← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·15.12.2020

T-726/20

OdmietaMení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62020TN0726

C_2021072SK.01002601.xml

1.3.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/26

Žaloba podaná 15. decembra 2020 – Grupa Azoty a i./Komisia

(Vec T-726/20)

(2021/C 72/39)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Grupa Azoty S.A. (Tarnów, Poľsko), Azomureș SA (Tîrgu Mureş, Rumunsko), Lipasmata Kavalas LTD Ypokatastima Allodapis (P. Fáliro, Grécko) (v zastúpení: D. Haverbeke, L. Ruessmann a P. Sellar, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil prílohu I oznámenia Komisie – Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2021 ( 1 ) , a to v rozsahu, v akom nesprávne vylučuje odvetvie hnojív,

na základe článku 264 ZFEÚ rozhodol, že príloha I napadnutého aktu bude vyvolávať účinky dovtedy, kým žalovaná neprijme opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Všeobecného súdu podľa článku 266 ZFEÚ,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že príloha I napadnutého aktu obsahuje vadu, ktorá spočíva v nedostatku právomoci.

V súlade s článkom 5 ods. 1 a 2 ZEÚ Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty. Právomoci, ktoré na Úniu neboli v Zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.

Podľa článku 10a ods. 6 smernice 2003/87/ES v znení zmien ( 2 ) nie žalovaná, ale členské štáty majú právomoc identifikovať odvetvia a pododvetvia, ako aj prijať taký zoznam, akým je zoznam nachádzajúci sa v prílohe I napadnutého aktu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnutý akt porušuje podstatné formálne náležitosti (odôvodnenie).

Z odôvodnenia napadnutého aktu, ktoré vyžaduje článok 296 ZFEÚ, jasne a jednoznačne nevyplývajú úvahy, na základe ktorých žalovaná vypočítala hodnotu intenzity nepriamych emisií v prípade odvetvia žalobkýň, čo predstavuje kľúčový faktor na zaradenie do prílohy I napadnutého aktu alebo na vylúčenie z tejto prílohy.

V dôsledku tohto nedostatočného odôvodnenia nemôžu žalobkyne uplatňovať svoje práva a Všeobecný súd nemôže vykonať svoje preskúmanie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že príloha I napadnutého aktu vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia.

V kontexte svojej diskrečnej právomoci musí byť žalovaná pri uskutočňovaní komplexného hospodárskeho a sociálneho hodnotenia v rámci výkonu svojej právomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ schopná preukázať, že zhodnotila všetky relevantné faktory a okolnosti situácie, na ktoré sa mal napadnutý akt vzťahovať. Žalovaná sa dopustila niekoľkých nesprávnych posúdení, keď zo zoznamu oprávnených odvetví nachádzajúceho sa v prílohe I napadnutého aktu vylúčila odvetvie žalobkýň, a to najmä tým, že a) nezohľadnila relevantné a úplné údaje o spotrebe elektriny v odvetví hnojív s cieľom určiť intenzitu nepriamych emisií v tomto odvetví, v dôsledku čoho došlo k podhodnoteniu intenzity nepriamych emisií tohto odvetvia a k jeho vylúčeniu z prílohy I, b) nezohľadnila a neposúdila všetky relevantné skutočnosti uvedené v žalobe, keďže bez odôvodnenia neprihliadala k dôkazom, ktoré predložili žalobkyne, c) v súvislosti s kvalitatívnym posúdením nesprávne posúdila kvalifikáciu odvetvia týkajúcu sa kritéria zastupiteľnosti paliva/elektriny a nevysvetlila, z akého dôvodu neboli pododvetvia predmetného odvetvia zahrnuté do prílohy I na základe tohto kritéria.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že príloha I napadnutého aktu vychádza z nesprávneho uplatnenia vhodného hodnotiaceho kritéria.

Článok 10a ods. 6 smernice 2003/87/ES vyžaduje, aby boli odvetvia posudzované na základe kritéria súvisiaceho s vyhodnotením „skutočného rizika“ úniku uhlíka.

Žalovaná uplatnila odlišné kritérium, a to konkrétne kritérium „značného rizika“. Uplatnila teda nesprávne kritérium.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že príloha I napadnutého aktu je v rozpore so zásadou transparentnosti.

Postup, ktorý viedol k prijatiu napadnutého aktu, nebol v kľúčových aspektoch transparentný, a to predovšetkým tým, že a) žalovaná v napadnutom akte ani v priloženom posúdení vplyvu neuviedla, aké údaje použila na účely výpočtu hodnoty intenzity nepriamych emisií v prípade odvetvia žalobkýň, b) žalovaná na podporu svojho posúdenia v súvislosti s tým, ktoré pododvetvia majú najväčší potenciál na elektrifikáciu, neuviedla vysvetlenie.

V rámci prijímania napadnutého aktu žalovaná odmietla informovať dotknuté strany o spôsobe výpočtu ich hodnoty intenzity nepriamych emisií a o spôsobe uplatnenia kritéria elektrifikácie, čím im bránila v tom, aby s ňou počas konzultačných období mohli zahájiť vecnú rozpravu.

Žalovaná tak porušila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 15 ZFEÚ a článku 11 ZEÚ, podľa ktorých musí zaistiť transparentnosť postupu vedúceho k prijatiu prílohy I napadnutého aktu.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že príloha I napadnutého aktu je v rozpore so zásadou subsidiarity.

Podľa článku 5 ods. 3 ZEÚ Únia koná v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Hoci vnútroštátne opatrenia, ktoré sa zakladajú na článku 10a ods. 6 smernice 2003/87/ES, podliehajú kontrole štátnej pomoci, žalovaná porušila zásadu subsidiarity tým, že ex ante vyhotovila zoznam, ktorým sa obmedzuje výpočet odvetví a pododvetví, ktoré môžu byť oprávnené na kompenzáciu nepriamych emisných nákladov, keďže a) členské štáty môžu najlepšie vyhodnotiť skutočné riziko úniku uhlíka v prípade každého priemyselného odvetvia v dôsledku značných skutočne vynaložených nepriamych nákladov a b) žalovaná prijala prílohu I bez toho, aby dostatočne vysvetlila, prečo bolo nevyhnutné postupovať týmto spôsobom.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že príloha I napadnutého aktu je v rozpore so zásadou proporcionality.

Žalovaná porušila zásadu proporcionality, keďže a) sa nesnažila dosiahnuť legitímny cieľ spočívajúci v podnecovaní nákladovo efektívnej dekarbonizácie hospodárstva tým, že sa energeticky náročným odvetviam umožní investovať do energetickej účinnosti namiesto premiestňovania ich produkcie do tretích krajín, b) preniesla na vylúčené odvetvia neprimeranú záťaž, hoci by ciele podľa napadnutého aktu dosiahla prinajmenšom rovnakým spôsobom prostredníctvom menej zaťažujúcich riešení (ako napríklad stanovenie maximálnej úrovne pomoci alebo mechanizmus podmienenosti), a c) uviedla základné podrobnosti svojho posúdenia oprávnených odvetví iba štyri dni pred uverejnením napadnutého aktu 25. septembra 2020, čo je iba o niečo viac ako tri mesiace pred uplynutím platnosti v súčasnosti uplatniteľných usmernení týkajúcich sa systému obchodovania s emisnými kvótami. Žalovaná tak porušila článok 5 ods. 4 ZEÚ.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 317, 2020, s. 5 .

( 2 ) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32 ; Mim. vyd. 15/007, s. 631), v znení zmien.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-726/20 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik