T-744/20

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: G. Luengo a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1428 z 12. októbra 2020, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz hliníkových výliskov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 336, 2020, s. 8 ),

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

V nadväznosti na sťažnosť podanú združením zastupujúcim európskych výrobcov hliníkových výliskov (ďalej len „dotknutý výrobok“) uverejnila Európska komisia 14. februára 2020 oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu dotknutého výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 51, 2020, s. 26 ) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 1 ), v znení zmien (ďalej len „základné nariadenie“).

2

Na účely antidumpingového konania a antidumpingového prešetrovania sa Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia rozhodla vychádzať zo vzorky nezávislých dovozcov. Do tejto vzorky bola zahrnutá žalobkyňa, spoločnosť Airoldi Metalli SpA, ktorá je dovozcom dotknutého výrobku.

3

Žalobkyňa predložila svoje pripomienky viackrát v priebehu konania, najmä v odpovedi na žiadosti Komisie, a Komisia ju vypočula 29. júna 2020. Okrem toho požiadala o prerušenie konania z dôvodu zdravotnej krízy bez toho, aby Komisia vyhovela tejto žiadosti.

4

Napadnuté nariadenie stanovuje najmä:

„Článok 1

1. Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz [dotknutého výrobku].

2. Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo

C563

Press Metal International Ltd

38,2 %

C564

Press Metal International Technology Ltd

38,2 %

3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: ,Ja, podpísaný(‑á), potvrdzujem, že (objem) (dotknutého výrobku) predaného na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, bol vyrobený spoločnosťou (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [názov dotknutej krajiny]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.‘ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

4. Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

…

Článok 2

1. Zainteresované strany predložia svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu Komisii do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2. Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

9

Podľa konečného nariadenia:

„Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz [dotknutého výrobku].

2. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosťami takáto:

Spoločnosť

21,2

C563

Press Metal International Ltd.

25,0

C564

Press Metal International Technology Ltd.

C999

3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: ,Ja, podpísaný(‑á), potvrdzujem, že (objem) (dotknutého výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.‘ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

…

Článok 2

Sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1428 sa vyberajú s konečnou platnosťou. Sumy zabezpečené nad rámec konečných sadzieb antidumpingového cla sa uvoľňujú.

Článok 3

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. marca 2021 Európsky parlament podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

12

Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 12. marca 2021 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. apríla 2021 oznámila Komisia prijatie konečného nariadenia 29. marca 2021, ako aj jeho uverejnenie. Žalobkyňa predložila 28. apríla 2021 svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. Okrem toho podala 9. júna 2021 žalobu proti konečnému nariadeniu (vec T‑328/21).

13

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu ako neprípustnú,

–

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

Právny stav

Pokiaľ ide o dôvod neprípustnosti založený na nenapadnuteľnosti napadnutého nariadenia, Komisia tvrdí, že toto nariadenie je predbežným opatrením prijatým do ukončenia prešetrovania, ktorého jediným dôsledkom je zloženie zábezpeky, ktorej cieľom je prípadne umožniť následné uplatnenie stanovených predbežných ciel bez toho, aby sa v tejto fáze vyberalo akékoľvek clo. Ide teda o prípravný akt, po ktorom by podľa základného nariadenia mal nasledovať buď akt, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie bez prijatia opatrení, alebo nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá. Komisia dodáva, že skutočnosť, že žalobkyňa nemôže priamo napadnúť napadnuté nariadenie, ju nezbavuje súdnej ochrany, keďže prípadných nezákonností postihujúcich toto nariadenie sa možno dovolávať v rámci žaloby smerujúcej proti aktu, ktorým sa ukladajú konečné clá, pričom napadnuté nariadenie je jeho prípravnou fázou. Okrem toho podľa Komisie, ak by žaloba mala byť vyhlásená za prípustnú, Všeobecný súd by musel posúdiť otázky, ku ktorým sa Komisia vyjadrí neskôr pri prípadnom stanovení konečného antidumpingového cla, čo by bolo v rozpore s požiadavkami riadneho výkonu spravodlivosti a riadneho priebehu správneho konania pred Komisiou.

19

Žalobkyňa sa naopak domnieva, že napadnuté nariadenie je napadnuteľným aktom. Toto nariadenie totiž vyvoláva okamžité, záväzné, samostatné a konečné negatívne účinky na jej skutkovú a právnu situáciu, na ktoré nemôže mať prijatie konečného nariadenia nijaký vplyv. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza sankcie, ktoré by jej mohli byť uložené, ak by nedodržala svoju povinnosť zložiť zábezpeku stanovenú napadnutým nariadením. Zdôrazňuje tiež ujmu spojenú s nákladmi na toto zloženie zábezpeky pre sumy nakoniec uvoľnené konečným nariadením, ako aj problémy s dostupnosťou dotknutého výrobku po nadobudnutí účinnosti napadnutého nariadenia.

23

Inak je to v prípade, ak akty alebo rozhodnutia prijaté v rámci prípravného konania, okrem toho, že vykazujú uvedené právne znaky opísané vyššie, taktiež s konečnou platnosťou uzatvárajú osobitné konanie, odlišné od konaní, ktoré majú umožniť inštitúcii rozhodnutie vo veci samej (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 11 , a uznesenie z 2. júna 2004, Pfizer/Komisia, T‑123/03 , EU:T:2004:167 , bod 23 ), a vyvolávajú tak samostatné, okamžité a nezvratné právne účinky odôvodňujúce to, že tieto akty alebo rozhodnutia môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, keďže ich nezákonnosť nemôže byť napravená v rámci žaloby nasmerovanej proti konečnému rozhodnutiu, ktorého prípravnú fázu predstavujú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Tognoli a i./Parlament, C‑431/20 P , EU:C:2021:807 , body 42 , 44 a 51 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti už bolo rozhodnuté, že rozhodnutie Komisie začať antidumpingové konanie je prípravným aktom, proti ktorému nie je možné podať žalobu, keďže neovplyvňuje bezprostredným a nezvratným spôsobom právne postavenie dotknutých podnikov, a teda nemôže pred ukončením správneho konania odôvodniť prípustnosť žaloby o neplatnosť (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. marca 1996, Dysan Magnetics a Review Magnetics/Komisia, T‑134/95 , EU:T:1996:38 , body 21 až 23 a citovanú judikatúru, pozri v tomto zmysle aj uznesenie z 25. mája 1998, Broome & Wellington/Komisia, T‑267/97 , EU:T:1998:108 , body 26 až 29 ).

24

V prejednávanej veci je preto potrebné posúdiť účinky a právnu povahu napadnutého nariadenia prijatého v súlade s článkom 7 základného nariadenia so zreteľom na jeho účel v rámci antidumpingového konania a so zreteľom na akt, ktorým sa končí toto konanie podľa článku 9 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 13 , a uznesenie z 15. marca 2019, Silgan Closures a Silgan Holdings/Komisia, T‑410/18 , EU:T:2019:166 , bod 16 ).

V tom istom zmysle začlenenia do tohto nepretržitého sledu nariadenie, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo, informuje dotknuté osoby, najmä dovozcov, o podrobnostiach, z ktorých vychádzajú základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia, a poskytuje im možnosť predložiť pripomienky na účely určenia konečných opatrení, ktoré sa majú prijať (článok 2 napadnutého nariadenia; pozri tiež články 19a a 20 základného nariadenia). Takýto nepretržitý sled je o to výraznejší, že od nadobudnutia účinnosti základného nariadenia v roku 2016 Komisia prijíma všetky akty tvoriace antidumpingové konanie, od oznámenia o začatí konania až do uloženia konečných ciel, zatiaľ čo predtým konečné clá ukladala Rada Európskej únie [pozri najmä článok 9 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51 )]. Napokon je v tejto súvislosti pozoruhodné, že odôvodnenie 32 základného nariadenia uvádza „postupnú logiku [predbežných opatrení] vo vzťahu k prijímaniu konečných opatrení“. Právna úprava uplatniteľná v prejednávanej veci sa tak odlišuje od právnej úpravy platnej vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 21. februára 1984, Allied Corporation a i./Komisia ( 239/82 a 275/82 , EU:C:1984:68 ), ktorý navyše nie je žalobkyňou citovaný na podporu jej tvrdení v prospech napadnuteľnosti napadnutého nariadenia, v ktorom Súdny dvor rozhodol o dôvodnosti dvoch napadnutých predbežných nariadení bez toho, aby sa výslovne vyjadril k napadnuteľnosti týchto nariadení, po ktorých nenasledovalo prijatie konečného nariadenia.

30

Rovnako napadnuté nariadenie neukladá ani takým dovozcom, ako je žalobkyňa, ani iným dotknutým hospodárskym subjektom žiadnu povinnosť zmeniť alebo prehodnotiť svoje obchodné praktiky (pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 19 , a uznesenie z 10. decembra 1996, Söktas/Komisia, T‑75/96 , EU:T:1996:183 , bod 41 ). Osobitne zvýšenie cien a problémy dostupnosti dotknutého výrobku, ako aj súvisiace oneskorenia pri jeho zásobovaní, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, aj keby boli preukázané, sú len skutkovými a ekonomickými dôsledkami napadnutého nariadenia, ktoré nemožno považovať za záväzné účinky, ktoré by zmenili jej právne postavenie.

31

Okrem toho, hoci je potrebné pripustiť, že článok 1 napadnutého nariadenia ukladá antidumpingové clá, tieto clá sú z definície predbežné a v tomto štádiu nemusia byť zaplatené dovozcami. O ich prípadnom výbere sa rozhodne neskôr, v čase ukončenia antidumpingového konania v súlade s článkom 10 ods. 2 základného nariadenia. Škodlivé účinky, ktoré žalobkyňa pripisuje napadnutému nariadeniu a ktoré sú uvedené v bode 30 vyššie, tak v každom prípade vyplývajú iba z toho, že hospodárske subjekty predpokladajú ekonomické účinky, ktoré môže vyvolať skutočné uloženie antidumpingového cla za predpokladu, že by bolo splatné na základe konečného nariadenia prijatého na konci antidumpingového konania. Takéto účinky, aj keby nastali, by teda nevyplývali okamžite a nezvratne z napadnutého nariadenia.

32

Napadnuté nariadenie teda neukladá povinnosť, ktorá by vyvolávala bezprostredné a nezvratné účinky.

Je pravda, že bolo tiež rozhodnuté, že v prípade, o aký ide v prejednávanej veci (pozri článok 1 ods. 2 napadnutého nariadenia, uvedený v bode 7 vyššie, a článok 1 ods. 2 konečného nariadenia, uvedený v bode 9 vyššie), v ktorom je časť súm zabezpečených na základe nariadenia ukladajúceho predbežné clo uvoľnená z dôvodu, že stanovená sadzba konečného cla je nižšia ako sadzba predbežného cla, mohli byť konštatované prípadné samostatné alebo nezávislé účinky, ktoré môžu byť pripísané výlučne nariadeniu ukladajúcemu predbežné antidumpingové clo, a to po nadobudnutí účinnosti nariadenia ukladajúceho konečné antidumpingové clo, a ktoré teda nebolo týmto posledným uvedeným nariadením prevzaté (rozsudok z 11. júla 1990, Neotype Techmashexport/Komisia a Rada, C‑305/86 a C‑160/87 , EU:C:1990:295 , bod 15 ; uznesenia z 30. júna 1998, BSC Footwear Supplies a i./Komisia, T‑73/97 , EU:T:1998:147 , bod 15 , a z 11. januára 2013, Charron Inox a Almet/Komisia a Rada, T‑445/11 a T‑88/12 , neuverejnené, EU:T:2013:4 , bod 30 ). Súd Únie však v tomto zmysle rozhodoval s prihliadnutím na neskoršie prijatie konečného nariadenia, keďže sa vyjadril nie k podmienke prípustnosti, o ktorú ide v prejednávanej veci, ktorá sa skúma ku dňu podania žaloby (pozri rozsudok z 22. júna 2016, Whirlpool Europe/Komisia, T‑118/13 , EU:T:2016:365 , bod 49 a citovanú judikatúru), ale k odlišnej podmienke záujmu na konaní, ktorá musí pretrvávať aj po podaní žaloby a ktorej pretrvávanie sa posudzuje v čase, keď súd rozhoduje (pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P , EU:C:2013:331 , bod 61 a citovanú judikatúru). Táto judikatúra tak okrem úvah uvedených v bode 33 vyššie potvrdzuje, že povinnosť zložiť zábezpeku na pokrytie predbežných ciel vyvoláva ku dňu posúdenia prípustnosti žaloby samostatné a nezvratné právne účinky, keďže vznik takýchto účinkov závisí od vydania a obsahu neskôr prijatého konečného nariadenia.

