Všeobecný súd Európskej únie·29.9.2020

T-601/20

Mení

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62020TN0601
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2020378SK.01004602.xml

9.11.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 378/46

Žaloba podaná 29. septembra 2020 – Tirrenia di navigazione/Komisia

(Vec T-601/20)

(2020/C 378/56)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Tirrenia di navigazione SpA (Rím, Taliansko) (v zastúpení: B. Nascimbene a F. Rossi Dal Pozzo, avvocati)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu v akom sa týka článku 1 ods. 3,

—

subsidiárne zrušil článok 2 rozhodnutia, ktoré nariaďuje vymáhať údajnú pomoc s tým, že jej vymáhanie je okamžité a účinné,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie z 2. marca 2020 o štátnej pomoci č. C 64/99 (ex NN 68/99) poskytovanej Talianskom námorným spoločnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia) [rozhodnutie (EÚ) 2020/1411] v rozsahu v akom Komisia v jeho článku 1 ods. 3 rozhodla, že pomoc spoločnosti Adriatica v období od januára 1992 do júla 1994 v súvislosti so spojením Brindisi – Korfu – Igumenica – Patras, je nezlučiteľná s vnútorným trhom a protiprávna a v článku 2 nariadila Taliansku vymáhať od príjemcu vrátenie pomoci.

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení procesných pravidiel týkajúcich sa premlčania vymáhania protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že žalovaná porušila článok 17 [nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie], podľa ktorého na právomoc Komisie vymáhať pomoc sa vzťahuje premlčacia doba desať rokov. Žalobkyňa tvrdí, že táto premlčacia lehota uplynula.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci, nesprávnej kvalifikácii štátnej pomoci ako novej pomoci, nezákonnosti rozhodnutia, ktorým Komisia rozhodla, že ide o novú a nezlučiteľnú pomoc a na porušení povinnosti odôvodnenia a zásady proporcionality.

—

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nesprávne kvalifikovala kompenzácie za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme (ZSVZ) priznané Adriatica za novú pomoc. Podľa žalobkyne financovanie záväzkov za služby vo verejnom záujme, ktoré vykonávala Adriatica, vyplýva z režimu pomoci, ktorý bol vytvorený v roku 1936, a nasledovné zmeny tohto režimu nezmenili jeho skutočnú povahu tak, aby sa zmenil na nový režim.

—

Okrem toho, žalovaná nesprávne kvalifikovala kompenzácie ZSVZ priznané Adriatica za obdobie od januára 1992 do júla 1994 v súvislosti so spojením Brindisi – Korfu – Igumenica – Patras za pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Žalovaná tvrdí, že nezlučiteľnosť pomoci priznanej Adriatica vyplýva z jej účasti na cenovom karteli, ktorý sa týkal cestovných taríf uplatňovaných na obchodné vozidlá na trase Brindisi – Korfu – Igumenica – Patras.

—

Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod žalobkyňa sa domnieva, že žalovaná porušila svoju povinnosť odôvodnenia, ktorú jej ukladá článok 296 druhý odsek ZFEÚ a článok 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou chýbajúceho odôvodnenia, ktorá bráni Všeobecnému súdu preskúmať jeho zákonnosť.

—

Žalobkyňa tiež uvádza porušenie zásady proporcionality.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásad právnej istoty a riadnej správy pokiaľ ido o dĺžku konania a relevantnosti zásady legitímnej dôvery v danej veci.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že celková dĺžka konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia bola neprimerane dlhá a preto zásady právnej istoty a riadnej správy boli porušené. Okrem toho, dĺžka konania mala viesť žalobkyňu k tomu, že sa spoliehala, že opatrenia, ktoré sa jej týkali, nemôžu byť kvalifikované ako nová nezlučiteľná pomoc. Žalobkyňa tvrdí, že v dôsledku toho žalovaná nemôže uložiť vymáhanie pomoci, pretože by to porušilo všeobecné zásady práva Únie.