, keďže služby OTT mali v Nemecku zatiaľ len obmedzený význam a nechránil ostatných prevádzkovateľov káblových sietí a poskytovateľov IPTV, treba uviesť, že z odôvodnenia 1266 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zistený problém hospodárskej súťaže, ktorého riešenie mal tento prostriedok poskytnúť, spočíval v tom, že sa zvýšila možnosť subjektu vytvoreného koncentráciou zabrániť vzniku a rozvoju určitých inovatívnych televíznych služieb, vrátane OTT, pri ktorých bol zistený rastúci význam a ktoré umožňovali väčšiu interakciu medzi prevádzkovateľmi televízneho vysielania a divákmi.

401

Preto bez ohľadu na otázku časového rámca, v ktorom by služby OTT mohli podstatne obmedziť manévrovací priestor a vyjednávaciu silu subjektu vytvoreného koncentráciou, je potrebné dospieť k záveru, že záväzok OTT v rozsahu, v akom bráni spoločnosti Vodafone odo dňa prijatia napadnutého rozhodnutia nielen uzavrieť alebo obnoviť zmluvu s prevádzkovateľom televízneho vysielania, ktorá by obsahovala podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo obmedzujú možnosť tohto prevádzkovateľa televízneho vysielania ponúkať služby OTT v Nemecku, ale tiež by mu ukladala povinnosť neuplatňovať takéto prípadné ustanovenia a upustiť od podobných obmedzení v existujúcich zmluvách (pozri body 13 a 14 oddielu B.II znenia záväzkov), mohol okamžite zabrániť tomu, aby Vodafone bránila vzniku a rozvoju služieb OTT, a teda odstrániť problém hospodárskej súťaže, kvôli ktorému bol prijatý.

402

Na druhej strane treba uviesť, že hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že subjekt vytvorený koncentráciou by mal schopnosť a motiváciu brániť vzniku a rozvoju inovačných televíznych služieb, akými sú HBBTV a OTT, a že Vodafone na účely vyriešenia tohto problému hospodárskej súťaže ponúkla záväzky OTT a HBBTV, nedospela k záveru, že by to tak bolo v prípade iných prostriedkov vysielania, ako sú iní prevádzkovatelia káblových sietí alebo poskytovatelia služby IPTV. Pokiaľ ide o tento posledný uvedený produkt, treba konštatovať, že tento výrobok bol na rozdiel od OTT vo fáze útlmu s obmedzeným podielom na trhu vo výške 8 % (pozri odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia), čo žalobkyňa nespochybňuje.

406

Na tento účel sa v bode 16 oddielu B.II textu záväzkov okrem iného stanovili nasledujúce povinnosti. Po prvé Vodafone má zabezpečiť, aby denné maximálne využitie všetkých bodov prepojenia zlúčeného subjektu s každým zo skupiny najmenej troch renomovaných poskytovateľov prepojenia, ktorí sú ochotní predávať tranzitné služby prostredníctvom jedného alebo viacerých fyzických prepojovacích bodov v Nemecku, ktorými by mohol dátový tok smerovať k zákazníkom širokopásmového pripojenia, neprekročilo 80 %, v dôsledku čoho bude k dispozícii prinajmenšom 20 % kapacity nad denné maximum. Po druhé má Vodafone zabezpečiť, aby kapacita dostupná nad denné maximum bola aspoň 20 Gbit/s. Tento číselný údaj sa má každoročne prehodnocovať v súlade s postupom opísaným v texte záväzkov. Žalobkyňa však konkrétne nevysvetľuje, v čom to bolo nedostatočné.

407

V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že Komisia a vedľajšia účastníčka konania v podstate vysvetlili, bez toho, aby im niekto odporoval, že subjekt vytvorený koncentráciou by mal silnú motiváciu minimalizovať preťaženie na úrovni účastníckej prípojky z dôvodu, že takéto preťaženie, ktoré spôsobí prekážky „na poslednom kilometri“ („on the last mile“), by tiež ohrozilo atraktívnosť jeho vlastnej stálej ponuky širokopásmových služieb a znamenalo by preňho značné riziko straty zákazníkov v prospech iných prevádzkovateľov siete.

