← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·14.1.2020

T-32/20

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62020TN0032

C_2020077SK.01005602.xml

9.3.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 77/56

Žaloba podaná 14. januára 2020 – Buxadé Villalba a i./Parlament

(Vec T-32/20)

(2020/C 77/78)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Jorge Buxadé Villalba, María Esperanza Araceli Aguilar Pinar a Hermann Tertsch Del Valle-Lersundi (v zastúpení: M. Castro Fuertes, advokátka)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie, ktorým sa pánom Carlesovi Puigdemont i Casamajóovi a Antoniovi Comín i Oliveresovi priznáva postavenie členov Európskeho parlamentu,

nariadil pozastavenie akýchkoľvek účinkov takéhoto postavenia a zrušenie účinkov, ktoré už nastali,

nariadil zrušenie všetkých zmlúv o poskytovaní služieb už podpísaných Carlesom Puigdemont i Casamajóom a Antoniom Comín i Oliveresom s asistentmi, poradcami, stážistami alebo inými osobami,

nariadil Carlesovi Puigdemont i Casamajóovi a Antoniovi Comín i Oliveresovi vrátenie všetkých súm, ktoré dostali od Európskeho parlamentu na základe ich neoprávneného postavenia poslancov Európskeho parlamentu z akéhokoľvek titulu a v akejkoľvek výške, a súm vyplatených Európskym parlamentom tretím osobám na základe akejkoľvek zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej s asistentmi, poradcami, stážistami alebo inými osobami,

subsidiárne vyhlásil mandát poslanca Európskeho parlamentu za nezlučiteľný s mandátom člena Asamblea legislativa de la CCAA (zákonodarné zhromaždenie autonómneho spoločenstva) a určil, že nemajú nárok na nijakú odmenu od 2. júla 2019 do dňa prevzatia funkcie a nariadil ich vrátenie vrátane úrokov z omeškania, pokiaľ obdŕžali akúkoľvek čiastku,

v prípade vyhovenia žalobe uložil Európskemu parlamentu náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 8 a 12 aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976 vo vzťahu k španielskym volebným predpisom.

V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že podľa tohto aktu sa európsky volebný postup v každom členskom štáte riadi vnútroštátnymi predpismi a že sa teda uplatňujú články 219 až 224 Ley Orgánica del Régimen Electoral General (zákon o všeobecnom volebnom systéme). Konkrétne, posledné uvedené ustanovenie stanovuje, že zvolení kandidáti musia do piatich dní od vyhlásenia výsledkov volieb zložiť prísahu alebo sľub zachovávať ústavu, pričom v opačnom prípade budú poslanecké mandáty vyhlásené za uvoľnené. Carles Puigdemont a Antonio Comín sa však nedostavili na Junta Electoral Central (centrálna volebná komisia), aby zložili prísahu alebo sľub zachovávať ústavu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že príslušný španielsky orgán nepredložil žiadne potvrdenie o tom, že Carles Puigdemont a Antonio Comín zložili prísahu alebo sľub zachovávať ústavu, čo je odkladná podmienka ich postavenia zvolených zástupcov. Postup Európskeho parlamentu preto podľa žalobcov porušuje akt o európskych voľbách, zasahuje do zvrchovaných právomocí členského štátu a môže akékoľvek rozhodnutie prijaté na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu alebo výbormi, v ktorých sa Carles Puigdemont a Antonio Comín môžu zúčastňovať, ohroziť z dôvodu protiprávnosti a neplatnosti.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že na účely neplatnosti aktu Európskeho parlamentu nie je relevantným rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. decembra 2019, vydaný vo veci C-502/19, Junqueras Vies.

V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že Carles Puigdemont a Antonio Comín sa nikdy nenachádzali vo väzbe a že uvedení majú imunitu iba vďaka tomu, že boli vyhlásení za zvolených zástupcov, ale nemajú plné postavenie členov Európskeho parlamentu, keďže nesplnili všetky požiadavky španielskeho volebného postupu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod, uvádzaný subsidiárne, je založený na porušení článku 7 ods. 3 a 4 aktu o európskych voľbách, keďže existuje dôvod nezlučiteľnosti podľa španielskych volebných predpisov [článok 211 ods. 2 písm. d) zákona o všeobecnom volebnom systéme].

V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že v súlade s právom Únie môže každý členský štát rozšíriť prípady nezlučiteľnosti stanovené na vnútroštátnej úrovni na voľby do Európskeho parlamentu, že vyššie uvedené ustanovenie vnútroštátnych volebných predpisov stanovuje nezlučiteľnosť funkcie člena Asambleas Legislativas de las Comunidades Autónomas (zákonodarné zhromaždenie autonómneho spoločenstva), a že Carles Puigdemont a Antonio Comín prestali byť členmi katalánskeho parlamentu od 7. januára 2020.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-32/20 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik