T-243/20

(Vec T-243/20)

(2020/C 215/59)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Gerardo Galeote (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: A. Schmitt a A. Grosjean, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

v prípade potreby, v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadenia dokazovania v tejto veci, sa Európskemu parlamentu ukladá predložiť stanoviská jeho právneho servisu, ktoré boli vydané 16. júla 2018 a 3. decembra 2018, bez ohľadu na presný dátum, avšak v každom prípade pred prijatím rozhodnutia Predsedníctva Parlamentu 10. decembra 2018, ktorým sa menia vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu (2018/C 466/02, Úradný vestník 28. december 2018, C 466/8 ),

—

napadnuté individuálne rozhodnutie, ktoré bolo oznámené žalobcovi oddelením „Odmeny a nároky sociálneho zabezpečenia poslancov“ generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre financie týkajúce sa nárokov žalobcu na jeho (dobrovoľné) doplnkové dôchodkové zabezpečenie, sa na základe článku 263 ZFEÚ zrušuje v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vykonalo zvýšenie veku nároku žalobcu na (dobrovoľné) doplnkové dôchodkové zabezpečenie zo 63 na 65 rokov od 1. januára 2019 v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Predsedníctva z 10. decembra 2018,

—

vyššie uvedené rozhodnutie Predsedníctva Parlamentu z 10. decembra 2018 sa zrušuje, alebo sa aspoň na základe článku 277 ZFEÚ neuplatňuje v rozsahu, v akom mení článok 76 vykonávacích pravidiel k štatútu, a konkrétne v rozsahu, v akom zvyšuje vek nároku na (dobrovoľné) doplnkové dôchodkové zabezpečenie od 1. januára 2019,

—

po prvé bolo rozhodnutie Predsedníctva z 10. decembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie Predsedníctva“) prijaté v rozpore so štatútom poslancov Európskeho parlamentu, ktorý bol prijatý 28. septembra 2005, 2005/684/ES, Euratom ( Ú. v. EÚ L 262, 2005, s. 1 ) (ďalej len „štatút“). Rozhodnutie Predsedníctva je predovšetkým v rozpore s ustanoveniami článku 27 štatútu, ktorý ukladá zachovanie „nadobudnutých práv“ a „budúcich nárokov“,

—

po druhé rozhodnutie Predsedníctva zavádza daň prostredníctvom mimoriadneho odvodu 5 % nominálnej hodnoty dôchodku, hoci zavedenie dane nepatrí v súlade s článkom 223 ods. 2 ZFEÚ do právomoci Predsedníctva.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí.

—

po prvé rozhodnutie Predsedníctva porušuje nadobudnuté práva a budúce nároky vyplývajúce tak zo všeobecných právnych zásad, ako aj zo štatútu, ktorý výslovne stanovuje, že zostávajú zachované „v plnom rozsahu“ (článok 27),

—

po druhé rozhodnutie Predsedníctva porušuje zásadu legitímnej dôvery.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality a zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

—

po prvé rozhodnutie Predsedníctva porušuje zásadu právnej istoty, keďže v rozpore s právom vyvoláva spätné účinky,

—

po druhé rozhodnutie Predsedníctva porušuje zásadu právnej istoty, keďže neupravuje prechodné opatrenia.