T-579/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0579
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020414SK.01003701.xml
30.11.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 414/37
Žaloba podaná 21. septembra 2020 – Genekam Biotechnology/Komisia
(Vec T-579/20)
(2020/C 414/58)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Genekam Biotechnology AG (Duisburg, Nemecko) (v zastúpení: S. Hertwig, Rechtsanwalt)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie C(2020) 5548 final žalovanej zo 7. augusta 2020 v rozsahu, v akom si uplatňuje viac ako 39 827,83 eura spolu s úrokmi z omeškania;
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Prejednávanou žalobou sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2020) 5548 final zo 7. augusta 2020 o vymáhaní sumy vo výške 119 659,55 eura, ktorú je dlžná Genekam Biotechnology AG.
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení Zmlúv podľa článku 263 ods. 2 ZFEÚ z dôvodu chýbajúcej aktívnej legitimácie Európskej komisie.
—
Európska komisia nemá aktívnu legitimáciu. Podľa vykonateľného rozhodnutia Európskej komisie C(2020) 5548 final zo 7. augusta 2020, ako aj prílohy II, časti B, oddielu 2, II.19.3 dohody o grante, koná v mene účastníckeho záručného fondu resp. ako jeho „executive agent“. Európskej komisii tak nepatrí nárok zabezpečený titulom a nie je preto ani oprávnená samotnú platbu požadovať.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení Zmlúv podľa článku 263 ods. 2 ZFEÚ z dôvodu porušenia zásady zákonnosti.
—
Záručný fond nemá k dispozícii žiadny právny základ na prijatie sporného vykonateľného rozhodnutia. Článok 299 ZFEÚ totiž oprávňuje nanajvýš Komisiu, nie však záručný fond, konať prostredníctvom vykonateľného rozhodnutia. Navyše, pokiaľ ide o článok 299 ZFEÚ, tento sám osobe nepredstavuje dostatočný právny základ na prijatie vykonateľných rozhodnutí. Oprávnenie dotknutých orgánov prijímať takéto právne akty totiž musí vyplývať z iných ustanovení.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení Zmlúv podľa článku 263 ods. 2 ZFEÚ z dôvodu chýbajúceho nároku na vrátenie podľa prílohy II, časti B, oddielu 2, II.20 dohody o grante.
—
Žalovaná nie je podľa ustanovení dohody o grante oprávnená požadovať vrátenie výdavkov z prvého roku projektu, ktoré uviedla žalobkyňa. Ide totiž o oprávnené náklady a z toho dôvodu ich treba uznať.
—
Proti tomu nemožno ani namietať, že žalobkyňa nemala po vylúčení z FIBROGELNET-Projektu nárok na náhradu jej nákladov, pretože účasť žalobkyne na FIBROGELNET-Projekte nebola z dôvodu početných porušení procesných pravidiel týkajúcich sa vylúčenia príjemcu z konzorcia podľa prílohy II, časti B, oddielu 2, II.35 nasl. účinne ukončená a koordinátorka žalobkyni pred údajným vylúčením z projektu opakovane potvrdila, že výdavky sú oprávnenými nákladmi podľa prílohy II, časti B, oddielu 2, II.14 dohody o grante. Žalobkyňa sa tak mohla oprávnene spoliehať na ich obdržanie.