T-92/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0092
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020161SK.01004201.xml
11.5.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 161/42
Žaloba podaná 14. februára 2020 – Fryč/Komisia
(Vec T-92/20)
(2020/C 161/55)
Jazyk konania: čeština
Účastníci konania
Žalobca: Petr Fryč (Pardubice, Česká republika) (v zastúpení: Š. Oharková, advokátka)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
rozhodol, že inštitúcie Európskej únie závažným spôsobom porušili svoje povinnosti a spôsobili žalobcovi škodu tým, že:
—
Európska komisia prijala nariadene (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) v podobe, v ktorej okrem iného prekračuje zákonné splnomocnenie zo Zmlúv, v ktorej nezabezpečuje dodržiavanie ústavných zásad týkajúcich sa výnimočnosti a odôvodnenosti zasahovania do hospodárskej súťaže ovplyvňujúcej spoločný trh a v ktorej protiprávne umožnila realizáciu štátnej pomoci v rámci grantového programu (Operačný program Podnikanie a inovácie, ďalej len „OPPI“), ktorá poškodila podnikanie spoločnosti žalobcu;
—
Európska komisia prijala svojím rozhodnutím z 3. decembra 2007 Operačný program odporujúci Zmluvám a Charte a toto rozhodnutie neuverejnila;
—
Európska komisia nepostupovala riadne pri vybavovaní sťažností žalobcu na protiprávnosť OPPI, a to tým, že jednak nepreverila okolnosti vzniku a realizácie OPPI, jednak riadne neodôvodnila svoje zamietnutie sťažnosti žalobcu;
—
Súdny dvor Európskej únie sa odmietol zaoberať meritom veci v žalobe o zrušenie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a zamietol žalobu ako zjavne neopodstatnenú, čím porušil svoju ústavnú povinnosť uplatňovania zásady proporcionality a neprimerane formalistickým jednostranným prístupom porušil žalobcovo ústavné právo na účinnú právnu ochranu a spravodlivý proces;
—
určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú čiastku vo výške 4 800 000 eur z titulu náhrady škody spôsobenej vyššie uvedeným, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku;
—
žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že žalobcovi bola spôsobená škoda z titulu mimozmluvnej zodpovednosti EÚ podľa článku 340 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ).
V dôsledku verejnej pomoci, ktorá bola poskytnutá konkurentom žalobcu v rozpore so ZFEÚ, bola spoločnosť žalobcu v hospodárskej súťaži poškodená takým spôsobom, ktorý najprv viedol k zníženiu ročného obratu a k zníženiu ročného zisku rádovo v miliónoch českých korún. S ohľadom na niekoľkoročné trvanie verejnej pomoci a s tým súvisiacu neuspokojivú ekonomickú situáciu spoločnosti bolo príslušným súdom v Českej republike rozhodnuté o vyhlásení konkurzu.
V prípade, že by nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) bolo po právnej stránke správne, tak potom pomoc selektívne a diskriminačne uskutočňovaná v rámci grantového programu OPPI spôsobila žalobcovi škodu osobitnej a neobvyklej povahy, ktorá v celom rozsahu presahuje medze hospodárskeho rizika vzťahujúce sa na obchodnú činnosť spoločnosti žalobcu.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia prijala nariadenie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) v podobe, ktorá nezaručuje súlad s článkom 107 ZFEÚ.
Rada je článkom 109 ZFEÚ splnomocnená určiť svojím nariadením oblasti, v ktorých sa nevyžaduje štandardný postup, keď Komisia posudzuje návrh štátnej pomoci a testuje ho s ohľadom na súlad s článkom 107 ZFEÚ. Rada prijala nariadenie č. 659/1999 a splnomocnila v ňom (v súlade s článkom 108 ods. 4 ZFEÚ) Komisiu na vydanie nariadenia, ktorým sa upravujú podmienky poskytovania štátnej pomoci, ktoré nespadajú pod štandardný schvaľovací režim „ ad hoc “. Komisia prijala nariadenia č. 70/2001, resp. 800/2008, resp. 651/2014 (všeobecné nariadenia o skupinových výnimkách).
Rada ani Komisia však nemohli svojím nariadením ísť nad rámec článku 107 ZFEÚ, ich rola má spočívať v nastavení podmienok štátnej pomoci tak, aby členské štáty, ktoré štátnu pomoc vo „vyňatých“ oblastiach realizujú, nemohli realizovať štátnu pomoc, ktorá by bola v rozpore so zásadou nezasahovania do hospodárskej súťaže, hoci je vyňatá zo štandardného konania pred Komisiou. Aj preto stále trvá (ZFEÚ ustanovený a garantovaný) dohľad Komisie nad režimami pomoci aj vo vyňatých oblastiach, aj preto je k dispozícii (aspoň teoreticky) konanie o vrátení protiprávnej pomoci, aj preto sa EÚ deklaruje stále ako trhové hospodárstvo, teda hospodárstvo, ktoré produkuje tovary a služby, ktoré si dobrovoľne obstarávajú zákazníci v snahe optimalizovať pomer výnos/náklad, a nie tovary a služby, ktoré určia politici a úradníci.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia prijala svojím rozhodnutím z 3. decembra 2007 Operačný program (OPPI) v rozpore so Zmluvami a Chartou a toto rozhodnutie neuverejnila.
Komisia je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá má právomoc kontrolovať, že štátna pomoc sa realizuje v súlade s článkom 107 ZFEÚ.
Komisia pri schválenom operačnom programe neskúmala, či a čím došlo k zlyhaniu trhu, ktoré je podmienkou uskutočnenia štátnej pomoci. Komisia ďalej od Českej republiky nepožadovala analýzu nákladov a prínosov (cost-benefit analysis, CBA), objektívne stanovené indikátory, analýzu vplyvu na hospodársku súťaž a ďalšie náležitosti, ktoré podľa žalobcu podmieňujú uskutočnenie štátnej pomoci. Rozhodnutie Komisie tak bolo protiprávne a v rozpore s poslaním Komisie.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia od žalobcu dostala množstvo podnetov vrátane podrobnej analýzy, z ktorej vyplýva protiprávnosť pomoci uskutočňovanej na základe OPPI, nekonala v súlade s nariadením Rady (ES) č. 659/1999 a nekonala v súlade so zásadou riadnej správy garantovanej žalobcovi Chartou základných práv EÚ. Bez toho, aby Komisia zahájila akékoľvek kontrolné kroky či si vyžiadala nejaké ďalšie podklady, odmietla sa podnetom žalobcu zaoberať s tým, že „ prima facie “ nevidí v realizácii grantového programu OPPI pochybenie.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na odopretí spravodlivosti Súdnym dvorom EÚ (SDEÚ) z dôvodu nadmerného formalizmu.
Žalobca sa obrátil na SDEÚ so žalobou o zrušenie 3 nariadení o skupinových výnimkách z dôvodu ich rozporu so Zmluvami a Chartou. SDEÚ v oboch inštanciách odmietol žalobu žalobcu o neplatnosť nariadenia o skupinových výnimkách z dôvodu zjavnej neprípustnosti. Dôvodom odmietnutia bolo zmeškanie objektívnej lehoty dvoch mesiacov stanovenej článkom 263 ZFEÚ. SDEÚ sa vôbec nezaoberal meritom veci a len formalisticky uplatnil lehotu na podanie žaloby. Žalobca pritom argumentoval, že nefunkčnosť kontrolného mechanizmu Komisie bola odhalená až na základe odpovede Komisie na sťažnosť žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že za začiatok plynutia premlčacej lehoty považuje práve odpoveď Komisie, ktorá sa jeho podnetom/sťažnosťou odmietla dôkladnejšie zaoberať.