T-613/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0613
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020390SK.01004801.xml
16.11.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 390/48
Žaloba podaná 3. októbra 2020 – Junqueras i Vies/Parlament
(Vec T-613/20)
(2020/C 390/65)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobca: Oriol Junqueras i Vies (Sant Joan de Vilatorrada, Španielsko) (v zastúpení: A. Van den Eynde Adroer, advokát)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd v stanovenej lehote zobral na vedomie podanie žaloby proti napadnutému aktu a jeho prílohám, vyhlásil žalobu za prípustnú a vzhľadom na žalobné dôvody v nej uvedené konštatoval, že napadnutý akt, ktorý je predmetom tohto konania, je neplatný, a uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žaloba smeruje proti rozhodnutiu Európskeho parlamentu, ktoré oznámil jeho predseda Sassoli na plenárnom zasadnutí 13. januára 2020, a ktorým bolo so zreteľom na rozhodnutie Junta Electoral Central (centrálna volebná komisia, Španielsko) z 3. januára 2020, následné rozhodnutie Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 9. januára 2020 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný vo veci C-502/19, ktorá sa týkala pána Junquerasa, priznané postavenie poslanca Európskeho parlamentu Jordimu Solé i Ferrandovi, ktorý nahradil Oriola Junquerasa i Viesa.
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práv, ktoré Oriolovi Junquerasovi i Viesovi priznávajú články 41 (ods. 1 a 2) a 47 [Charty základných práv Európskej únie, ďalej len „Charta“], a to v dôsledku postupu prijatia rozhodnutí a vzhľadom na to, že túto otázku prejednáva Všeobecný súd Európskej únie (vec T-24/20) a je predmetom [návrhu na nariadenie] predbežných opatrení podaného na Súdny dvor (vec C-201/20), ako aj na porušení článku 13 ods. 3 Aktu [o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ďalej len „európsky akt o voľbách“] (1976) a článku 4 ods. 4, 7 a 8 rokovacieho poriadku [Európskeho] parlamentu.
—
V tejto súvislosti sa uvádza, že článok 13 ods. 3 európskeho aktu o voľbách (1976) a článok 4 ods. 7 rokovacieho poriadku [Európskeho] parlamentu sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú postup, ktorý rešpektuje práva priznané týmito ustanoveniami umožňujúci vyhlásiť a overiť existenciu výnimiek z vyhlásenia o uvoľnení mandátu Oriola Junquerasa i Viesa a nedôvodnosť jeho nahradenia iným európskym poslancom.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 39 ods. 1 a 2 Charty, článku 14 ods. 3 ZEÚ, článku 1 ods. 3 európskeho aktu o voľbách (1976), zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ [konkrétne zo strany Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko)], zásady prednosti práva Únie, článku 9 (druhého odseku) protokolu č. 7 o výsadách a imunitách [Európskej únie, ďalej len „protokol č. 7“] a článku 6 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.
—
V tejto súvislosti sa uvádza, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. decembra 2019 vo veci C-502/19, ktorý sa týkal konkrétne Oriola Junquerasa i Viesa a vyžadoval, aby bola Európskemu parlamentu zaslaná žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity, nebol v praxi vôbec vykonaný, výnimkou bolo len jeho vykonanie so zreteľom na nahradenie pána Junquerasa iným európskym poslancom.
—
Subsidiárne žalobca tvrdí, že článok 13 ods. 3 európskeho aktu o voľbách a článok 4 ods. 7 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu treba nevyhnutne vykladať v súlade s týmito tvrdeniami v tom zmysle, že Európsky parlament môže konštatovať, že výnimkám z vyhlásenia o uvoľnení mandátu uvedeným v týchto ustanoveniach sa vyhovelo, keďže tento žalobný dôvod možno posúdiť bez toho, aby sa skúmalo vnútroštátne právo, k čomu v skutočnosti došlo so zreteľom na rozhodnutie centrálnej volebnej komisie z [3.] januára [2020].
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 39 ods. 1 a 2 Charty, článku 3 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ako aj článku 9 [prvého odseku písm. a) a b)] protokolu č. 7 o privilégiách a imunitách a článku 6 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.
—
Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že bolo neoprávnene zabránené tomu, aby sa voči nemu uplatnili imunity priznané týmto článkom (článok 9 prvý odsek písm. a) a b) protokolu č. 7o privilégiách a imunitách Európskej únie).
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 9 [prvého odseku písm. a)] protokolu č. 7 o privilégiách a imunitách, článku 39 ods. 1 a 2 Charty, článku 3 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 6 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu a článku 13 ods. 3 európskeho aktu o voľbách (1976), keďže judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd), ktorá je podľa žalobcu contra legem a vytvorená týmto súdom ad hoc a ad hominem v tom istom špecializovanom trestnoprávnom spore, ktorý je predmetom tohto konania, a má prekryť právne kroky pána Junquerasa, pričom neexistuje žiadny precedens, čo priznáva aj samotný Tribunal Supremo (Najvyšší súd).
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 20 Charty, keďže došlo k nerovnému zaobchádzaniu pred zákonom vzhľadom na to, že na pána Junquerasa sa neuplatňujú rovnaké kritériá výkladu práva Únie ako na európskeho poslanca, ktorý ho nahradil na základe napadnutého aktu.