408

Okrem toho treba konštatovať, že Komisia v odôvodnení 1929 napadnutého rozhodnutia uviedla, že internetová neutralita zaručená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie ( Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1 ), mala zabrániť tomu, aby subjekt vytvorený koncentráciou prijal reštriktívne jednostranné praktiky zamerané na obchádzanie záväzku, ako je zmena priorít v dátovom toku alebo diskriminácia, čo žalobkyňa nespochybňuje.

412

Pokiaľ ide po piate o tvrdenie žalobkyne, že záväzky týkajúce sa trhu spätného odkupovania televízneho signálu nezabránia tomu, aby subjekt vytvorený koncentráciou pre prevádzkovateľov televízneho vysielania nepriaznivým spôsobom zmenil iné podmienky, než tieto poplatky, treba poznamenať, že žalobkyňa a vedľajšia účastníčka konania sa zhodujú v tom, že rokovania medzi prevádzkovateľmi televízneho vysielania a televíznymi platformami sa neobmedzujú len na toky príjmov prevádzkovateľov televízneho vysielania v prospech subjektu vytvoreného koncentráciou, t. j. na poplatky za spätné odkúpenie, ale zahŕňajú aj platby súvisiace s obsahom a platby za technickú kvalitu alebo dodatočné funkcie a služby, ktoré subjekt vytvorený koncentráciou uskutočnil v prospech prevádzkovateľov televízneho vysielania.

413

415

Ďalej treba konštatovať, že Komisia bola oprávnená zohľadniť komplementárnu povahu záväzkov týkajúcich sa poplatkov za spätné odkúpenie a záväzku OTT z dôvodu, že prvý z nich priamo ovplyvňuje finančný vzťah medzi subjektom vytvoreným koncentráciou a dotknutými prevádzkovateľmi televízneho vysielania, pokiaľ ide o tradičné a lineárne televízne ponuky, a že druhý z nich má vplyv na poskytovanie dodatočných služieb.

416

Okrem toho Komisia počas konania pred Všeobecným súdom tvrdila bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila, že ak by subjekt vytvorený koncentráciou pridal k poplatkom za spätné odkúpenie ďalšie významné platby, predstavovalo by to ľahko identifikovateľné obchádzanie záväzkov.

417

Napokon za predpokladu, že tvrdenie žalobkyne týkajúce sa obchádzania záväzkov sa vzťahuje aj na platenú televíziu, žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenie Komisie, že v prípade platených televíznych kanálov, akékoľvek správanie opísané žalobkyňou by bolo v rozpore so záväzkom OTT.

Okrem toho z bodu 94 oznámenia o nápravných opatreniach vyplýva, že ak účastníci následne pozmenia navrhované záväzky po uplynutí lehoty 65 pracovných dní, Komisia môže takto upravené záväzky akceptovať len v prípade, že je schopná jasne stanoviť – na základe vlastného posúdenia informácií získaných v priebehu skúmania vrátane výsledkov predchádzajúcich konzultácií s účastníkmi trhu a bez potreby vykonať dodatočné takéto konzultácie – že takéto záväzky po ich realizovaní úplne a jednoznačne vyriešia identifikované problémy v oblasti hospodárskej súťaže a za predpokladu, že má dostatočný čas na vykonanie riadnej analýzy a riadnej konzultácie s členskými štátmi. Okrem toho z poznámky pod čiarou č. 107 tohto oznámenia, ktorá sa týka jeho bodu 94, vyplýva, že konzultácie s členskými štátmi si zvyčajne vyžadujú, aby im Komisia bola schopná zaslať návrh konečného rozhodnutia vrátane posúdenia upravených záväzkov najmenej desať pracovných dní pred zasadnutím poradného výboru s členskými štátmi.

421

Nakoniec treba poznamenať, že judikatúra uznala tieto dve podmienky za kumulatívne a objasnila ich v tom zmysle, že Komisia môže zohľadniť záväzky, ktoré účastníci oznámenej koncentrácie predložili oneskorene, ak po prvé tieto záväzky vyriešia jasne a bez potreby dodatočného vyšetrovania predbežne zistené problémy hospodárskej súťaže, a po druhé ak existuje dostatočný čas prekonzultovať tieto záväzky s členskými štátmi (pozri rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07 , EU:T:2010:280 , bod 455 a citovanú judikatúru).

422

V prejednávanej veci treba konštatovať, že tieto dve podmienky sú splnené.

426

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba piaty žalobný dôvod zamietnuť.

[ omissis ]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto:

Reine

Truchot

Sampol Pucurull

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. novembra 2024.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.