C-407/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CA0407
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023261SK.01002001.xml
24.7.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 261/20
Rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État – Francúzsko) – Union fédérale des consommateurs –Que choisir (UFC – Que choisir), Consommation, logement et cadre de vie (CLCV)/Premier ministre, Ministre de l’Économie, des Finances et de la Relance
(Vec C-407/21 ( 1 ) , UFC – Que choisir a CLCV)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Balíky cestovných služieb a spojené cestovné služby - Smernica (EÚ) 2015/2302 - Článok 12 ods. 2 až 4 - Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb - Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti - Pandémia COVID-19 - Refundácia platieb dotknutých cestujúcich za balíky služieb - Refundácia vo forme peňažnej sumy alebo ekvivalentná refundácia vo forme dobropisu („poukaz“) - Povinnosť poskytnúť cestujúcemu refundáciu do 14 dní po ukončení príslušnej zmluvy - Dočasná výnimka z tejto povinnosti - Úprava časových účinkov rozhodnutia, ktoré bolo prijaté v súlade s vnútroštátnym právom a zrušuje vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je v rozpore s uvedenou povinnosťou)
(2023/C 261/28)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Conseil d’État
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Union fédérale des consommateurs – Que choisir (UFC – Que choisir), Consommation, logement et cadre de vie (CLCV)
Žalovaní: Premier ministre, Ministre de l’Économie, des Finances et de la Relance
Výrok
rozsudku
1.
Článok 12 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak je organizátor tohto balíka cestovných služieb v dôsledku ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb povinný podľa tohto ustanovenia refundovať dotknutému cestujúcemu všetky platby za uvedený balík služieb, za takúto refundáciu sa považuje len vrátenie týchto platieb vo forme peňažnej sumy.
2.
Článok 12 ods. 2 až 4 smernice 2015/2302 v spojení s článkom 4 tejto smernice
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sú organizátori balíkov cestovných služieb dočasne oslobodení v kontexte vzniku celosvetovej zdravotnej krízy, ktorá bráni plneniu zmlúv o balíku cestovných služieb, od povinnosti poskytnúť dotknutým cestujúcim do 14 dní po ukončení zmluvy refundáciu všetkých platieb uskutočnených na základe ukončenej zmluvy, a to aj v prípade, keď je cieľom takejto právnej úpravy zabrániť tomu, aby bola platobná schopnosť týchto organizátorov z dôvodu veľkého počtu očakávaných žiadostí o refundáciu zasiahnutá do takej miery, že by ohrozila ich existenciu, a zachovať tak životaschopnosť dotknutého odvetvia.
3.
Právo Únie, najmä zásada lojálnej spolupráce stanovená v článku 4 ods. 3 ZEÚ
sa má vykladať v tom zmysle, že:
neumožňuje vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o žalobe o neplatnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je v rozpore s článkom 12 ods. 2 až 4 smernice 2015/2302, upraviť časové účinky svojho rozhodnutia, ktorým bola táto vnútroštátna právna úprava zrušená.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 357, 6.9.2021 .