T-743/20
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62020TN0743
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021072SK.01002801.xml
1.3.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 72/28
Žaloba podaná 17. decembra 2020 – Car-Master 2/Komisia
(Vec T-743/20)
(2021/C 72/40)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Car-Master 2 sp. z o.o. sp.k. (Krakov, Poľsko) (v zastúpení: M. Miśkowicz, radca prawny)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2020) 7369 final z 22. októbra 2020 vo veci AT.40665 – Toyota,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov zastúpenia.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade a nesprávnom uplatnení článku 13 ods. 2 nariadenia Rady č. 1/2003 (ďalej len „nariadenie č. 1/2003“) ( 1 ) .
—
Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že vec neriešil poľský orgán pre hospodársku súťaž v zmysle článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Žalobkyňa totiž podala predsedovi Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov, Poľsko; ďalej len „predseda UOKiK“) oznámenie o podozrení na používanie postupov obmedzujúcich hospodársku súťaž. Ten však s poukazom na nedostatok informácií odmietol vykonať kroky stanovené v právnych predpisoch a posúdiť sporné konanie a žalobkyňu vyzval, aby doplnila informácie. Zároveň nepodnikol žiadne kroky, aby informácie získal, a dôkazné bremeno preniesol v celom rozsahu na žalobkyňu. V tejto súvislosti nemožno postup orgánu kvalifikovať ako „riešenie veci“ v zmysle oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku súťaž ( 2 ) a judikatúry Všeobecného súdu. Preto aj Komisia nepostupovala správne, keď ako základ pre zakmitnutie sťažnosti uviedla článok 13 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Žalobkyňa dodáva, že v dôsledku zamietnutia sťažnosti Komisiou nebude vec riešená žiadnym orgánom, čo je nepochybne v rozpore s odôvodnením 18 nariadenia č. 1/2003.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu vecí verejných vyplývajúceho z článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
—
Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že nemá možnosť využiť právo, ktorá jej priznáva článok 41 ods. 1 Charty, pretože jej vecou sa nezaoberal žiaden orgán. Nemá možnosť konať, lebo po prvé vnútroštátne právne predpisy nestanovujú opravné prostriedky proti rozhodnutiu predsedu UOKiK nevykonať žiadne právne kroky. Po druhé Komisia odmietla riešiť vec, lebo sa nesprávne domnievala, že už bola vyriešená. V dôsledku toho je žalobkyni znemožnené domáhať sa svojich práv. Žalobkyňa spresňuje, že Komisia nezohľadnila všetky okolnosti danej veci a nevykonala dôkladné posúdenie situácie žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne mala Komisia presne posúdiť, či a ako bola vec riešená, a teda dôkladne analyzovať úkony vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž. Komisia túto povinnosť nesplnila, a tak porušila povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá vyplýva z práva na riadnu správu vecí verejných. Komisia tiež nesplnila povinnosť vyplývajúcu z článku 105 ods. 1 ZFEÚ. Nezohľadnila totiž okolnosť, že v prípade, že sťažnosť zamietne, ostane prípadné porušenie pravidiel hospodárskej súťaže neobjasnené, pretože vnútroštátny orgán o ňom nerozhodol.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
( 2 ) Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43 .