T-165/20

žalobca,

proti

EUCAP Somalia , v zastúpení: E. Raoult, advokátka,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predseda komory M. R. da Silva Passos (spravodajca), sudcovia L. Truchot a M. Sampol Pucurull,

JC, žalobca, v žalobe podanej podľa článku 272 ZFEÚ navrhuje na jednej strane zrušiť list zo 4. novembra 2019 (ďalej len „list zo 4. novembra 2019“) a list z 3. decembra 2019 (ďalej len „list z 3. decembra 2019“) (ďalej spoločne len „akty oznamujúce výpoveď“), ktorými mu EUCAP Somalia oznámila svoje rozhodnutie vypovedať jeho pracovnú zmluvu, a v prípade potreby aj rozhodnutie tohto orgánu z 24. januára 2020 o zamietnutí jeho interného opravného prostriedku, ktorý sa netýka disciplinárneho konania (ďalej len „rozhodnutie z 24. januára 2020“), namiereného proti rozhodnutiu o ukončení jeho pracovnej zmluvy a oznámeného listom z 3. decembra 2019, a na druhej strane uložiť EUCAP Somalia povinnosť vyplatiť mu retroaktívne mzdu až do úplného, riadneho a zákonného skončenia ich pracovnoprávneho vzťahu.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

EUCAP Somalia, pôvodne EUCAP NESTOR, je misiou Európskej únie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“), ktorá bola založená rozhodnutím Rady 2012/389/SZBP zo 16. júla 2012 o misii Európskej únie na budovanie regionálnych námorných kapacít v [Somálsku (EUCAP Somalia)] ( Ú. v. EÚ L 187, 2012, s. 40 ), ktoré bolo prijaté podľa kapitoly 2 hlavy V Zmluvy o EÚ upravujúcej SZBP. Podľa článku 2 rozhodnutia 2012/389, zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2020/663 z 18. mája 2020 ( Ú. v. EÚ L 157, 2020, s. 1 ), má EUCAP Somalia za cieľ pomáhať Somálsku pri posilňovaní jeho kapacít v oblasti námornej bezpečnosti s cieľom umožniť mu účinnejšie presadzovať námorné právo.

3

Na základe pracovnej ponuky, ktorú pripravilo oddelenie ľudských zdrojov EUCAP Somalia a ktorá bola žalobcovi predložená 25. júla 2019, bol žalobca zamestnaný ako zodpovedný administratívny a finančný pracovník s pracovnou zmluvou na dobu určitú, ktorú 20. augusta 2019 podpísal vedúci misie EUCAP Somalia (ďalej len „vedúci misie“) a následne 21. augusta aj samotný žalobca (ďalej len „zmluva“).

Článok 21.1 zmluvy stanovoval, že „zamestnanec môže podať interný opravný prostriedok proti aktu, ktorý nepriaznivo ovplyvnil jeho záujmy, a to v lehote jedného mesiaca od vydania tohto aktu… Zamestnanca musí pred prijatím rozhodnutia vypočuť zástupca vedúceho misie, pričom o tejto skutočnosti bezodkladne upovedomí vedúceho misie“.

7

Článok 22.1 zmluvy stanovoval, že „spory vyplývajúce, resp. týkajúce sa zmluvy patria do právomoci Súdneho dvora Európskej únie v súlade s článkom 272 ZFEÚ“. Okrem toho článok 22.2 zmluvy stanovoval, že „pred podaním žaloby na Súdny dvor Európskej únie sa musí vyčerpať interný opravný prostriedok, ktorý sa netýka disciplinárneho konania, upravený v článku 21 zmluvy.“

8

V období pred prijatím žalobcu do zamestnania, predložil žalobca 9. augusta 2019 EUCAP Somalia lekárske potvrdenie o „dobrom zdravotnom stave“ a jeho spôsobilosti „pracovať kdekoľvek vo svete“, ktoré vydal jeho ošetrujúci lekár 31. júla 2019. Okrem toho predložil EUCAP Somalia 10. augusta 2019 rôzne ručne vyplnené administratívne tlačivá, z ktorých dve obsahovali osobné kontaktné údaje a informácie o zdravotnom stave.

9

12

V e-maile z 15. septembra 2019 vedúca oddelenia „Podpora misie“ žalobcu informovala o tom, že mu nemôže poskytnúť podrobné vysvetlenia a zároveň uviedla, že vedúci misie mal v úmysle prehodnotiť jeho nástup do zamestnania v záujme splnenia si svojej povinnosti náležitej starostlivosti voči zamestnancom EUCAP Somalia.

13

Advokátka žalobcu 17. septembra 2019 zaslala EUCAP Somalia e-mail, v ktorom misiu požiadala o potvrdenie, že žalobcovi bude vyplácaná odmena a príslušné denné náhrady až do prijatia konečného rozhodnutia o jeho prijatí do zamestnania.

14

Znalec v oblasti zdravotníctva predložil 24. septembra 2019 poradnému lekárovi EUCAP Somalia posudok týkajúci sa podmienok v zdravotníctve a obmedzeného prístupu k zdravotnej starostlivosti v Somálsku, ktorý zahŕňal aj zdravotnú kontraindikáciu proti vyslaniu na územie Somálska a osobitne do oblasti Garowe (Somálsko) akejkoľvek osoby, ktorá potrebuje rozsiahlu farmaceutickú celoživotnú liečbu, vrátane imunosupresívnych liekov, každodenných injekcií inzulínu na liečbu cukrovky alebo ktorá trpí akýmkoľvek iným chronickým ochorením vyžadujúcim si pravidelné lekárske kontroly.

18

Listom zo 4. novembra 2019 odoslaným 8. novembra 2019, po ktorom nasledoval doporučený list s doručenkou, vedúci misie informoval žalobcu o jeho rozhodnutí ukončiť zmluvu s výpovednou dobou jedného týždňa, ktorá začala plynúť od pondelka, teda 18. novembra 2019. Tento list bol žalobcovi zaslaný na adresu, ktorú 10. augusta 2019 uviedol v tlačive obsahujúcom osobné kontaktné údaje. Táto adresa neobsahovala súpisné číslo.

19

Žalobca 19. novembra 2019 napísal e-mail zástupcovi vedúceho misie, vedúcej oddelenia „Podpora misie“ a oddeleniu ľudských zdrojov EUCAP Somalia, v ktorom žiadal, aby mu predložili potvrdenie o zamestnaní a výplatné pásky za dva predchádzajúce mesiace.

20

Žalobca 26. novembra 2019 prostredníctvom svojej advokátky upovedomil právneho poradcu EUCAP Somalia o tom, že EUCAP Somalia oznámil svoju celú adresu v tlačive obsahujúcom informácie o jeho bankovom spojení, ktoré predložil 25. septembra 2019.

Oddelenie ľudských zdrojov EUCAP Somalia predložilo 16. decembra 2019 žalobcovi potvrdenie o zamestnaní, pričom uviedlo, že zmluvný pracovnoprávny vzťah trval od 8. septembra do 25. novembra 2019, a zmluva nebola vykonávaná.

24

Žalobca 23. decembra 2019 prostredníctvom svojej advokátky namietol dobu zamestnania uvedenú v tomto potvrdení, pričom zdôraznil, že mu bol doručený iba list z 3. decembra 2019 stanovujúci výpovednú dobu v dĺžke jedného týždňa, ktorá začala plynúť 9. decembra 2019. Zdôraznil dôležitosť tejto informácie z hľadiska jej užitočnosti na účel ohlásenia správnej doby zamestnania v prípade poistenia v nezamestnanosti v Belgicku. Okrem toho žiadal, aby mu bola predložená kópia listu zo 4. novembra 2019, ktorý mu nebol doručený.

25

Dňa 2. januára 2020 žalobca podal prostredníctvom svojej advokátky e‑mailom, ktorý adresoval okrem iného vedúcemu zamestnancov konajúcemu ako zástupca vedúceho misie EUCAP Somalia, návrh v zmysle článku 21 zmluvy upravujúceho interný opravný prostriedok, ktorý sa netýka disciplinárneho konania (ďalej len „interný opravný prostriedok“) namierený proti rozhodnutiu EUCAP Somalia o ukončení zmluvy, ktoré mu bolo oznámené listom z 3. decembra 2019.

26

–

zrušil list z 3. decembra 2019,

–

v prípade potreby zrušil rozhodnutie z 24. januára 2020,

–

uložil EUCAP Somalia povinnosť vyplatiť mu retroaktívne odmenu až do okamihu, keď bude zmluvný vzťah ukončený definitívne, riadne a v súlade so zákonom,

–

zamietol žalobu v celom rozsahu ako neprípustnú alebo v každom prípade zjavne bez právneho základu,

–

subsidiárne a na základe vzájomnej žaloby rozhodol o neplatnosti zmluvy z dôvodu chýbajúceho prejavu vôle,

–

ešte subsidiárnejšie a na základe vzájomnej žaloby rozhodol o skončení zmluvy z dôvodov vyššej moci vyplývajúcej zo zdravotných dôvodov,

A. O rozhodnom práve

33

Vo svojich písomných podaniach a v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu predloženú v tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že v prípade, ak sa podáva opravný prostriedok na základe rozhodcovskej doložky, uplatní sa vnútroštátne právo uvedené v zmluve alebo označené zmluvnými stranami. Ďalej uvádza, že jeho návrh, v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia o ukončení pracovnej zmluvy, musí podliehať uplatniteľným hmotnoprávnym predpisom v oblasti pracovného práva. V tomto smere je potrebné uviesť, že EUCAP Somalia sa vo svojom rozhodnutí z 24. januára 2020 odvoláva na belgické právne predpisy. Dodáva, že nenamieta uplatnenie týchto právnych predpisov na sporný zmluvný vzťah v súlade s článkom 3 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ( Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6 , ďalej len „nariadenie Rím I“), a prinajmenšom s článkom 3 ods. 2 a článkom 8 ods. 4 tohto nariadenia. Žalobca sa odvoláva v prvom rade na uplatnenie zmluvných ustanovení a na právo Únie a subsidiárne na belgické právo, konkrétne na loi relative aux contrats de travail du 3 juillet 1978 (zákon o pracovných zmluvách z 3. júla 1978) ( Moniteur belge z 22. augusta 1978, s. 9277) (ďalej len „zákon o pracovných zmluvách“). Žalobca ďalej uvádza, že kogentné ustanovenia belgického práva majú prednosť pred zmluvnými ustanoveniami, ktoré im odporujú.

34

37

Spory, ktoré vzniknú počas plnenia zmluvy, sa musia v zásade rozhodnúť na základe zmluvných podmienok (pozri rozsudok z 18. novembra 2015, Synergy Hellas/Komisia, T‑106/13 , EU:T:2015:860 , bod 37 a citovanú judikatúru). Výklad zmluvy z hľadiska ustanovení vnútroštátneho práva, ktorým sa zmluva spravuje, je odôvodnený len v prípade, ak existujú pochybnosti o obsahu zmluvy, resp. o význame niektorých jej ustanovení, alebo ak s pomocou samotnej zmluvy nemožno vyriešiť všetky sporné otázky. Dôvodnosť žaloby je preto potrebné posúdiť výlučne z hľadiska zmluvných ustanovení a odvolať sa na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorým sa spravuje zmluva len vtedy, ak v spore nemožno rozhodnúť na základe týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2017, Talanton/Komisia, T‑65/15 , neuverejnený, EU:T:2017:491 , bod 43 a citovanú judikatúru).

38

Táto zásada však nemôže viesť k tomu, aby uplatnenie zmluvných ustanovení umožnilo účastníkom konania vylúčiť kogentné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov vnútroštátneho práva, od ktorých sa nemožno odchýliť a v súlade s ktorými sa majú splniť, resp. už boli splnené, zmluvné záväzky.

39

Okrem toho v prípade, že inštitúcie, orgány alebo subjekty Únie vykonávajú zmluvu, sú viazané povinnosťami, ktoré im vyplývajú z Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a všeobecnými zásadami práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P , EU:C:2020:576 , bod 86 ). Navyše, ak sa zmluvné strany vo svojej zmluve prostredníctvom rozhodcovskej doložky rozhodnú zveriť súdu Únie právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa tejto zmluvy, uvedený súd bude mať právomoc posúdiť prípadné porušenia Charty a všeobecných zásad práva Únie bez ohľadu na rozhodné právo zakotvené v zmluve (rozsudok zo 16. júla 2020, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P , EU:C:2020:575 , bod 81 ).

42

Článok 8 nariadenia Rím I, ktorý sa vzťahuje na individuálne pracovné zmluvy, znie:

„1. Individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným.

2. Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine.

3. Ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odseku 2, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny miesta podnikania, prostredníctvom ktorého bol zamestnanec zamestnaný.

4. Ak z celkovej situácie vyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odsekov 2 alebo 3, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.“

B. O žalobe

46

Žalobca navrhuje na jednej strane, aby sa akty oznamujúce výpoveď, a v prípade potreby aj rozhodnutie z 24. januára 2020, vyhlásili za neplatné, a na druhej strane si uplatňuje nárok na náhradu škody.

1.

O prípustnosti žaloby

47

59

Treba pripomenúť, že článok 22.2 zmluvy podmieňuje predloženie veci súdu Únie predchádzajúcim vyčerpaním konania o internom opravnom prostriedku, ktoré upravuje článok 21.1 zmluvy a ktoré sa musí povinne začať v lehote jedného mesiaca od okamihu vydania aktu, ktorý negatívne ovplyvňuje záujmy žalobcu.

60

Prípustnosť tejto žaloby sa preto musí posudzovať z hľadiska spoločného výkladu článkov 21.1 a 22 zmluvy. Všeobecnému súdu prináleží, aby na základe týchto úvah overil, či žalobca dodržal požiadavku vyčerpania zmluvného konania o internom opravnom prostriedku. V prvom rade je potrebné určiť, či žalobca podal túto žalobu v lehote jedného mesiaca od okamihu prijatia rozhodnutia, ktorým boli nepriaznivo dotknuté jeho záujmy.

61

Ako už bolo uvedené v bode 39 vyššie, správne orgány Únie sú pri výkone zmluvy aj naďalej viazané povinnosťami, ktoré im vyplývajú z Charty.

65

Odkaz na dátum dotknutého aktu upravený v článku 21.1 zmluvy je rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty jedného mesiaca, ktorá podmieňuje riadne podanie interného opravného prostriedku v zmysle zmluvy, a musí sa vykladať v tom zmysle, že sa týka okamihu, keď sa žalobca mohol skutočne dozvedieť o obsahu tohto aktu.

66

S cieľom určiť okamih, keď sa žalobca dozvedel o rozhodnutí vypovedať zmluvu, je potrebné pripomenúť, že ten účastník konania, ktorý sa odvoláva na oneskorené podanie opravného prostriedku, musí preukázať dátum oznámenia napadnutého rozhodnutia, a v každom prípade dátum, keď sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, ak ide o individuálne opatrenie (pozri analogicky rozsudok z 29. novembra 2018, WL/ERCEA, T‑493/17 , neuverejnený, EU:T:2018:852 , bod 59 ). V prejednávanej veci teda tento dôkaz musí predložiť EUCAP Somalia.

67

Listom z 2. januára 2020 podal žalobca na základe článku 21.1 zmluvy interný opravný prostriedok proti listu z 3. decembra 2019, ktorý sa považoval za oznámenie rozhodnutia o ukončení zmluvy a ktorom sa skutočne dozvedel 5. decembra 2019.

71

Po prvé, pokiaľ ide o to, že žalobca sa v novembri 2019 údajne dozvedel o obsahu listu zo 4. novembra 2019, treba zdôrazniť, že aj keď sa EUCAP Somalia rozhodla doručiť list zo 4. novembra 2019 zaslaním doporučeného listu 8. novembra 2019, nepredložila dôkaz o tomto doručení, a to najmä potvrdenie o doručení doporučeného listu riadne podpísané žalobcom alebo potvrdenie o uložení zásielky po poslednom pokuse o doručenie na poslednej adrese uvedenej žalobcom. Taktiež nemožno konštatovať, že list zo 4. novembra 2019 bol žalobcovi doručený v novembri 2019 a že sa v tento deň mohol účinne oboznámiť s rozhodnutím o ukončení zmluvy.

72

Okrem toho skutočnosti, že žalobca 23. decembra 2019 spochybnil dobu trvania zamestnania uvedenú v potvrdení o zamestnaní zo 16. decembra 2019 (pozri bod 24 vyššie), keďže sa v ňom uvádzal dátum skončenia zmluvy, konkrétne 25. november 2019, ktorý nezodpovedal dátumu konca výpovednej lehoty uvedenej v liste z 3. decembra 2019, a že žiadal, aby mu pri tejto príležitosti bola doručená kópia listu zo 4. novembra 2019, na ktorý sa odkazuje v liste z 3. decembra 2019, podporujú záver, že v decembri 2019 nevedel o obsahu tohto prvého listu.

73

Je pravda, že EUCAP Somalia zaslala uvedený list na adresu, ktorú žalobca uviedol v tlačive obsahujúcom jeho osobné kontaktné údaje, a medzi účastníkmi konania je nesporné, že táto adresa bola neúplná, pretože žalobca opomenul uviesť súpisné číslo.

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenia EUCAP Somalia v súvislosti so spisom žalobcu vo veci žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, je pravda, že z tohto spisu vyplýva, že žalobcovi bola vyplatená dávka v nezamestnanosti príslušnými belgickými orgánmi za celý mesiac december. V dokumente, ktorý potvrdzuje vyplatenie dávky, sa však uvádza dátum 16. január 2020. Okrem toho z obsahu interného opravného prostriedku podaného žalobcom 2. januára 2020 vyplýva, že k tomuto dátumu uviedol, že nepoberal príspevky z dôvodu, že jeho administratívny spis nebol úplný. Nemožno preto vylúčiť, že dávka v nezamestnanosti mu bola vyplatená spätne od dátumu po 2. januári 2020 na základe potvrdenia o zamestnaní, ktoré EUCAP Somalia žalobcovi zaslala 16. decembra 2019 a v ktorom sa uvádzal dátum skončenia pracovného pomeru totožný s dátumom skončenia výpovednej doby uvedenom v liste zo 4. novembra 2019. Z takéhoto spätného vyplatenia preto nemožno s istotou vyvodiť záver, že žalobca mohol pred 16. alebo 23. decembrom 2019, alebo ešte pred 2. januárom 2020 informovať belgické orgány o rozhodnutí ukončiť zmluvu, ktoré mu bolo oznámené v liste zo 4. novembra 2019.

77

80

To znamená, že rozhodnutie o ukončení zmluvy v podobe, v akej mu bolo oznámené listom z 3. decembra 2019, bolo individuálnym opatrením, ktoré nepriaznivo ovplyvnilo postavenie žalobcu, ktorý sa mohol odvolávať na článok 21.1 zmluvy a podať opravný prostriedok listom z 2. januára 2020, pričom tento opravný prostriedok sa musí považovať za interný opravný prostriedok namierený proti tomuto rozhodnutiu.

81

Keďže žalobca podal interný opravný prostriedok v lehote jedného mesiaca od okamihu, keď sa dozvedel o liste z 3. decembra 2019, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv v súlade s článkom 21.1 zmluvy, tento opravný prostriedok podaný v súlade s článkom 22.2 zmluvy je prípustný. Námietku neprípustnosti, ktorú v tomto smere vzniesla EUCAP Somalia, preto treba zamietnuť.

2.

O porušeniach týkajúcich sa aktov oznamujúcich výpoveď a rozhodnutia z 24. januára 2020

84

Na podporu svojho návrhu na vyhlásenie aktov oznamujúcich výpoveď za neplatné sa žalobca v zásade dovoláva po prvé porušenia povinnosti odôvodnenia, po druhé, najmä pokiaľ ide o list zo 4. novembra 2019, „neúčinnosti a neplatnosti“ tohto listu, ako aj porušenia článku 21 zmluvy a práva byť vypočutý v priebehu konania o internom opravnom prostriedku, po tretie porušenia článku 18.1 a článku 17.2 zmluvy a po štvrté porušenia zákona o pracovných zmluvách v prípade, že by sa uplatnilo belgické právo.

85

Všeobecný súd postupne preskúma prvé tri žalobné dôvody uvádzané žalobcom. Pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod, v zásade bol uvedený na podporu druhého a tretieho žalobného dôvodu, a preto bude preskúmaný v tejto súvislosti.

[ omissis ]

1) O neplatnosti a neúčinnosti oznámenia rozhodnutia o ukončení zmluvy listom zo 4. novembra 2019 a porušení práva byť vypočutý upraveného v článku 21 zmluvy

102

EUCAP Somalia sa zasa domnieva, že žalobca bol formálne upovedomený o ukončení zmluvy, keď mu bol pravdepodobne doručený list zo 4. novembra 2019 po jeho odoslaní 8. novembra 2019. Okrem toho tvrdí, že tento list bol žalobcovi oznámený doporučene s doručenkou na adresu, ktorú sám uviedol v tlačive obsahujúcom jeho osobné kontaktné údaje a ktoré vyplnil 10. augusta 2019. Podľa ustanovení belgického pracovného práva, a najmä článku 37 ods. 1 zákona o pracovných zmluvách je teda doručenie tohto listu platné, keďže neúplná povaha adresy, ktorá bola na tomto liste uvedená, je dôsledkom neospravedlniteľného pochybenia žalobcu. V každom prípade sa EUCAP Somalia domnieva, že odoslaním listu z 3. decembra 2019 odstránila v súlade s belgickým právom vady doručenia výpovede.

103

V prejednávanej veci zmluva neobsahuje osobitné ustanovenia, ktoré by priamo upravovali sporné otázky týkajúce sa pravidiel formálnej platnosti doručovania rozhodnutia o ukončení zmluvy žalobcovi zo strany EUCAP Somalia. Z toho vyplýva, že v zmysle judikatúry citovanej v bode 37 vyššie sa použijú pravidlá stanovené belgickým právnym poriadkom s cieľom posúdiť dôvodnosť tvrdení, ktoré žalobca uvádza v rámci tohto žalobného dôvodu.

104

Článok 40 ods. 2 druhý pododsek zákona o pracovných zmluvách vykladaný v spojení s článkom 37 ods. 1 tohto zákona predovšetkým stanovuje, že ak výpoveď dáva zamestnávateľ, môže ju pod hrozbou neplatnosti doručiť len formou doporučeného listu podaného na poštovú prepravu, ktorý vyvoláva právne účinky tretí pracovný deň po jeho odoslaní alebo prostredníctvom súdneho doručovateľa.