Okrem toho by rozhodnutie, že predbežné nariadenie predstavuje napadnuteľný akt, narušilo riadny výkon spravodlivosti a inštitucionálnu rovnováhu. Uznanie prípustnosti tejto žaloby by totiž viedlo Všeobecný súd k tomu, aby sa vyjadril k žalobným dôvodom, ktoré sú najčastejšie podobné žalobným dôvodom uplatneným na podporu žaloby podanej proti konečnému nariadeniu, ako je to v prejednávanej veci, zatiaľ čo Komisia medzitým zaujala konečné stanovisko k otázkam vzneseným v týchto žalobných dôvodoch, pričom zohľadnila doplňujúce skutočnosti získané v priebehu konania, ktoré nasledovalo po prijatí predbežného nariadenia. Okrem zámeny medzi štádiami správneho a súdneho konania, správne zdôraznenou Komisiou, ako aj ťažkostí Všeobecného súdu zaujať stanovisko ku konštatovaniam týkajúcim sa existencie dumpingu a predbežného stanovenia sadzby antidumpingového cla, hoci tieto zistenia a tieto sadzby budú prípadne neskôr zmenené v rámci konečného posúdenia Komisie, je potrebné tiež zdôrazniť medzery v konaní o dôvodnosti predbežného nariadenia z hľadiska súdnej ochrany. V rozsahu, v akom sa konečné posúdenie vykonáva na základe údajov čiastočne odlišných od údajov zohľadnených pri predbežnom posúdení, by totiž prípadné zrušenie predbežného nariadenia nevyhnutne neznamenalo povinnosť Komisie vyvodiť zo zrušovacieho rozsudku dôsledky pre jej konečné nariadenie podľa článku 266 ZFEÚ, a tak účastník konania, ktorý sa považuje za poškodeného predbežným nariadením, by mohol byť v každom prípade nútený podať žalobu proti konečnému nariadeniu, aby zaistil účinnú a úplnú nápravu svojej situácie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 20 , a uznesenie zo 14. apríla 2015, SolarWorld a Solsonica/Komisia, T‑393/13 , neuverejnené, EU:T:2015:211 , body 66 až 69 ).

41

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že záujem žalobcu na konaní musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v okamihu jej podania, inak je takáto žaloba neprípustná, a musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opačnom prípade musí byť konanie zastavené, čo predpokladá, že žaloba môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P , EU:C:2013:331 , bod 61 a citovanú judikatúru). Obzvlášť v prípade prijatia konečného nariadenia v priebehu konania, v ktorom sa má rozhodnúť o zrušení predbežného nariadenia, o ktoré ide v prejednávanej veci (pozri body 8, 9 a 12 vyššie). Všeobecný súd rovnako ako Súdny dvor ustálene rozhodovali, že žalobcovia už v zásade nemali záujem na napadnutí predbežného nariadenia (rozsudok z 5. októbra 1988, Brother Industries/Komisia, 56/85 , EU:C:1988:463 , bod 6 ; unesenia z 10. marca 2016, SolarWorld/Komisia, C‑312/15 P , neuverejnené, EU:C:2016:162 , bod 25 , a z 11. januára 2013, Charron Inox a Almet/Komisia a Rada, T‑445/11 a T‑88/12 , neuverejnené, EU:T:2013:4 , bod 30 ).

42

44

V dôsledku toho sa nemožno domnievať, že žalobkyňa preukázala svoj záujem na pokračovaní konania o tejto žalobe napriek prijatiu konečného nariadenia.

45

Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že prejednávanú žalobu treba zamietnuť a v každom prípade nie je potrebné o nej rozhodnúť.

46

Za týchto okolností už nie je potrebné rozhodovať o návrhu Parlamentu na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka konania alebo o dodatočnom návrhu žalobcu na predloženie dokumentov (pozri bod 14 vyššie).

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

nariadil:

1.

Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.

Airoldi Metalli SpA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

S. Gervasoni

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.