T-111/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0111
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020129SK.01001501.xml
20.4.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 129/15
Žaloba podaná 19. februára 2020 – PT Wilmar Bioenergi Indonesia a iní/Komisia
(Vec T-111/20)
(2020/C 129/20)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: PT Wilmar Bioenergi Indonesia (Medan, Indonézia), PT Wilmar Nabati Indonesia (Medan), PT Multi Nabati Sulawesi (Sulawesi Utara, Indonézia) (v zastúpení: P. Vander Schueren a E. Gergondet, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2092 z 28. novembra 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii ( 1 ) , v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň;
—
uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v súvislosti týmito konaniami.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Európska komisia konala v rozpore s článkami 3 ods. 1 písm. a), 3 ods. 1 písm. a bod i), 3 ods. 2) a 7 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie („základné nariadenie“) a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že platby pochádzajúce z Fondu pre pestovanie palmy olejovej predstavovali kompenzačnú podporu a neupravila výhody, ktoré sa údajne poskytli žalobkyniam pri zľavách, ako aj náklady na prepravu a úvery, ktoré vznikli pri získaní týchto údajných podpôr.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila články 3 ods. 1 písm. a bod iv), 3 ods. 1 písm. b), 3 ods. 2), 6 písm. d) a 28 ods. 5) základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru o existencii vládnej podpory na získanie surového palmového oleja za menej ako primeranú odmenu.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a konala v rozpore s článkom 8 ods. 8) základného nariadenia, keď dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie hrozila hmotná ujma.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila články 8 ods. 5) a 8 ods. 6) základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávnych posúdení, keď dospela k záveru, že dovoz z Indonézie ohrozoval výrobné odvetvie Únie a nevzala do úvahy dovoz z Argentíny.
( 1 ) Ú. V. EÚ L317, 2019, s. 42 .