Súčasne sa výpoveď musí doručiť na poslednej adrese, o ktorej sa zamestnávateľ dozvedel [Arbeidshof Brussel (Súd pre pracovnoprávne spory Brusel), rozsudok z 19. októbra 2012, č. 2011/AB/1014]. Inými slovami, ak sa výpoveď zaslala na nesprávnu adresu, hoci zamestnávateľ poznal alebo mal poznať novú adresu, takéto doručenie je vadné a zamestnávateľ je povinný zaplatiť odstupné [(Cour du travail de Gand (Súd pre pracovnoprávne spory Gent, Belgicko), rozsudok zo 14. novembra 2011, J.T.T. 2012, 1124, 1589]. Zamestnávateľovi však nemožno vytýkať, že si nesplnil svoju povinnosť doručiť výpoveď na správnu adresu, ak bola výpoveď na nesprávnu adresu zaslaná v dôsledku pochybenia alebo nedbanlivosti zamestnanca [(Cour du travail de Liège (Súd pre pracovnoprávne spory Liège, Belgicko), rozsudok z 2. marca 2005, J.T.T. 2005, 926, 383)]. V tomto zmysle je zamestnanec povinný informovať svojho zamestnávateľa v primeranom čase o zmene adresy. Bolo totiž rozhodnuté, že v prípade, ak pracovník nepredložil dôkaz o tom, že svojho zamestnávateľa informoval o zmene adresy, doručenie výpovede na predchádzajúcu adresu bolo platné, a preto mohla výpovedná lehota začať plynúť odo dňa stanoveného zamestnávateľom [Cour du travail de Liège (Súd pre pracovnoprávne spory Liège) rozsudok zo 14. januára 2004, č. 27.452‑98]. Nie je však vylúčené, že zamestnávateľ môže prihliadať na iné informácie alebo adresy oznámené zamestnancom v inej súvislosti [pozri v tomto zmysle Cour du travail de Liège (Súd pre pracovnoprávne spory Liège), rozsudok z 2. marca 2005, J.T.T. 2005, 926, 383].

109

V prejednávanej veci bolo v bodoch 67 až 78 vyššie uvedené na jednej strane, že EUCAP Somalia nepredložila dôkaz o skutočných účinkoch doručenia listu zo 4. novembra 2019, a to najmä v podobe potvrdenia o doručení, ktoré by bolo riadne podpísané žalobcom alebo uložením oznámenia o pokuse o doručenie na poslednej adrese uvedenej žalobcom, a na druhej strane, že nemožno preukázať, že by sa žalobca na základe takéhoto listu mohol 8. novembra 2019 riadne oboznámiť s rozhodnutím o ukončení zmluvy a o plynutí príslušnej určenej výpovednej doby.

110

Za týchto podmienok v súlade s judikatúrou citovanou v bode 105 vyššie je doručenie listu zo 4. novembra 2019, ktorý bol zaslaný na nesprávnu adresu, ako potvrdzuje potvrdenie o odoslaní, na ktorom sa uvádza neúplná adresa, postihnuté vadou spôsobujúcou absolútnu neplatnosť výpovednej doby uvedenej v tomto liste, ktorú nemožno napraviť neskorším odoslaním tohto listu žalobcovi, ku ktorému EUCAP Somalia pristúpila 24. januára 2020.

111

Po druhé z bodu 73 vyššie taktiež vyplýva, že EUCAP Somalia odoslala list zo 4. novembra 2019 na neúplnú adresu, pretože žalobca opomenul uviesť súpisné číslo v tlačive obsahujúcom jeho osobné kontaktné údaje.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, ktoré uviedol v štádiu písomných odpovedí na otázky Všeobecného súdu a v ktorom namieta vady druhej výpovede z dôvodu jej podmienenej povahy, treba pripomenúť, že podľa článku 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu predkladanie nových žalobných dôvodov je v priebehu konania zakázané, ibaže sú tieto žalobné dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Podľa judikatúry platí toto ustanovenie aj na výhrady a tvrdenia (pozri rozsudok zo 14. júla 2021,AQ/eu‑LISA, T‑164/19 , neuverejnený, EU:T:2021:456 , bod 59 a citovanú judikatúru). Dôvod alebo tvrdenie, ktoré predstavujú doplnenie dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na začatie konania a ktoré úzko súvisia s týmto dôvodom, však musia byť vyhlásené za prípustné (pozri rozsudok z 15. decembra 2021, Oltchim/Komisia, T‑565/19 , EU:T:2021:904 , bod 87 a citovanú judikatúru).

