C-335/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CA0335
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022424SK.01001301.xml
7.11.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 424/13
Rozsudok
Súdneho dvora (deviata komora) z 22. septembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia n o 10 bis de Sevilla – Španielsko) – Vicente/Delia
(Vec C-335/21) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Smernica 93/13/EHS - Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom - Zásada efektivity - Článok 47 Charty základných práv Európskej únie - Skrátené konanie o zaplatenie odmeny advokáta - Prípadná nekalá povaha podmienok obsiahnutých v dohode o odmene - Vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje možnosť preskúmania súdom - Článok 4 ods. 2 - Rozsah výnimky - Smernica 2005/29/ES - Článok 7 - Klamlivá obchodná praktika - Zmluva uzavretá medzi advokátom a jeho klientom, ktorá tomuto klientovi zakazuje pod hrozbou finančného postihu vziať návrh späť bez vedomia advokáta alebo v rozpore s jeho stanoviskom)
(2022/C 424/14)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Juzgado de Primera Instancia n o 10 bis de Sevilla
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Vicente
Žalovaná: Delia
Výrok
rozsudku
1.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/ES z 25. októbra 2011, v spojení so zásadou efektivity a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave týkajúcej sa skráteného konania o zaplatenie odmeny advokáta, na základe ktorej návrh podaný proti klientovi – spotrebiteľovi je predmetom rozhodnutia prijatého mimosúdnym orgánom, pričom zásah súdu je upravený až v štádiu prípadného podania opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu, bez toho, aby mal súd rozhodujúci pri tejto príležitosti možnosť v prípade potreby ex offo preskúmať, či podmienky obsiahnuté v zmluve, ktorá viedla k podaniu návrhu na zaplatenie odmeny, sú nekalej povahy, ani pripustiť predloženie iných listinných dôkazov účastníkmi konania, než sú tie, ktoré boli predložené mimosúdnemu orgánu.
2.
Článok 4 ods. 2 smernice 93/13, zmenený smernicou 2011/83,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
výnimka stanovená v tomto ustanovení sa nevzťahuje na ustanovenie zmluvy uzatvorenej medzi advokátom a jeho klientom, podľa ktorého sa klient pod hrozbou finančného postihu zaväzuje riadiť sa pokynmi tohto advokáta, nekonať bez jeho vedomia alebo v rozpore s jeho stanoviskom a že sám nevezme návrh späť v súdnom konaní, v súvislosti s ktorým zveril postup uvedenému advokátovi.
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vloženie ustanovenia, ktoré stanovuje finančný postih voči klientovi, do zmluvy uzavretej medzi advokátom a jeho klientom, ak sám vezme späť návrh v súdnom konaní, v súvislosti s ktorým zveril postup uvedenému advokátovi, pričom táto podmienka odkazuje na sadzobník profesijnej komory, a nebola uvedená v obchodnej ponuke ani v informáciách uvedených pred uzavretím zmluvy, sa má kvalifikovať ako „klamlivá“ obchodná praktika v zmysle článku 7 tejto smernice, pokiaľ vedie alebo môže viesť priemerného spotrebiteľa k tomu, aby prijal obchodné rozhodnutie, ktoré by inak neurobil, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 382, 20.9.2021 .