T-198/20

(Vec T-198/20)

(2020/C 201/54)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Harry Shindler (Porto d’Ascoli, Taliansko) a deväť ďalších žalobcov (v zastúpení: J. Fouchet, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

čiastočne zrušil rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/135 z 30. januára 2020 o uzavretí Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, spoločne s Dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v rozsahu, v akom tieto akty automaticky a všeobecným spôsobom, bez akéhokoľvek posúdenia proporcionality rozlišujú občanov Únie a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva od 1. februára 2020, a zrušil tak predovšetkým šiesty odsek preambuly a články 9, 10 a 127 dohody o vystúpení,

v dôsledku toho

—

uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť všetky trovy konania, vrátane výdavkov súvisiacich s advokátom vo výške 5 000 eur.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú trinásť žalobných dôvodov.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na neexistencii posúdenia proporcionality odňatia európskeho občianstva niektorým kategóriám britských občanov. Žalobcovia sa domnievajú, že napadnuté rozhodnutie by sa malo zrušiť z dôvodu, že nezohľadňuje nemožnosť voliť v čase referenda 23. júna 2016 o členstve Spojeného kráľovstva v Európskej únii viacerých kategórií britských občanov: tí, ktorí vykonávali svoju slobodu pohybu v rámci Únie a boli mimo britského územia už viac ako pätnásť rokov, štátni príslušníci zámorských krajín a území, Normánskych ostrov a britskí väzni.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady demokracie, rovnosti zaobchádzania, slobody pohybu, slobody prejavu a riadnej správy vecí verejných. Žalobcovia predovšetkým tvrdia, že napadnuté rozhodnutie odporuje právnemu poriadku Únie, ktorý zakotvuje zásadu rovnosti zaobchádzania všetkých občanov, a právnemu poriadku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na porušení článkov 52 ZEÚ, článkov 198, 199, 203 a 355 ZFEÚ v súvislosti so zámorskými krajinami a územiami. Žalobcovia sa domnievajú, že vzhľadom na to, že sa napadnuté rozhodnutie neopieralo o príslušný právny základ, a to článok 203 ZFEÚ, ktorý sa uplatňuje na zámorské krajiny a územia, je nezákonné a musí byť zrušené.

10.

Desiaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie porušuje ich právo na súkromný a rodinný život v rozsahu, v akom im odníma európske občianstvo a v dôsledku toho právo na slobodný pobyt na území členského štátu, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, ale na území ktorého si vybudovali rodinný život.

11.

Jedenásty žalobný dôvod sa zakladá na porušení práva britských občanov voliť a byť volený v miestnych a európskych voľbách. Podľa žalobcov článok 127 dohody o vystúpení je v rozpore s článkom 18 ZFEÚ a článkami 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Napadnuté rozhodnutie by malo byť teda zrušené v rozsahu, v akom ratifikuje dohodu obsahujúcu ustanovenie, ktoré zakladá diskrimináciu medzi britskými občanmi.

12.

Dvanásty žalobný dôvod sa zakladá na automatickom a všeobecnom rozlišovaní, ktoré robí dohoda o vystúpení medzi občanmi Únie a štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, bez akéhokoľvek posúdenia proporcionality vo vzťahu k súkromnému a rodinnému životu britských občanov od 1. februára 2020. Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobcovia tvrdia, že odňatie európskeho občianstva nemôže byť automatické a všeobecné, že sa malo vykonať posúdenie každého jednotlivého prípadu, a že keďže k takému posúdeniu nedošlo, musí byť napadnuté rozhodnutie zrušené.