115

V prejednávanej veci treba zdôrazniť na jednej strane, že vyššie uvedené tvrdenie nie je založené na skutočnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a na druhej strane, že nie je úzko spojené s tvrdením uvádzaným v žalobe. Navyše, ak bolo tvrdenie prednesené v rámci odpovede žalobcu na otázku Všeobecného súdu, je potrebné konštatovať, že presahuje rámec tejto otázky (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 7. februára 2019, RK/Rada, T‑11/17 , EU:T:2019:65 , bod 54 ). Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť ako neprípustné.

116

Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že EUCAP Somalia list zo 4. novembra 2019 riadne nedoručila žalobcovi, pretože nedodržala formálne podmienky platnosti stanovené v tomto smere belgickým právom, s čím sa spája absolútna neplatnosť výpovednej doby, ktorú stanovuje. Z vyššie uvedeného však tiež vyplýva, že EUCAP Somalia túto vadu odstránila riadnym doručením listu z 3. decembra 2019, ktoré voči žalobcovi vyvoláva účinky v celom rozsahu.

Na druhej strane žalobca zdôrazňuje, že belgické právo od 1. januára 2014 pod hrozbou neplatnosti zakazuje odchýlenie sa od zákazu ustanovení o skúšobnej dobe v pracovných zmluvách. V prejednávanej veci vedie uplatnenie tejto zásady k neplatnosti článku 17. 2 zmluvy, na ktorom EUCAP Somalia založila výpoveď zmluvy. Z toho vyplýva, že ustanovenie o skúšobnej dobe upravené v článku 17.2 zmluvy je neúčinné a mal sa uplatniť výlučne článok 18.1 zmluvy, ktorý stanovuje výpovednú dobu v dĺžke jedného mesiaca. Žalobca okrem toho pripomína, že údajné vadné doručenie listu zo 4. novembra 2019 by podľa belgických právnych predpisov odôvodňovalo neplatnosť výpovednej doby v dĺžke jedného týždňa, ktorú stanovuje. Žalobca tvrdí, že v podobnom prípade vedie takéto právo k okamžitému skončeniu pracovnej zmluvy a ku vzniku povinnosti zaplatiť odstupné.

120

Rozhodnutie o ukončení zmluvy oznámené listami zo 4. novembra 2019 a 3. decembra 2019 je preto podľa neho neplatné z dôvodu porušenia jednak zmluvných ustanovení a jednak ustanovení belgického práva.

121

EUCAP Somalia pripomína, že v okamihu jej rozhodovania o vypovedaní zmluvy bol žalobca v skúšobnej dobe v dĺžke troch mesiacov, a to od 8. septembra 2019 do 8. decembra 2019. To znamená, že článok 17.2 bol jediným zmluvným základom rozhodnutia o ukončení zmluvy.

122

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o rozhodné belgické právo pre zmluvu (pozri bod 45 vyššie), loi concernant l’introduction d’un statut unique entre ouvriers et employés en ce qui concerne les délais de préavis et le jour de carence ainsi que de mesures d’accompagnement du 26 décembre 2013 (zákon z 26. decembra 2013 o zavedení jednotného postavenia robotníkov a zamestnancov, pokiaľ ide o výpovedné doby a karenčné doby, ako aj sprievodných opatrení) ( Moniteur belge z 31. decembra 2013, s. 104147) zrušil s účinnosťou od 1. januára 2014 skúšobnú dobu v pracovných zmluvách. Takéto zrušenie platí pod hrozbou neplatnosti akékoľvek odchylného ustanovenia na základe článku 6 zákona o pracovných zmluvách, ktorý stanovuje, že akékoľvek ustanovenie, ktoré odporuje ustanoveniam zákona a vykonávacím nariadeniam, je neplatné v rozsahu, v akom má za cieľ obmedziť práva pracovníkov alebo sprísniť ich povinnosti. Na druhej strane zavádza možnosť jednak na strane zamestnávateľa a jednak na strane zamestnanca vypovedať počas prvej polovice doby stanovenej v pracovnej zmluve na dobu určitú v rámci šiestich mesiacov zmluvu a v tejto súvislosti sa musia dodržať nové výpovedné doby upravené v článku 37/2 ods. 1 zákona o pracovných zmluvách.

126

Tieto ustanovenia belgického práva, ktoré upravujú a zaručujú ochranu pracovníkov, majú teda kogentnú povahu.

127

Po tretie je pravda, že zmluvné strany sa slobodne dohodli na existencii skúšobnej doby v dĺžke troch mesiacov od 8. septembra 2019 do 8. decembra 2019, ako aj na znení článku 17.2 zmluvy, ktorý v tomto ohľade upravoval skúšobnú dobu.

131

Je pravda, že uplatnenie článku 40 ods. 2 zákona o pracovných zmluvách na prejednávanú vec si v spojení s článkom 37 ods. 1 a článkami 37/1 a 37/2 tohto zákona vyžadovalo, aby EUCAP Somalia dodržala týždennú výpovednú dobu, keďže žalobca patril do kategórie pracovníkov, ktorí odpracovali menej ako tri mesiace.

132

Zo spoločného výkladu článkov 6, 37/2 a 40 zákona o pracovných zmluvách vyplýva, že zmluvné strany pracovnej zmluvy na dobu určitú sa môžu dohodnúť na ustanovení, podľa ktorého ukončenie zmluvy podlieha uplatneniu odchýlne dlhšej výpovednej doby, ako je výpovedná doba upravená v článku 37/2 tohto zákona, keďže takéto ustanovenie by posilnilo práva a zmiernilo povinnosti pracovníka.

133

O takýto prípad ide v prejednávanej veci. V skutočnosti treba pripomenúť, že článok 18.1 zmluvy, ktorého znenie je uvedené v bode 5 vyššie, stanovoval možnosť jednostranného ukončenia zmluvy, pri ktorom bolo potrebné dodržať výpovednú dobu jedného mesiaca.

Čo sa týka dôsledkov tohto porušenia pre list z 3. decembra 2019, treba pripomenúť, že EUCAP Somalia riadne oznámila rozhodnutie o ukončení zmluvy zaslaním listu z 3. decembra 2019, ktorý bol žalobcovi doručený 5. decembra 2019 (pozri bod 113 vyššie). Rozhodnutie o ukončení zmluvy sa teda voči žalobcovi stalo zákonným a platným a bolo možné sa naň voči žalobcovi odvolávať od 5. decembra 2019, pričom definitívne nadobudlo účinnosť po uplynutí príslušnej výpovednej doby. Okrem toho z článku 40 ods. 2 zákona o pracovných zmluvách v zásade vyplýva, že podľa belgického práva, ak je výpoveď platne daná písomne s výpovednou lehotou, ale výpovedná lehota je nedostatočná, výpoveď nie je neplatná. Preto nedodržanie zmluvnej výpovednej lehoty vedie k uplatneniu zmluvnej výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca stanovenej v článku 18.1 zmluvy namiesto zákonnej výpovednej lehoty v trvaní jedného týždňa stanovenej v tomto liste.

[ omissis ]

IV. Záver týkajúci sa sporu ako celku

170

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je na jednej strane potrebné vyhovieť žalobným návrhom žalobcu týkajúcim sa neplatnosti a neúčinnosti doručenia rozhodnutia o ukončení zmluvy v liste zo 4. novembra 2019, ako aj porušenia článkov 17.2 a 18.1 zmluvy. Treba teda konštatovať, že žalobca má právo na odmenu za obdobie od 26. novembra 2019 do 8. decembra 2019 a z tohto dôvodu aj na odstupné. Žalobe sa preto vyhovuje, pokiaľ ide o prvý a štvrtý žalobný návrh, a vo zvyšnej časti sa zamieta. Vzájomný návrh, ktorý subsidiárne predložila EUCAP Somalia, sa zamieta.

V. O trovách

Doručenie výpovede uvedenej v liste zo 4. novembra 2019 je neplatné.

2.

Ukončenie zmluvy uzatvorenej medzi EUCAP Somalia a JC 21. augusta 2019 je zákonné a platné a bolo možné sa naň voči žalobcovi odvolávať od 5. decembra 2019, pričom definitívne nadobudlo účinnosť po uplynutí výpovednej doby v dĺžke jedného mesiaca, ktorá začala plynúť 9. decembra 2019 v súlade s článkom 18.1 tejto zmluvy.

3.

EUCAP Somalia je povinná zaplatiť JC na jednej strane sumu zodpovedajúcu jeho odmene stanovenej v súlade s článkom 12.2. uvedenej zmluvy, okrem denných náhrad podľa článku 15 zmluvy, za obdobie od 26. novembra 2019 do 8. decembra 2019 (vrátane), a na druhej strane sumu zodpovedajúcu odstupnému za výpovednú dobu jedného mesiaca vo výške jeho mzdy za obdobie od 9. decembra 2019 do 9. januára 2020, pričom tieto sumy sa zvýšia o úroky vo výške zákonnej sadzby stanovenej belgickými právnymi predpismi.

4.

Truchot

Sampol Pucurull

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2022.

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

( ) Uvádzajú sa len tie body rozsudku, ktoré Všeobecný súd považuje za potrebné zverejniť.