C-329/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CA0329
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023205SK.01000401.xml
12.6.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 205/4
Rozsudok
Súdneho dvora (piata komora) z 20. apríla 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék – Maďarsko) – DIGI Communications NV/Nemzeti Média- és Hírközlési Hatóság Hivatala
(Vec C-329/21 ( 1 ) , DIGI Communications)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Telekomunikácie - Elektronické komunikačné siete a služby - Smernica 2002/21/ES („rámcová smernica“) - Článok 4 ods. 1 - Smernica 2002/20/ES („smernica o povolení“) - Článok 7 - Udelenie práv na používanie frekvencií - Ponukové konanie - Holdingová spoločnosť nezapísaná v dotknutom členskom štáte ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb - Vylúčenie z postupu zadávania - Právo odvolať sa proti rozhodnutiu o udelení práv)
(2023/C 205/05)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Törvényszék
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: DIGI Communications NV
Žalovaný: Nemzeti Média- és Hírközlési Hatóság Hivatala
za účasti : Magyar Telekom Nyrt.
Výrok
rozsudku
1.
Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
—
cieľom výberového konania na účely udelenia práv na používanie frekvencií a rozhodnutia o udelení práv, ku ktorému toto konanie vedie, je podporovať a rozvíjať účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž pri dodržaní zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality,
—
skutočnosť, že takéto konanie zahŕňa fázu preskúmania súladu prípadných prihlášok so súvisiacimi súťažnými podkladmi, nie je v rozpore s týmto cieľom pod podmienkou, že uvedené konanie je ako celok v súlade s požiadavkami a podmienkami stanovenými v tomto článku 7.
2.
Článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenenej smernicou 2009/140, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že priznáva právo na opravný prostriedok podniku:
—
ktorý sa podaním prihlášky zúčastnil ponukového konania v odvetví elektronických komunikácií, ktoré viedol národný regulačný orgán iného členského štátu, ako je štát, v ktorom má tento podnik sídlo a v ktorom vykonáva svoje činnosti,
—
ktorý sám neposkytuje elektronické komunikačné služby na trhu členského štátu dotknutého týmto konaním, ale spĺňa objektívne podmienky, ktorým v tomto členskom štáte podlieha všeobecné povolenie uvedené v článku 3 ods. 2 smernice 2002/20, zmenenej smernicou 2009/140, a to bez ohľadu na skutočnosť, že prípadne kontroluje iný podnik, ktorý je prítomný na tomto trhu, a
—
voči ktorému bolo vydané rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým bolo zamietnuté zaregistrovať jeho prihlášku v rámci uvedeného konania z dôvodu, že nespĺňa požadované podmienky, pričom toto rozhodnutie sa stalo konečným v nadväznosti na súdne rozhodnutie zamietajúce žalobu proti tomuto rozhodnutiu,
na účely napadnutia neskoršieho rozhodnutia, ktorým predmetný národný regulačný orgán zadal zákazku dotknutú ponukovým konaním tretím osobám, pod podmienkou, že žaloba podaná týmto podnikom neporušuje právnu silu rozhodnutej veci, ktorá sa spája s týmto súdnym rozhodnutím.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 357, 6.9.2021 .