C-228/21

Rozsudok

Súdneho dvora (druhá komora) z 30. novembra 2023 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Corte suprema di cassazione, Tribunale ordinario di Roma, Tribunale Ordinario di Firenze, Tribunale di Milano, Tribunale di Trieste – Taliansko) – Ministero dell’Interno, Dipartimento per le libertà civili e l'immigrazione – Unità Dublino (C-228/21), DG (C-254/21), XXX.XX (C-297/21), PP (C-315/21), GE (C-328/21)/CZA (C-228/21), Ministero dell’Interno, Dipartimento per le libertà civili e l’immigrazione – Unità Dublino (C-254/21, C-297/21, C-315/21 a C-328/21)

[Spojené veci C-228/21 ( 1 ) , C-254/21 ( 2 ) , C-297/21, C-315/21 ( 3 ) a C-328/21, Ministero dell’Interno (Spoločný informačný materiál – Nepriame vyhostenie alebo vrátenie) a i.]

Žalobcovia: Ministero dell’Interno, Dipartimento per le Libertà civili e l'Immigrazione – Unità Dublino (C-228/21), DG (C-254/21), XXX.XX (C-297/21), PP (C-315/21), GE (C-328/21)

Žalovaní: CZA (C-228/21), Ministero dell’Interno, Dipartimento per le libertà civili e l’immigrazione – Unità Dublino (C-254/21, C-297/21, C-315/21 a C-328/21)

Výrok

rozsudku

1.

—

Článok 4 písm. l) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a

povinnosť uskutočniť osobný pohovor, ktorý je v ňom upravený, existuje tak v rámci prvej žiadosti o medzinárodnú ochranu a v rámci postupu prevzatia, ktoré sú uvedené v článku 20 ods. 1 a v článku 21 ods. 1 rovnakého nariadenia, ako aj v rámci následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu a v situácii uvedenej v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 603/2013, ktoré môžu viesť k postupom na prijatie späť uvedeným v článku 23 ods. 1 a v článku 24 ods. 1 nariadenia č. 604/2013.

—

Právo Únie, predovšetkým články 5 a 27 nariadenia č. 604/2013,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2 tohto nariadenia, na základe opravného prostriedku, ktorý je podaný proti rozhodnutiu o odovzdaní podľa článku 27 tohto nariadenia a v ktorom sa namieta neuskutočnenie osobného pohovoru podľa uvedeného článku 5, musí dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia o odovzdaní, ibaže vnútroštátna právna úprava dotknutej osobe umožňuje v rámci konania o uvedenom opravnom prostriedku osobne vyjadriť všetky svoje tvrdenia proti uvedenému rozhodnutiu pri vypočutí, ktoré spĺňa podmienky a záruky uvedené v tomto článku 5, a tieto tvrdenia nie sú spôsobilé viesť k zmene tohto rozhodnutia.

—

súd žiadajúceho členského štátu, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní, nemôže preskúmať, či v dožiadanom členskom štáte existuje riziko porušenia zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ktorému by bol žiadateľ o medzinárodnú ochranu vystavený v nadväznosti na jeho odovzdanie do tohto členského štátu alebo v dôsledku tohto odovzdania, pokiaľ tento súd nezistí, že v dožiadanom členskom štáte existujú systémové chyby v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov o medzinárodnú pomoc. Názorové rozdiely medzi orgánmi a súdmi žiadajúceho členského štátu na jednej strane a dožiadaného členského štátu na druhej strane, týkajúce sa výkladu hmotnoprávnych podmienok na priznanie medzinárodnej ochrany, nezakladajú existenciu systémových chýb.

3.

Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 v spojení s článkom 27 tohto nariadenia, ako aj s článkami 4, 19 a 47 Charty základných práv,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súdu žiadajúceho členského štátu neukladá povinnosť vyhlásiť tento členský štát za zodpovedný v prípade, že tento štát nesúhlasí s posúdením dožiadaného členského štátu, pokiaľ ide o riziko vyhostenia alebo vrátenia dotknutej osoby. V prípade, že neexistujú systémové chyby v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v dožiadanom členskom štáte v čase odovzdania alebo následne po ňom, súd žiadajúceho členského štátu nemôže tento žiadajúci členský štát zaviazať ani na to, aby on sám posúdil žiadosť o medzinárodnú ochranu na základe článku 17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 z dôvodu, že podľa názoru tohto súdu existuje v dožiadanom členskom štáte riziko porušenia zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.