T-138/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0138
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020129SK.01002601.xml
20.4.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 129/26
Žaloba podaná 2. marca 2020 – PT Ciliandra Perkasa/Komisia
(Vec T-138/20)
(2020/C 129/32)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: PT Ciliandra Perkasa (West Jakarta, Indonézia) (v zastúpení: F. Graafsma, J. Cornelis a E. Rogiest, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2092 z 28. novembra 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 1 a článok 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“) pri určovaní cenového podhodnotenia, pretože 1. nepreskúmala všetky relevantné dôkazy a 2. nepreukázala cenové podhodnotenie vo vzťahu k výrobku ako celku.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 5 základného nariadenia, pretože svoju príčinnú analýzu založila na nesprávne zistenom cenovom podhodnotení.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 3 základného nariadenia, keď dospela k záveru, že na jednej strane platby z fondu pre palmové plantáže (ďalej len „OPPF“) možno kvalifikovať ako granty namiesto platieb za nákup bionafty a na druhej strane že platbami z OPPF sa poskytujú výhody výrobcom bionafty, keďže Komisia i) sa spoliehala na zjavne nesprávne zistený skutkový stav a ii) nezistila, že prípadná výhoda sa preniesla osoby vyrábajúce zmesi bionafty.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a pri vyčíslení výhody v rámci systému OPPF porušila článok 7 základného nariadenia.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený tvrdení, že Komisia porušila článok 8 ods. 1 a 8 základného nariadenia tým, že pri svojom určení hroziacej ujmy nevychádzala z pozitívnych dôkazov a objektívneho preskúmania všetkých relevantných okolností.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu tým, že do napadnutého nariadenia zahrnula iba niektoré podstatné úvahy týkajúce sa analýzy podhodnotenia, čím žalobkyni zabránila predložiť svoje pripomienky k tejto otázke.