T-94/20

C_2020137SK.01005202.xml

27.4.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/52

Žaloba podaná 19. februára 2020 – Campine a Campine Recycling/Komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

uložil Komisii zaplatiť náhradu škody zodpovedajúcu obvyklému úroku z omeškania na dosiahnutie súladu s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci Campine ( 1 ) za obdobie začínajúce dátumom, keď Campine predbežne zaplatila pokutu, do 11. decembra 2019. Tento obvyklý úrok z omeškania by sa mal vypočítať v sadzbe zodpovedajúcej uplatniteľnej refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu – teda v sume 300 637,32 eura, alebo alternatívne v sadzbe, ktorú Všeobecný súd uzná za primeranú,

—

uložil Komisii zaplatiť obvyklý úrok z omeškania zo sumy uvedenej v bode (a), teda náhradu škody, ktorá zodpovedá obvyklému úroku z časti pokuty, ktorá bola zrušená. Tento obvyklý úrok z omeškania by sa mal vypočítať v sadzbe zodpovedajúcej uplatniteľnej refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu (vypočítaný z náhrady vo výške 300 637,32 eura, čo predstavuje 28,83 eura denne), alebo alternatívne v úrokovej sadzbe, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú. Tento obvyklý úrok z omeškania by sa mal vypočítať za obdobie začínajúce dátumom, keď Komisia vrátila istinu dňa 11. decembra 2019, alebo alternatívne začínajúce dátumom vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu v tejto veci, alebo ako ďalšia alternatíva, za obdobie začínajúce dátumom, ktorý Všeobecný súd uzná za vhodný,

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia by mala zaplatiť náhradu škody podľa článku 266 ods. 2 ZFEÚ a článku 340 ods. 2 ZFEÚ. Žalobkyne uvádzajú, že po rozsudku Všeobecného súdu vo veci Campine mala Komisia podľa článku 266 ods. 1 ZFEÚ vykladaného v zmysle judikatúry v rámci opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom zaplatiť nielen istinu pokuty, ale zaplatiť tiež obvyklý úrok z omeškania ako náhradu škody v obvyklej sadzbe za stratu užívania tejto sumy počas referenčného obdobia (teda obdobia medzi predbežnou platbou zo strany žalobkýň a vrátením platby zo strany Komisie) a v tejto súvislosti Komisia nemala možnosť voľby. Vzhľadom na retroaktívny účinok zrušujúceho rozsudku mala Komisia vyplatiť náhradu škody zodpovedajúcu obvyklému úroku z omeškania na dosiahnutie súladu s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci Campine.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia mala zaplatiť obvyklý úrok z omeškania z náhrady škody, ktorá mala byť zaplatená. Žalobkyne uvádzajú, že zásada restitutio in integrum si vyžaduje, aby Komisia zaplatila obvyklý úrok z omeškania z náhrady, ktorý zodpovedá obvyklému úroku z omeškania z časti pokuty, ktorá bola zrušená.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že list Komisie z 13. januára 2020, alebo alternatívne e-mail Komisie z 10. decembra 2019 v ktorých Komisia odmietla zaplatiť obvyklý úrok z omeškania, sú protiprávne a mali by sa preto zrušiť. Žalobkyne uvádzajú, že tieto akty sú protiprávne kvôli porušeniu článku 266 ods. 1 a článku 296 ods. 1 ZFEÚ.