← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·2.7.2020

T-405/20

Mení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62020TN0405

C_2020271SK.01005001.xml

17.8.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/50

Žaloba podaná 2. júla 2020 – DZ Hyp/SRB

(Vec T-405/20)

(2020/C 271/63)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: DZ Hyp AG (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger a K. Helle Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 15. apríla 2020 o výpočte príspevkov platených vopred do jednotného fondu na riešenie krízových situácií za rok 2020 (SRB/ES/2020/24), vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie a jeho prílohy I a II týkajú príspevku žalobkyne;

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod: porušenie povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (Charta)

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná mala riadne odôvodniť rozhodnutie v nemeckom znení. Žalovaná ďalej opakovane porušila povinnosť odôvodnenia, pretože z rozhodnutia ani v záväznom anglickom znení ani len v náznakoch nevyplýva, ako a na základe akých úvah vypočítala žalovaná príspevok žalobkyne.

2.

Druhý žalobný dôvod: porušenie práva byť vypočutý podľa článku 41 ods. 1 a 2 písm. a) Charty z dôvodu nevypočutia žalobkyne

3.

Tretí žalobný dôvod: Porušenie článku 81 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 ( 1 ) v spojení s článkom 3 nariadenia Rady č. 1 ( 2 )

4.

Štvrtý žalobný dôvod: Porušenie zásady účinnej právnej ochrany podľa článku 47 ods. 1 Charty, pretože súdne preskúmanie rozhodnutia je prakticky nemožné

5.

Piaty žalobný dôvod: Porušenie článku 7 ods. 4 druhej vety delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 ( 3 ) vo vzťahu k právu s vyššou právnou silou

V rámci piateho žalobného dôvodu sa namieta, že článok 7 ods. 4 druhá veta delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 porušuje článok 113 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ( 4 ) a článok 103 ods. 7 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( 5 ) , ako aj povinnosť výpočtu príspevku primeranému riziku, pretože táto úprava pripúšťa vecne neprimerané a disproporcionálne rozlišovanie medzi členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako aj relativizáciu ukazovateľa IPS dvojitým zohľadnením ukazovateľa rizika pre „obchodné činnosti, mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ na úkor inštitútov povinných platiť príspevky.

Právna úprava je navyše v rozpore so zásadou určitosti, povinnosťou zohľadnenia úplného skutkového stavu a spolu s ďalšími ustanoveniami delegovaného nariadenia bráni účinnej právnej ochrane.

6.

Šiesty žalobný dôvod: Rozpor rozhodnutia s právom s vyššou právnou silou pri uplatnení multiplikátora pre ukazovateľ IPS (Institutional Protection Scheme)

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná pri uplatňovaní podmienok článku 7 ods. 4 druhej vety delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 porušila článok 103 ods. 7 písm. h) smernice 2015/59/EÚ, článok 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj články 16, 20, 41 a 52 Charty a v prípade žalobkyne v celom rozsahu neuplatnila ukazovateľ IPS. Diferencovanie medzi inštitúciami na úrovni ukazovateľa IPS je z dôvodu rozsiahlej schémy inštitucionálneho zabezpečenia nesystémové a svojvoľné.

7.

Siedmy žalobný dôvod: Rozpor článkov 6, 7 a 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 a prílohy I uvedeného delegovaného nariadenia s právom s vyššou právnou silou

V rámci siedmeho žalobného dôvodu sa namieta, že články 6, 7 a 9 a príloha I delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 porušujú povinnosť výpočtu príspevku primeranému riziku, články 16 a 20 Charty, zásadu proporcionality a povinnosť zohľadnenia úplného skutkového stavu tým, že ustanovenia na základe zidealizovaného obrazu stanovujú ukazovatele rizika, ako postupy a formuly na ich kombináciu, ktoré nezodpovedajú skutočným pomerom inštitúcií povinných platiť príspevok.

8.

Ôsmy žalobný dôvod: Porušenie článku 16 Charty a zásady proporcionality, pretože žalovaná vypočítala multiplikátory prispôsobenia rizika, ktoré v celom rozsahu a primerane nezohľadňujú značne zníženú pravdepodobnosť riešenia krízových situácií v prípade žalobkyne

9.

Deviaty žalobný dôvod: Porušenie článkov 16, 20, 41 a 52 Charty tým, že žalovaná vypočítala multiplikátory prispôsobenia rizika podľa ustanovení delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 bez toho, aby uplatnila svoju mieru voľnej úvahy a prispôsobila uplatnenie ukazovateľov rizík v prípade žalobkyne

10.

Desiaty žalobný dôvod: Rozpor článku 20 ods. 1 prvej a druhej vety delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, ako aj s povinnosťou výpočtu príspevku primeranému riziku

11.

Rozpor článkov 4 až 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 a prílohy I uvedeného delegovaného nariadenia so zásadou účinnej právnej ochrany a zásadou právnej istoty

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

( 2 ) Nariadenie č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve ( Ú. v. ES 17, 1958, s. 385 ; Mim. vyd. 01/001, s. 3).

( 3 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1 ).

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-405/20 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik