T-100/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0100
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020114SK.01001901.xml
6.4.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 114/19
Žaloba podaná 20. februára 2020 – Junqueras i Vies/Parlament
(Vec T-100/20)
(2020/C 114/21)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobca: Oriol Junqueras i Vies (Sant Joan de Vilatorrada, Španielsko) (v zastúpení: A. Van den Eynde Adroer, advokát)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol, že žaloba podaná proti napadnutému aktu a jeho prílohám bola podaná včas, že žaloba je prípustná a vzhľadom na uvedené žalobné dôvody určil, že napadnutý akt predsedu Európskeho parlamentu je neplatný, ako aj uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania
Dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba je podaná proti rozhodnutiu predsedu Európskeho parlamentu z 10. decembra 2019, ktorým sa (odkazom na svoje rozhodnutie z 22. augusta 2019 napadnuté pred Všeobecným súdom Európskej únie pod číslom veci T-734/19, Junquieras i Vies/Parlament), odmietol zaoberať žiadosťou o ochranu imunity, ktorú podala pani Diana Riba i Giner, poslankyňa Európskeho parlamentu, v mene poslanca Európskeho parlamentu pána Oriola Junquerasa i Vies.
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 39 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článku 3 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 20, článku 21 ods. 1 a 2 a článku 41 ods. 1 a 2 Charty, ako aj na výklade potrebnom v súlade s článkami 7 a 9 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.
—
V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že nadobudnutím účinnosti Charty (a najmä jej vyššie uvedených článkov) ako primárneho práva Únie sa zverujú poslancom Európskeho parlamentu subjektívne autonómne práva, ktoré musia byť vyjadrené správnym výkladom článkov 7 a 9 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, v tom zmysle, že existuje úroveň európskej ochrany imunity poslancov Európskeho parlamentu, ktorá je rovnaká a nediskriminačná z dôvodu národnosti, ako aj prinajmenšom, že existujú procesné práva, ktoré zaväzujú Európsky parlament zaoberať sa žiadosťou o ochranu imunity so zárukami, ktoré takéto práva chránia.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na nezohľadnení rozsudku Súdneho dvora z 19. decembra 2019 (C-502/19, Junqueras i Vies) a porušení práva ochrany imunity v zmysle článku 39 Charty a článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a článkov 7 a 9 rokovacieho poriadku.
—
V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že v uvedenom rozsudku Súdny dvor uznal žalobcovi postavenie poslanca Európskeho parlamentu a určil, že mala byť podaná na Európsky parlament žiadosť o zbavenie imunity. Keďže samotný Európsky parlament uznal postavenie žalobcu ako poslanca Európskeho parlamentu v tejto veci, tento rozsudok nebol zohľadnený a tým, že odmietol rozhodnúť o žiadosti o ochranu imunity v súlade s uvedenými článkami, porušil práva pána Junquerasa ako poslanca Európskeho parlamentu.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 7 a 9 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu z dôvodu nedostatku právomoci predsedu Parlamentu rozhodnúť o prípustnosti alebo neprípustnosti žiadosti o ochranu imunity a z dôvodu nezohľadnenia postupu, ktorý tieto články stanovujú.
—
V tejto súvislosti žalobca tvrdí nedostatok právomoci predsedu prijať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o ochranu imunity a porušenie článkov 7 a 9 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu z dôvodu nezohľadnenia postupu, ktorý stanovujú.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 39 Charty, článku 9 in totum Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a článkov 7 a 9 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.
—
V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že tým, že nebola ochránená imunita pána Junquerasa a Európsky parlament nebol požiadaný, aby sa zaoberal žiadosťou o ochranu imunity, došlo k porušeniu celého systému ochrany imunity zakotvenému v článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskeho parlamentu.