C-158/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CA0158
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023094SK.01000201.xml
13.3.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 94/2
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 31. januára 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo – Španielsko) – trestné konanie proti Lluísovi Puigovi Gordimu a i.
(Vec C-158/21, Puig Gordi a i.) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Justičná spolupráca v trestných veciach - Európsky zatykač - Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV - Postupy odovzdávania osôb medzi členskými štátmi - Podmienky výkonu - Právomoc vydávajúceho súdneho orgánu - Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie - Právo na prístup k súdu vopred zriadenému zákonom - Možnosť vydať nový európsky zatykač na tú istú osobu)
(2023/C 94/02)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal Supremo
Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom
Lluís Puig Gordi, Carles Puigdemont Casamajó, Antoni Comín Oliveres, Clara Ponsatí Obiols, Meritxell Serret Aleu, Marta Rovira Vergés, Anna Gabriel Sabaté
za účasti: Ministerio Fiscal, Abogacía del Estado, Partido político VOX
Výrok
rozsudku
1.
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vykonávajúci súdny orgán nemá možnosť odmietnuť výkon európskeho zatykača opierajúc sa o dôvod nevykonania, ktorý nevyplýva z rámcového rozhodnutia 2002/584, v znení zmien, ale len z právneho poriadku vykonávajúceho členského štátu. Naproti tomu tento súdny orgán môže uplatniť vnútroštátne ustanovenie, podľa ktorého sa výkon európskeho zatykača odmietne v prípade, že by toto vykonanie viedlo k porušeniu základného práva zakotveného právom Únie, a to za predpokladu, že rozsah tohto ustanovenia nejde nad rámec článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, v znení zmien, tak ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie.
2.
Článok 1 ods. 1 a 2, ako aj článok 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
vykonávajúci súdny orgán nemôže overiť, či bol európsky zatykač vydaný súdnym orgánom, ktorý mal na tento účel právomoc, a odmietnuť výkon tohto európskeho zatykača v prípade, že sa domnieva, že to tak nie je.
3.
Článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vykonávajúci súdny orgán rozhodujúci o odovzdaní osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, nemôže odmietnuť výkon tohto zatykača z dôvodu, že existuje riziko, že o vine tejto osoby bude po jej odovzdaní do vydávajúceho členského štátu rozhodovať súd, ktorý na tento účel nemá právomoc, ibaže platí, že:
—
po prvé má tento súdny orgán k dispozícii objektívne, spoľahlivé, presné a náležite aktualizované informácie svedčiace o existencii systémových alebo všeobecných nedostatkov vo fungovaní súdneho systému vydávajúceho členského štátu alebo nedostatkov majúcich vplyv na súdnu ochranu objektívne identifikovateľnej skupiny osôb, ku ktorej dotknutá osoba prináleží, z hľadiska požiadavky súdu zriadeného zákonom, z ktorých vyplýva, že dotknuté osoby podliehajúce súdnej právomoci sú v tomto členskom štáte vo všeobecnosti zbavené účinného prostriedku nápravy umožňujúceho preskúmať právomoc trestného súdu rozhodujúceho o ich vine, a
—
po druhé uvedený súdny orgán konštatuje, že za osobitných okolností predmetnej veci existujú vážne a preukázané dôvody sa domnievať, že predovšetkým vzhľadom na informácie poskytnuté osobou, na ktorú bol tento európsky zatykač vydaný, týkajúce sa jeho osobnej situácie, povahy trestného činu, pre ktorý je táto osoba stíhaná, skutkového kontextu, do ktorého uvedený európsky zatykač zapadá, alebo akúkoľvek inú relevantnú okolnosť súd, ktorý bude pravdepodobne rozhodovať v konaní vedenom proti tejto osobe vo vydávajúcom členskom štáte, zjavne nemá právomoc na tento účel.
Skutočnosť, že dotknutá osoba sa pred súdmi vydávajúceho členského štátu mohla dovolávať svojich základných práv s cieľom spochybnenia právomoci vydávajúceho súdneho orgánu a európskeho zatykača, ktorý bol na ňu vydaný, nemá v tejto súvislosti rozhodujúci význam.
4.
Článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v situácii, keď osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, tvrdí, že existuje riziko, že po jej odovzdaní do vydávajúceho členského štátu bude o jej vine rozhodovať súd, ktorý na tento účel nemá právomoc, len samotná existencia správy pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie, ktorá sa priamo netýka situácie tejto osoby, nemôže odôvodňovať to, aby vykonávajúci súdny orgán odmietol výkon tohto európskeho zatykača, no na druhej strane môže byť takáto správa spomedzi ostatných skutočností týmto súdnym orgánom zohľadnená na účely posúdenia existencie systémových alebo všeobecných nedostatkov vo fungovaní súdneho systému tohto členského štátu alebo nedostatkov majúcich vplyv na súdnu ochranu objektívne identifikovateľnej skupiny osôb, ku ktorej uvedená osoba prináleží.
5.
Článok 15 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby vykonávajúci súdny orgán odmietol výkon európskeho zatykača z dôvodu, že existuje riziko, že o vine osoby, na ktorú bol tento zatykač vydaný, bude po jej odovzdaní do vydávajúceho členského štátu rozhodovať súd, ktorý nemá na tento účel právomoc, bez toho, aby predtým požiadal vydávajúci súdny orgán o dodatočné informácie.
6.
Rámcové rozhodnutie 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni tomu, aby bolo na hľadanú osobu vydaných viacero po sebe nasledujúcich európskych zatykačov s cieľom dosiahnuť jej odovzdanie zo strany členského štátu po tom, ako bol výkon prvého európskeho zatykača týkajúceho sa tejto osoby týmto členským štátom odmietnutý, a to za predpokladu, že výkon nového európskeho zatykača nebude viesť k porušeniu článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, v znení zmien, a že je vydanie tohto posledného európskeho zatykača primerané.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 217, 7.6.2021 .