← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·2.6.2020

T-339/20

Mení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62020TN0339

C_2020240SK.01003402.xml

20.7.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 240/34

Žaloba podaná 2. júna 2020 – Portigon/SRB

(Vec T-339/20)

(2020/C 240/45)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Portigon AG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: D. Bliesener, V. Jungkind a F. Geber, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie žalovanej z 19. marca 2020 o výpočte vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2016 (SRB/ES/2020/16) v rozsahu, v akom sa rozhodnutie týka žalobkyne,

prerušil konanie podľa článku 69 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veciach T-420/17, T-413/18 a T-481/19 alebo do ich ukončenia iným spôsobom,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 ( 1 ) , vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/81 ( 2 ) a ZFEÚ tým, že sa od žalobkyne požadovali príspevky do fondu.

Žalovaná uložila žalobkyni príspevkovú povinnosť neoprávnene, pretože nariadenie č. 806/2014 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EU ( 3 ) nestanovujú pre inštitúcie, ktorých krízová situácia sa rieši, žiadnu príspevkovú povinnosť. Podľa článku 114 ZFEÚ je výber príspevkov od takých inštitúcií, akou je žalobkyňa, zakázaný.

Normotvorca nebol oprávnený založiť príspevkovú povinnosť na článku 114 ZFEÚ, pretože chýba väzba na vnútorný trh. Pravidlá o príspevkoch harmonizované na úrovni Únie neuľahčujú výkon základných slobôd ani nenaprávajú citeľné narušenie hospodárskej súťaže v prípade inštitúcií, ktoré sa z trhu stiahli.

Žalovaná uložila žalobkyni príspevkovú povinnosť neoprávnene, pretože inštitúcia nie je vystavená riziku, riešenie krízovej situácie podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je vylúčené a inštitúcia nie je významná pre stabilitu finančného systému.

Žalobkyňa už od roku 2012 nevykonáva žiadne nové obchody a jej krízová situácia sa rieši na základe rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci. Väčšiu časť jej zostávajúcich záväzkov má vo fiduciárnej správe pre iný právny subjekt.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 ( 4 ) je v rozpore s článkom 114 ZFEÚ a s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ ako podstatné pravidlo výpočtu príspevkov (článok 290 ZFEÚ).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a to z dôvodu, že postup výpočtu neumožňuje úplné odôvodnenie výpočtu príspevkov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 16 a 20 Charty, a to z dôvodu, že vzhľadom na osobitú situáciu žalobkyne je napadnuté rozhodnutie v rozpore so všeobecnou zásadou rovnosti. Napadnuté rozhodnutie okrem toho neprimerane zasahuje do slobody podnikania žalobkyne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, pretože spätný účinok nie je pre cieľ sledovaný nariadením č. 806/2014 potrebný a v prejednávanom prípade nie je prípustný pre čisto administratívne zjednodušenie.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí, a to z dôvodu, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, žalobkyňa nebola pred prijatím rozhodnutia SRB vypočutá a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnila.

6.

Šiesty žalobný dôvod (uplatnený podporne) je založený na porušení článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, a to z dôvodu, že žalovaná mala pri výpočte výšky príspevku vyňať bezrizikové záväzky z relevantných záväzkov.

7.

Siedmy žalobný dôvod (uplatnený podporne) je založený na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 5 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia Komisie 2015/63, a to z dôvodu, že žalovaná neoprávnene vypočítala príspevky žalobkyne na základe hrubého vyhodnotenia derivátových zmlúv.

8.

Ôsmy žalobný dôvod (uplatnený podporne) je založený na porušení článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63, a to z dôvodu, že žalovaná neoprávnene považovala žalobkyňu za inštitúciu v reorganizácii.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

( 2 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).

( 4 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-339/20 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik