T-569/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0569
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020378SK.01004001.xml
9.11.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 378/40
Žaloba podaná 7. septembra 2020 – Stichting Comité N 65 Ondergronds Helvoirt/Komisia
(Vec T-569/20)
(2020/C 378/51)
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Stichting Comité N 65 Ondergronds Helvoirt (Helvoirt, Holandsko) (v zastúpení: T. Malfait a A. Croes, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie zo 6. júla 2020, ktorým sa návrh žalobkyne na vnútorné preskúmanie rozhodnutia o uzavretí prípadu CHAP (2019) 2512 na základe článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1367/2006 považoval za neprípustný,
—
nariadil vrátenie prípadu Komisii, aby ho vyhlásila za prípustný a vo veci rozhodla,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 1 a článku 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru, článku 216 ZFEÚ, článku 1 ods. 1 písm. d), článku 2 ods. 1 písm. g) a ods. 2, ako aj článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1367/2006“).
—
Komisia v napadnutom rozhodnutí rozhodla, že žiadosť žalobkyne o preskúmanie je neprípustná z dôvodu, že sa žiadosť týka správneho aktu, ktorý vydala Komisia ako dozorný orgán. Takéto správne akty sú v článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006 vylúčené z pôsobnosti konania o preskúmaní podľa článku 10 uvedeného nariadenia. Toto rozhodnutie je protiprávne, pretože žiadosť o preskúmanie sa týka rozhodnutia Komisie, ktoré bolo vydané v rámci konania o sťažnosti, v ktorom zaujíma čisto výkladové stanovisko a teda nekoná ako dozorný orgán (ako napr. v konaní o nesplnenie povinnosti). Rozhodnutie teda patrí do vecnej pôsobnosti konania o preskúmaní podľa článku 10 nariadenia č. 1367/2006.
—
Rozhodnutím o neprípustnosti Komisia porušuje ciele nariadenia č. 1367/2006 a Aarhuského dohovoru, najmä cieľ spočívajúci v zabezpečení účinného prístupu k súdom v záležitostiach životného prostredia.
—
Subsidiárne: pokiaľ treba predsa vychádzať z toho, že na základe článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006 rozhodnutie Komisie po podaní sťažnosti nepatrí do pôsobnosti konania o preskúmanie sťažnosti podľa článku 10 nariadenia č. 1367/2006 (čo tak nie je), treba sa domnievať, že článok 10 v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006 porušujú Aarhuský dohovor a z dôvodu protiprávnosti sa majú výnimočne neuplatniť.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 5 Aarhuského dohovoru, článkov 2 a 8 EDĽP, článkov 2 a 7 Charty základných práv Európskej únie, článku 3 ods. 3, článku 9, článku 168 ods. 1 a článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ako aj článkov 6, 7, 23 a príloh III a IV oddielu B smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (ďalej len „smernica 2008/50“).
—
Komisia v napadnutom rozhodnutí nevykonala hodnotenie a nezohľadnila skutočnosť, že holandské orgány kvalitu ovzdušia pozdĺž frekventovaných ciest, ktoré vedú cez obývané oblasti (ako napr. v Helvoirte), posudzujú zo vzdialenosti väčšej ako desať metrov od krajnice, pričom z tohto dôvodu nie sú na týchto miestach zaznamenané prekročenia limitných hodnôt znečistenia ovzdušia, čo má za následok známe riziká pre verejné zdravie. Tento postup holandských orgánov je v rozpore s prílohou III oddielom C smernice 2008/50, v ktorom je opísané hodnotenie kvality ovzdušia a umiestnenie miest odoberania vzoriek a v ktorom sa najmä stanovuje, že toto hodnotenie sa nemá, pokiaľ je to možné, uskutočniť zo vzdialenosti väčšej ako desať metrov od krajnice.
—
Komisia nezohľadnila ani skutočnosť, že holandské orgány dotknuté okolie Helvoirt klasifikovali ako oblasť mimo zastavaného územia obce, hoci ide o mestskú časť, a preto bolo uplatnené nesprávne modelovanie. Aj to má za následok, že nebolo zistené žiadne prekročenie limitných hodnôt znečistenia ovzdušia.
—
Komisia ďalej nezohľadnila ani skutočnosť, že týmto protiprávnym postupom sa nielen nezaznamená prekročenie, ale v dôsledku toho nebol ešte vypracovaný ani plán kvality ovzdušia, hoci holandské orgány boli povinné vypracovať ho na základe článku 23 ods. 1 smernice 2008/50.
—
Komisia napokon nezohľadnila ani skutočnosť, že holandské orgány týmto protiprávnym postupom porušujú nielen právo každého občana Únie na prístup k správnym informáciám o životnom prostredí, ale aj právo každého občana Únie na život a zdravie.