C-524/21

(Spojené veci C-524/21 a C-525/21 ( 1 ) , Agenžia Judežeană de Ocupare a Foržei de Muncă Ilfov a i.)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa - Smernica 2008/94/ES - Prevzatie záväzkov zo mzdových nárokov zamestnancov záručnými inštitúciami - Obmedzenie záväzkov záručných inštitúcií vyplatiť mzdové nároky na dobu troch mesiacov pred dňom začatia konkurzného konania alebo po tomto dni - Uplatnenie premlčacej lehoty - Vymáhanie platieb neoprávnene vyplatených záručnou inštitúciou - Podmienky)

(2023/C 127/11)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Bucureşti

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že rozhodujúcim dňom na určenie obdobia, za ktoré vzniká nárok na vyplatenie neuspokojených mzdových nárokov zamestnancov záručnou inštitúciou, je dátum začatia kolektívneho konkurzného konania na majetok zamestnávateľa týchto zamestnancov.

2.

Článok 3 druhý odsek a článok 4 ods. 2 smernice 2008/94

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje vyplatenie neuspokojených mzdových nárokov zamestnancov garančnou inštitúciou na dobu troch mesiacov v rámci referenčného obdobia skladajúceho sa z troch mesiacov bezprostredne predchádzajúcich dátumu začatia kolektívneho konkurzného konania a troch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po tomto dátume.

má vykladať v tom zmysle, že:

bráni uplatneniu daňovoprávnej úpravy členského štátu, podľa ktorej sa od zamestnancov vymáhajú, spolu s úrokmi z omeškania a penále, sumy neoprávnene vyplatené záručnou inštitúciou z dôvodu neuspokojených mzdových nárokov zamestnancov za obdobia, ktoré nie sú zahrnuté v rámci referenčného obdobia stanoveného právnou úpravou tohto štátu a ktoré sú uvedené v prvej a druhej otázke, alebo ktoré boli uplatnené mimo všeobecnej premlčacej lehoty, v prípade, ak:

—

podmienky vymáhania stanovené touto vnútroštátnou právnou úpravou sú pre zamestnancov menej výhodné než podmienky vymáhania dávok splatných na základe vnútroštátnych ustanovení patriacich do oblasti práva sociálneho zabezpečenia, alebo

—

uplatnenie dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy znemožňuje alebo nadmerne sťažuje dotknutým zamestnancom žiadať od záručnej inštitúcie vyplatenie súm dlžných z dôvodu neuspokojených mzdových nárokov, alebo ak platenie úrokov z omeškania a penále stanovených uvedenou vnútroštátnou právnou úpravou, ovplyvňuje ochranu priznanú zamestnancom tak smernicou 2008/94, ako aj vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa táto smernica vykonáva, najmä narušením minimálnej úrovne ochrany stanovenej v súlade s článkom 4 ods. 2 uvedenej smernice.