T-280/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0280
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020247SK.01002501.xml
27.7.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 247/25
Žaloba podaná 8. mája 2020 – CX/Komisia
(Vec T-280/20)
(2020/C 247/35)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: CX (v zastúpení: É. Boigelot, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie z 28. júna 2019, uvedené v spise CMS 12/042 pod referenčným číslom Ares(2019)4110741, o zbavení žalobcu funkcie podľa článku 9 ods. 1 písm. h) prílohy IX Služobného poriadku bez zníženia nárokov na dôchodok;
—
zrušil rozhodnutie z 30. januára 2020 s referenčným číslom Ares(2020)577152, oznámené v ten istý deň, ktorým menovací orgán zamietol sťažnosť s referenčným číslom R/538/19, ktorú žalobca podal 28. septembra 2019 proti napadnutému rozhodnutiu;
—
zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania v súlade s Rokovacím poriadkom Všeobecného súdu Európskej únie.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod vychádza z vecnej nesprávnosti vytýkaných skutočností, zo skreslenia dôkazov, zjavne nesprávnych posúdení, nedostatočného odôvodnenia a z porušenia povinnosti uviesť odôvodnenie. Žalobca najmä tvrdí, že bol skreslený jediný dôkaz, ktorý bol voči nemu uplatnený, keďže menovací orgán založil tvrdenie o údajnom „nedovolenom vyjednávaní o cene“ na jedinom e-maili, hoci samotné jeho znenie preukazuje, že žalobca iba – a úplne v súlade s rámcovou zmluvou – odovzdal dodávateľovi jasný a jednoznačný pokyn, ktorý nemal nič spoločného s akýmkoľvek „vyjednávaním“, ktoré by vyžadovalo prinajmenšom celý rad diskusií zameraných na dosiahnutie dohody s prípadným vzdaním sa požiadaviek na oboch stranách. Žalobca dodáva, že korešpondencia medzi ním a dodávateľom iba dokazuje kooperatívny a opakujúci sa pracovný postup, ktorého cieľom bolo vypracovať konečnú verziu dotazníku a súvisiacich služieb, a v žiadnom prípade nie je dôkazom o „vyjednávaní“. Menovací orgán tým vyvodil závery z nepreukázaných skutočností a dopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia.
2.
Druhý žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady primeranej lehoty, z príliš dlhej doby, ktorá uplynula od vytýkaných skutočností, a z premlčania disciplinárnej zodpovednosti. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré sú mu vytýkané, nastali v septembri 2001 a v júni 2003, teda 18 a 16 rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Disciplinárne konanie začalo 7. februára 2013, teda 11 a 9 rokov po dátume vytýkaných skutočností. Žalobca sa domnieva, že časový interval medzi vytýkanými skutočnosťami a napadnutým rozhodnutím je zjavne neprimeraný. Dodáva, že vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od tvrdených skutočností, mal menovací orgán zvážiť zmiernenie jeho disciplinárnej zodpovednosti, či dokonca premlčanie tejto zodpovednosti.
3.
Tretí žalobný dôvod vychádza z porušenia práva na obhajobu a z porušenia rovnosti zbraní. Žalobca tvrdí, že Komisia nevyhovela jeho početným žiadostiam, ktoré podával od začatia konania v roku 2013, o predloženie dokumentov, ktoré považoval za nevyhnutné pre svoju obhajobu, teda najmä všetkých e-mailov týkajúcich sa dvoch skutočností, ktoré mu boli vytýkané, rámcovej zmluvy, prechodných verzií a konečnej verzie dotazníkov pre dotknutý prieskum, ako aj súvisiaceho finančného spisu. Podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na obhajobu a porušeniu rovnosti zbraní.
4.
Štvrtý žalobný dôvod vychádza z formálnych a procesných vád a z porušenia povinnosti dôkladného vyšetrovania v prospech i neprospech. Žalobca tvrdí, že už 16. apríla 2018 trestný súd v [dôverné] ( 1 ) rozhodol, že žiadna skutková okolnosť nebola preukázaná, a zbavil žalobcu „všetkých obvinení“, pričom tento súd rozhodoval o presne tých istých skutkových okolnostiach, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, a rozhodol, že nie sú preukázané. Žalobca sa tak domnieva, že menovací orgán tým, že neodovzdal disciplinárnej komisii tak zásadný dôkaz, akým je súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a zbavilo žalobcu všetkých obvinení, porušil svoju povinnosť odovzdať disciplinárnej komisii všetky dokumenty, ktoré sú relevantné a užitočné na vypracovanie jej stanoviska, a dopustil sa procesnej vady.
5.
Piaty žalobný dôvod vychádza z porušenia prezumpcie neviny a povinnosti nestrannosti. Podľa žalobcu generálna tajomníčka napísala podpredsedom Komisie, dvom členom Komisie, generálnemu riaditeľovi, pod ktorého patrí, generálnej riaditeľke pre ľudské zdroje, ako aj menovaciemu orgánu, že vyšetrovanie „potvrdilo stret záujmov a poukázalo na rôzne nezrovnalosti na strane dotknutej osoby“, čo podľa jeho názoru predstavuje porušenie prezumpcie neviny a povinnosti nestrannosti.
6.
Šiesty žalobný dôvod vychádza z použitia dokumentu, ktorý musí byť považovaný za právne nulitný, zo samotnej neexistencie uvedeného dokumentu a z porušenia článku 1 ods. 1 prílohy IX Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „Služobný poriadok“). Žalobca uvádza, že OLAF ho nikdy nevypočul ohľadom dotknutých skutočností v období od 3. mája 2011 do 18. apríla 2012, teda dátumu poslania jeho správy, a že toto porušenie jeho povinnosti vypočuť žalobcu pred dokončením jeho správy musí mať za následok jej právnu nulitu.
7.
Siedmy žalobný dôvod vychádza z porušenia článku 10 prílohy IX Služobného poriadku, zásady právnej istoty a zásady proporcionality, ako aj legitímnej dôvery a zo zjavne nesprávneho posúdenia z dôvodu, že sankcia nie je primeraná skutočnostiam, ktoré sú mu vytýkané. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že sankcia uložená menovacím orgánom je zjavne neprimeraná. Podľa jeho názoru skutočnosti, ktoré sú mu vytýkané, majú veľmi relatívny význam, lebo sporná suma je 2000 eur. Navyše tieto skutočnosti nastali pred veľmi dlhou dobou. Uložená sankcia však zbavuje rodinu žalobcu všetkých príjmov a zdravotných poistení, čo je zjavne neprimerané.
( 1 ) Skryté dôverné údaje.